Bedly len pozeral, pozeral až z neho vyšlo, nech už konečne skončí tento časový prelom, lebo vždy v takom období údajne prichádza k výraznému miešaniu všetkého možného, vznikajú rôzne eklektické huspeniny a on má radšej čisté veci. Miešanie však neprestáva. Mimoriadne obľúbené je na scéne world music. Najobľúbenejšími ingredienciami sú balkán, klezmer, rómska hudba a polka na rôzne spôsoby. Väčšinou to dopadá z môjho pohľadu katastrofálne. Aby to vyšlo, musia sa stretnúť skutoční veľmajstri, hudobníci s citom, skvelí aranžéri, ktorí ctia to, čo chcú spracúvať, neexhibicionisti, jednoducho, tak trochu géniovia. Na Slovensku nedávno uzrel svetlo sveta album, kde sa to podarilo a ktorý je podľa mňa perlou svetovej hudobnej scény. Projekt afterPhurikane. Spojenie klasiky, piazzollovského tanga, improvizovanej hudby s rómskou a africkou hudbou. Odporúčam počúvať CD aspoň raz celé v kuse, v pokoji, ako sa počúvalo kedysi. Krásne, niečím až intímne, dojímavé i energické. Priezračné, čisté. Najviac sa mi páčia pomalé skladby, v tomto je toto zoskupenie skutočne ojedinelé, nejde po osvedčených „cigánskych“ vypaľovačkách. Stačilo by málo, a mohli by sa stať masovo obľúbenými muzikantmi. Tu však ide o prejav mimoriadneho citu, až akejsi hudobnej pokory. Mojou najobľúbenejšou pesničkou je spojenie pomalého halgató Bélu Pokutu a dravého „groovu“ Jozefa Luptáka s Borisom Lenkom. Tá hudba ide až niekam hlboko, môjho brata vždy ich koncert rozplače. Skupina vznikla „umelo“ – na popud Janky Belišovej. Výsledok je prirodzený a nádherný. Myslím si, že máme na Slovensku skupinu, ktorá sa môže postaviť kdekoľvek a s kýmkoľvek na pódium – od sál určených pre klasickú hudbu až po kluby či festivaly. Jozef, Boris, Thierry, súrodenci Ďuďovci, švagrovci Pokutovci a manželia Dreveňákovci, to je hviezdna zostava parádnych ľudí a skvostných hudobníkov. Hudba, ktorá hravo prežije aj prelomy desaťtisícročí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.