Sme veľmocou v mnohých veciach, vcelku sympatickou a bezvýznamnou, ale veľmocou. Sú aj oblasti, kde sme na úrovni rozvojového sveta.
Bezvýznamnosť spojená s rozvojovým štádiom dáva úžasné možnosti na bezstarostný život. Už roky robíme s Petrom Fialom reláciu Ladí neladí, v ktorej sa vždy stretnú českí a slovenskí hudobníci s hudobnými kritikmi. Aj keď nejde o súboj, väčšinou vyhrávame (vybrali sme si rozumne – v hokeji prehrávame, určite to nášmu národu kompenzujú niektoré skvelé výhry na umeleckom poli, napríklad taký Štefan Hríb by určite oželel vypadnutie Slovana do štvrtej ligy, ak by sa darilo nášmu ochotníckemu baletu v regionálnej konkurencii).
Neviem, či sú naši muzikanti lepší. Majú však výhodu pôvodu v hudobne rozvojovej krajine (myslím modernú hudbu, v tradičnej sme jadrovou mocnosťou s ohromným arzenálom striel s výrazne neplochou dráhou letu). Vďaka tomu sa neberú tak vážne a získavajú si kritikov svojím mierne insitným prejavom. V Čechách majú rozvinutú scénu, veľa hudobných časopisov, kritiku, žurnalistiku, balistiku, kulturistiku (Ota Zaremba!) a publicistiku. Vedia viac, chcú sa presadiť (to sa chceme aj my, ale do zápasu (Lohyňa!) nastupujeme vždy s takým, akoby prekvapeným úsmevom). Česko je na ceste medzi rozvojovým a rozvinutým svetom, občas sa snaží veci dohnať aj prezývkami – oproti nášmu Ďuďovi, Čunďovi či Loktobradovi stoja Francisovia či Gregoriovia. Prístup krásne charakterizuje príhoda s Lumpom zo Zóny A. Keď sa členovia jednej českej skupiny sťažovali, ako chcú vydať CD, pričom sa to preberalo ako vážny problém s kritikmi, tak Lump povedal: „Nepočúvaj ich, keď chceš vydať tú dosku, tak vydaj tú dosku.“ Hotovo. Je našou výhodou, že chlapci z Pary (pre nás niečo ako pre Nemecko Scorpions) chodia len tak po ulici, alebo Yxo (niečo ako pre Nemecko Udo Jürgens) je normálny chalan. Tušíme, že veľa toho vo svete nenamútime, a tak môžeme robiť, čo chceme. Svet zatiaľ žije svojím životom, aj keď mu môže byť ľúto, že nepozná napríklad Mariána Vargu, žilo by sa mu farebnejšie. My môžeme byť hrdí, že máme tú vymoženosť byť súčasťou malej komunity, ktorá tohto génia pozná. Utajme ho a tešme sa, že chodí bez ochranky, len s manželkou Jankou. To je paráda!
.michal Kascak
Bezvýznamnosť spojená s rozvojovým štádiom dáva úžasné možnosti na bezstarostný život. Už roky robíme s Petrom Fialom reláciu Ladí neladí, v ktorej sa vždy stretnú českí a slovenskí hudobníci s hudobnými kritikmi. Aj keď nejde o súboj, väčšinou vyhrávame (vybrali sme si rozumne – v hokeji prehrávame, určite to nášmu národu kompenzujú niektoré skvelé výhry na umeleckom poli, napríklad taký Štefan Hríb by určite oželel vypadnutie Slovana do štvrtej ligy, ak by sa darilo nášmu ochotníckemu baletu v regionálnej konkurencii).
Neviem, či sú naši muzikanti lepší. Majú však výhodu pôvodu v hudobne rozvojovej krajine (myslím modernú hudbu, v tradičnej sme jadrovou mocnosťou s ohromným arzenálom striel s výrazne neplochou dráhou letu). Vďaka tomu sa neberú tak vážne a získavajú si kritikov svojím mierne insitným prejavom. V Čechách majú rozvinutú scénu, veľa hudobných časopisov, kritiku, žurnalistiku, balistiku, kulturistiku (Ota Zaremba!) a publicistiku. Vedia viac, chcú sa presadiť (to sa chceme aj my, ale do zápasu (Lohyňa!) nastupujeme vždy s takým, akoby prekvapeným úsmevom). Česko je na ceste medzi rozvojovým a rozvinutým svetom, občas sa snaží veci dohnať aj prezývkami – oproti nášmu Ďuďovi, Čunďovi či Loktobradovi stoja Francisovia či Gregoriovia. Prístup krásne charakterizuje príhoda s Lumpom zo Zóny A. Keď sa členovia jednej českej skupiny sťažovali, ako chcú vydať CD, pričom sa to preberalo ako vážny problém s kritikmi, tak Lump povedal: „Nepočúvaj ich, keď chceš vydať tú dosku, tak vydaj tú dosku.“ Hotovo. Je našou výhodou, že chlapci z Pary (pre nás niečo ako pre Nemecko Scorpions) chodia len tak po ulici, alebo Yxo (niečo ako pre Nemecko Udo Jürgens) je normálny chalan. Tušíme, že veľa toho vo svete nenamútime, a tak môžeme robiť, čo chceme. Svet zatiaľ žije svojím životom, aj keď mu môže byť ľúto, že nepozná napríklad Mariána Vargu, žilo by sa mu farebnejšie. My môžeme byť hrdí, že máme tú vymoženosť byť súčasťou malej komunity, ktorá tohto génia pozná. Utajme ho a tešme sa, že chodí bez ochranky, len s manželkou Jankou. To je paráda!
.michal Kascak
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.