Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Čo si zvolili Švédi
Voľby vo Švédsku nedopadli celkom podľa predstáv vládnucej pravice. Fredrik Reinfeldt síce so svojou stranou vyhral – a stal sa tak prvým stredopravým premiérom, ktorého občania chcú vidieť v kresle aj druhé volebné obdobie – ale inak na úsmev nemá dôvody. Vytvoriť vládu bude totiž rébus.
Pod Reinfeldtovým vedením sa Švédsko čiastočne odklonilo od tradícií silného sociálneho štátu. Od roku 2006, keď začal vládnuť, nabrala ekonomika smer k slobodnému trhu, prišla privatizácia a znižovanie daní. Na hlavné výdobytky sociálneho štátu síce Reinfeldt nesiahol, ale obmedzil poberanie nemocenských dávok, ktoré nemalá časť spoločnosti zneužívala. V týchto voľbách však Reinfeldta nevytrestal ľud rozhnevaný na to, že mu spod nôh vyťahujú niektoré sociálne istoty. Za ich výsledkom treba hľadať iný jav, ktorý ovplyvňuje veľkú časť voličov v Európe: obavy z imigrantov. Z nich ťažila strana nazvaná Švédski demokrati, ktorá sa vôbec prvý raz dostala do parlamentu s agendou kritickou voči imigrantom. Jej prítomnosť narušila doterajšiu politickú rovnováhu.
Premiér môže uvažovať o menšinovej vláde alebo sa obrátiť so žiadosťou o pomoc k švédskej Strane zelených. Ak nevyjde ani jeden z týchto scenárov, zostávajú už len predčasné voľby. A prehovoriť zelených, aby ho podporili, nebude jednoduché. V mnohých otázkach stoja na celkom iných ideových pozíciách a Reinfeldtovu vládu neúprosne kritizovali. Napríklad sú proti využívaniu jadrovej energie, čo Reinfeldt podporuje. Ďalšou problematickou oblasťou bude už spomínaná sociálna politika. Zelení sú jednoznačná ľavica a riešenia ako privatizácia či zvyšovanie zodpovednosti občanov za svoje zabezpečenie sú pre nich „ultrapravicové“ a „neoliberálne“. Aj teraz teda zelení dávajú najavo, že podpora pre Reinfeldta je teoreticky možná, ale nie paušálna a nie zadarmo.
Tešia sa, samozrejme, najmä Švédski demokrati. Ich úspech však nehovorí ani tak o tom, že tradične tolerantná švédska spoločnosť sa radikalizuje. Skôr poukazuje na dve veci. Po prvé, situácia s imigrantmi je v častiach Európy vážna. A po druhé, je nutné, aby ju riešili, alebo aspoň povznesene neignorovali, mainstreamové strany. Ak to nerobia, vždy sa vynorí niekto mimo mainstreamu, a potom doň na populistickej vlne vpláva.
.mg
Briti šetria
Vláda Davida Camerona sa rozhodla šetriť na armáde a pripravuje až 20-percentné zníženie rozpočtu. Návrh pritom znervóznil nielen armádne zložky a postavil proti sebe pozemné zložky a námorníctvo, ale nervózni sú aj Američania. Washington sa totiž obáva, že Angličania už nebudú schopní nasadenia a spoločných akcií na doterajšej úrovni.
.jd
Žiadaní katolíci
Šéf vlády v nemeckom Sasku-Anhaltsku Wolfgang Böhmer navrhuje, aby jeho republika prijímala viac katolíckych prisťahovalcov. Argumentuje, že katolíci mávajú viac detí. Tí by tak podľa tohto protestantského politika z CDU mali pomôcť zachrániť Nemecko pred zlým demografickým vývojom. Jeho návrh však zrejme kresťanských demokratov nezaujme.
.jd
Nezávislí silnejú
Nezávislí voliči sú v USA pred voľbami do Kongresu rastúcou silou. Pew Research Center zistilo, že predstavujú najväčšiu skupinu voličov. A kým v rokoch 2006 a 2008 sa postavili za materskú stranu Baracka Obamu, teraz sa od demokratov odvracajú. Podľa prieskumu AP a GfK len jeden z troch nezávislých voličov chce, aby Kongres ovládli demokrati. 
.mg
Zelené nádeje
Nemecká Strana zelených sa teší rastúcej podpore obyvateľstva. Vlani pri voľbách do spolkového snemu získala 10,7 percenta hlasov, najnovší prieskum verejnej mienky z berlínskeho inštitútu Forsa už hovorí o podpore 24 percent. To by zo Zelených, ktorým nahráva nemecká dezilúzia z kapitalizmu, odpor voči jadrovej energii a témy ako deti, rodina, vzdelanie, urobilo ľudovú stranu. 
.mg
Európa štrajkuje
Európu zase obchádza strašidlo. Po Grécku zasiahli silné štrajky aj Rumunsko, Francúzsko či Českú republiku. Francúzi sú na nohách proti Sarkozymu za pripravovanú zmenu dôchodkov. Podľa polície na 230 protestoch  pochodoval milión, podľa odborárov až tri milióny ľudí. V Prahe protestovalo proti Nečasovej vláde asi 40-tisíc ľudí vrátane policajtov a hasičov. Ďalšie protesty sú ohlásené v Bulharsku, Španielsku či na Slovensku.
.jd
Traian Basescu/
Rumunský prezident priznal, že sa v Bruseli osobne obrátil na francúzskeho prezidenta so žiadosťou, aby zastavil deportácie Rómov. Údajne od Sarkozyho dostal sľub, že v rámci najbližšieho stretnutia o tejto problematike budú hovoriť. Na úspešnú intervenciu to teda nevyzerá. 
Zdravotný pes/
V 78 anglických základných školách analyzovali vedci z University of London zdravie a aktivitu detí. Veda potvrdila očakávania sedliackeho rozumu: deti v rodinách, ktoré vlastnia psov, sa častejšie venujú telesnému cvičeniu, čiže im menej hrozí obezita a iné ochorenia. 
Vladimir Putin/
Ruský premiér na medzinárodnej konferencii v Moskve povedal, že zdroje nerastných surovín v Arktíde sa dajú využívať v „duchu partnerstva“ a boj o ne nehrozí. Nároky na časť arktického územia si okrem Ruska robia Nórsko, Kanada, Dánsko a USA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite