Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

FILM Divoké vlny

.časopis .hudba

Čas letných prázdnin je vhodný na premiéru nového animovaného filmu. Problém slovenského diváka (rodiča) je v tom, že keď vidí v programe animovaný film, zoberie svoje dieťa vo veku od dvoch do desiatich rokov a vyberie sa s ním radostne do kina.

Čas letných prázdnin je vhodný na premiéru nového animovaného filmu. Problém slovenského diváka (rodiča) je v tom, že keď vidí v programe animovaný film, zoberie svoje dieťa vo veku od dvoch do desiatich rokov a vyberie sa s ním radostne do kina. Predstavenie sa potom môže skončiť aj tak, že viacero rodičov s celkom malými deťmi kinosálu opúšťa a poniektoré deti sa venujú viac pukancom ako filmu. Háčik je totiž v tom, že hoci je to film animovaný, nie je pre malé deti, skôr pre odrastenejších divákov. Pravdupovediac, rôzne nápady tvorcov (režiséri Ash Brannon a Chris Buck) ocenia najmä rodičia, pretože forma filmu – televízny dokument – je pre deti ťažko stráviteľná. Navyše je tu český dabing plný slangových slov, rýchlo hovoriace tučniaky a cudzie výrazy ako promotér, ktoré sťažujú deťom pochopenie inak celkom milého príbehu. Za otázku by stála aj úvaha, čo je také fascinujúce práve na tučniakoch, že sa v poslednom období tak často objavujú v animovaných amerických filmoch (Happy Feet, Madagaskar, Divoké vlny). Ale ak bol voľakedy v kurze Mickey Mouse či včielka Maja, prečo teraz nie tučniak? Recenzenti zväčša Divoké vlny chvália za nápaditosť, originalitu, vtip či efektnú formu, celkom by som s nimi súhlasila, keby som na tom filme nebola so svojím dieťaťom, ktoré vôbec netušilo, o čo v tom filme išlo a doma si vypýtalo staručký film o Pipi Dlhej pančuche.

.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite