Majú to ťažké dnešní divadelníci, ak chcú prilákať divákov otupených telenovelami, reality šou a inými trikmi komerčných televízií.
Tu je každá rada dobrá a každý bláznivý nápad vítaný. Hm, a čo takto spievajúci štúrovci? Režisér Dodo Gombár a dramaturg a autor hudby Róbert Mankovecký (v hre pankový gitarista Bernolák) na to nešli zo zlého konca. Marek Geišberg ako Štúr, Dano Heriban ako Chalupka, Ondrej Kovaľ ako Kráľ a Miloslav Kráľ ako Sládkovič a spoluautor hudby sa robia, že sú rocková kapela, ktorá skúša nový program s vokalistkami Marínou a Adelou.
Texty klasikov sú na prvé počutie kvalitnejšie ako to, čo ponúka bežná pop-music, ale v spojení so súčasnou hudbou znejú, s výnimkou gospelu a hip-hopu, predsa len akosi nepatrične. Navyše národne angažované vety miestami evokujú festival politickej piesne v Martine. V každom prípade však treba zložiť cylinder dolu pred hudobne a spevácky kvalitne podkutými hercami. Autori inscenácie však akoby svojmu skvelému nápadu celkom neverili a potrebovali sa poistiť – čo keď, reku, spojenie súčasnej hudby s textami klasikov nebude dosť šokujúce? A tak pribudla scéna s opitou Štúrovou matkou (skvelá Jana Oľhová), tragickým výstrelom z pušky, štipkou surrealizmu a priehrštím trápnych vulgarizmov. Nuž, nebol som z toho celkom v p...i, ako zneli posledné slová inscenácie, ale dáke básničky od štúrovcov si určite rád znova prečítam.
.vladimír Potančok
Tu je každá rada dobrá a každý bláznivý nápad vítaný. Hm, a čo takto spievajúci štúrovci? Režisér Dodo Gombár a dramaturg a autor hudby Róbert Mankovecký (v hre pankový gitarista Bernolák) na to nešli zo zlého konca. Marek Geišberg ako Štúr, Dano Heriban ako Chalupka, Ondrej Kovaľ ako Kráľ a Miloslav Kráľ ako Sládkovič a spoluautor hudby sa robia, že sú rocková kapela, ktorá skúša nový program s vokalistkami Marínou a Adelou.
Texty klasikov sú na prvé počutie kvalitnejšie ako to, čo ponúka bežná pop-music, ale v spojení so súčasnou hudbou znejú, s výnimkou gospelu a hip-hopu, predsa len akosi nepatrične. Navyše národne angažované vety miestami evokujú festival politickej piesne v Martine. V každom prípade však treba zložiť cylinder dolu pred hudobne a spevácky kvalitne podkutými hercami. Autori inscenácie však akoby svojmu skvelému nápadu celkom neverili a potrebovali sa poistiť – čo keď, reku, spojenie súčasnej hudby s textami klasikov nebude dosť šokujúce? A tak pribudla scéna s opitou Štúrovou matkou (skvelá Jana Oľhová), tragickým výstrelom z pušky, štipkou surrealizmu a priehrštím trápnych vulgarizmov. Nuž, nebol som z toho celkom v p...i, ako zneli posledné slová inscenácie, ale dáke básničky od štúrovcov si určite rád znova prečítam.
.vladimír Potančok
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.