V predstihu ho mali možnosť čítať len prezident a vybraný okruh novinárov, ktorí peli chvály (Obamova bola zdvorilo aliterárne-nechápavá, ako keď kresleného kocúra zozadu ovalí letiace brvno narafičené myšou). Dokonca aj Michiko Kakutani, obávaná hlavná kritička NY Times, ktorá zotrela Franzenov memoár, načo ju vyhlásil za „najhlúpejšiu osobu v New Yorku“, pela. Recenzenti hovorili o veľkom americkom románopiscovi, o veľkom americkom románe, anglický Guardian dokonca písal „o románe storočia“.
Pre pár týždňami sa mi touto výsadou chválil známy, spoluzakladateľ časopisu n+1, Chad. Ľutoval, že v čase, keď mu knihu poslali, nebol v New Yorku – mohol na ňu baliť literatúrychtivé ženské v sexy okuliaroch s hrubými čiernymi rámami. Z Franzenovho posledného románu The Corrections (Opravy), ktorý vyšiel pred deviatimi rokmi, sa predali takmer 3 milióny kópií. Spisovateľ je však napriek svojim úspechom človek, ktorý sa pri akejkoľvek príležitosti rozľúti. Mám to od Chada a Chad od svojho harvardského spolužiaka, ďalšieho mladého redaktora, ktorý Franzena sprevádzal po nejakej exotickej krajine. Franzen sa tam venoval svojmu hobby: pozorovaniu exotických vtákov (o Cypre, kde vtáčky ukrutným spôsobom lovia za účelom zožratia, mal reportáž v New Yorkeri). Vraj hrozne zosmutnel, keď mu jeho agent zavolal – ako si predstavujem, doprostred nejakého lianami ovinutého močiara –, že bude na titulke časopisu Time.
Pri čítaní The Corrections – ságy modernej americkej rodiny, som žasla, ako sa mu jednoduchým, neakrobatickým, „nemachrujúcim“ jazykom podarilo napísať „víťazný“ postmoderný román. Preto ma pri čakaní na Freedom prepadali franzenovské obavy: či sa mu len podarí tromfnúť sa?
Vyzerá, že sa tromfol. Franzenove čítania sú vypredané týždne dopredu, magazín Time Out fanúšičkám radí, aby to skúsili hádzaním gatiek. Ja radšej ostanem doma a vydám sa na púť s novými „americkými Buddenbrookovcami“ (Michiko).
S gaťkami sa uvidí, keď dočítam.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.