Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Gazely a korytnačky

.hans-Werner Sinn .časopis .týždeň v ekonomike



Najhoršia povojnová svetová finančná kríza sa skončila. Prišla náhle v roku 2008 a približne po 18 mesiacoch zmizla takmer tak rýchlo, ako prišla. Dlhová kríza však pokračuje.

Programy na záchranu bánk v sumách 5 biliónov eur a keynesiánske stimulačné programy v sume ďalšieho bilióna eur odvrátili kolaps. Podľa prognóz Medzinárodného menového fondu by malo svetové HDP po poklese o 0,6% v minulom roku v tomto roku rásť o 4,6 % a v roku 2011 o 4,3 %. To je rýchlejší rast ako priemer za posledné tri dekády. 
.dve skupiny
Európska dlhová kríza však trvá a trhy veľmi nedôverujú súčasnému pokoju. Rizikové prémie, ktoré musia platiť problémové krajiny, sú stále vysoké a naznačujú pretrvávajúce riziko. Grécke úrokové prémie pri desaťročných vládnych dlhopisov boli na konci augusta na úrovni 8,6 %, čo je vyššie ako ich hodnota na konci apríla, keď bolo Grécko prakticky insolventné a čakalo na záchranné balíčky z Európskej únie. Úrokové rozpätia sa zvyšovali aj v prípade Írska a Portugalska, hoci sa na konci júla zdalo, že gigantický záchranný balík v objemu 920 miliárd eur, ktorý poskytli EÚ, členské krajiny eurozóny, MMF a Európska centrálna banka, upokojí trhy. V súčasnosti je svet rozdelený na dve skupiny krajín: na tie, ktoré sa už začali rýchlo zotavovať z krízy a na tie, ktoré zaostávajú a signalizujú nové problémy.  Do prvej skupiny patria krajiny zoskupenia BRIC – Brazília, Rusko, India a Čína. Hoci v Rusku, je rast ťažký a váhavý, očakáva sa v tomto roku na úrovni  4,3 % HDP. Šampiónom medzi krajinami je Čína s tempom rastu okolo 10 % HDP. V druhej skupine sú krajiny s dlhovými problémami, ako napríklad Spojené štáty americké. Hoci sa v USA očakáva tento rok rast o 3,3 % a na budúci rok o 2,9 % – čo je približne dlhodobý priemer za posledných 30 rokov – nedá sa to považovať za udržateľný rast. Rozpočtový deficit má totiž v tomto roku vyšplhať na neuveriteľných 11 % HDP a v budúcom roku sa má znížiť na stále vysokých 8,2 %. 
.USA nie sú za vodou
Hoci sa už v USA nezvyšuje počet ľudí bez práce, súčasná miera nezamestnanosti na úrovni 9,5 % je na americké pomery stále veľmi vysoká, asi dvojnásobne väčšia ako bola pred krízou.  Problémový je stále trh nehnuteľností, ktorého kolaps zapríčinil krízu. Case-Shillerov index pre nehnuteľnosti obývané jednou rodinou sa na jar roku 2009 zotavil po tom, čo oproti poslednému boomu zaznamenal pokles o 34 %. Ceny domov sa však odvtedy držia na rovnakej úrovni a  nazdá sa, že by chceli rásť. Výstavba nových rodinných domov bola v máji tohto roku na najnižšej úrovni od roku 1963, keď sa index zaviedol. Trhové ceny nehnuteľnosti spadli od mája do júna o alarmujúce 4 %. To má, samozrejme, negatívny dopad na americkú spotrebu, stavebný priemysel, ale aj bankový sektor. Navyše, napriek nedávnym bankovým reformám, USA zatiaľ nevyriešili štrukturálne nedostatky vo fungovaní kapitálových trhov. Hlavný problém je v tom, že prílev zahraničných úverov sa znížil, pretože americké hypotekárne obligácie a deriváty, ktoré sú na nich naviazané, sú takmer nepredajné. Trh s nimi sa jednoducho rozpadol, pretože ich ročné objemy emisií prudko klesli o 97 % ( z 1,9 bilióna dolárov takmer na 50 miliárd) medzi rokmi 1996 a 2009. Skoro všetko (95 %) financovanie bývania muselo byť poskytované v roku 2009 cez štátne agentúry ako Fannie Mae, Freddie Mac a Ginnie Mae, aby sa predišlo úplnému kolapsu americkej ekonomiky.  
.pomalí a rýchli
V Európe je situácia tiež zmiešaná. Bývalé krajiny s nafúknutou bublinou, ako Grécko, Írsko a Španielsko, sú stále v recesii a ich HDP sa bude ešte scvrkávať. Nezamestnanosť v Španielsku, ktoré má jednu z najväčších ekonomík Európy, dosahuje až 20 % a nezdá sa, že by sa znižovala. Španielska ekonomika sa prepadla v roku 2009 o 3,6 % a v tomto roku sa očakáva pokles o 0,4 %. Nízke rasty hospodárstva sa očakávajú aj pre Fínsko, Veľkú Britániu a Taliansko. Na druhej strane nemecká ekonomika, ktorá je najväčšia v Európe, zažíva prekvapivý hospodársky rast. Indikátor hospodárskeho cyklu je v rozvojovom pásme a očakávania a odhady sú optimistické. Za posledných 50 rokov tento indikátor nerástol tak rýchlo ako za posledných 12 mesiacov. Nemecko, ktoré sa považovalo za „spomalenca“ Európy po mnoho rokov, sa dnes teší vyhliadke 3 % rastu v tomto roku, kým priemerný rast štátov EÚ je iba 1,1 %. Nemecký pracovný trh tiež ukazuje zázračný obrat. Nezamestnanosť je dnes na úrovni 7 %, teda o niečo nižšia ako bola pri poslednom boome na jeseň 2008, a očakáva sa jej pokles. Naopak, Francúzsko, ktoré má druhú najväčšiu ekonomiku v Európe, sa trápi. Má nezamestnanosť na úrovni 10 % a jeho rast HDP bude iba 1,3 %, teda iba niečo málo nad európskym priemerom. Zatiaľ čo je nemecká nezamestnanosť o trocha nižšia ako pri poslednej konjunktúre, francúzska je výrazne vyššia ako pri prepade v rokoch 2004-5. 
Vysvetlenie pre toto rozdelenie sveta je v tom, že krajiny ako Grécko, Španielsko a USA si užívali svoj boom nasávaním cudzieho kapitálu. Dnes však čelia problému, ako zohnať ďalšie finančné zahraničné zdroje. Na porovnanie krajiny, ktoré kapitál vyvážali, majú dnes prebytok likvidity, pretože kapitál uteká z „nasýtených“ štátov. Tento prebytok ponuky kapitálu podporuje ďalšiu spotrebu a investície a spúšťa nový ekonomický rozvoj, teda konjunktúru. Západný svet v súčasnosti zažíva proces vyrovnávania portfólia, ktoré vracia úrovne rastu ekonomík na úrovne spred krízy. Bývalí šampióni krívajú na trati a bývalé korytnačky šprintujú ako gazely.


Autor je profesor ekonómie a verejných financií na Mníchovskej univerzite a prezident Ifo inštitútu.



Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite