Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Alek Popov: Mise Londýn Dybbuk, 2010
Úvodná scéna: „Kosťa Polívka seděl na vnitřním dvoře vil v Hyde Park Gate a počítal letadla přelétávající nad South Kensingtonem.” Kosťa je kuchár bulharského veľvyslanectva a keďže bývalý veľvyslanec bol odvolaný a nový ešte neprišiel, tak len sedí, fajčí a nudí sa. Vtom však niekto zazvoní a keďže chudák Kosťa je na ambasáde sám, musí ísť otvoriť, a tak sa ako úplne prvý stretne s Varadinom Fimitrovom, novým veľvyslancom. Tým sa všetko komplikuje. Spoznávame Čáva Tolomanova, Rača Radistu, Káťu s dlhými nohami a Doroteu Boubelatú, čo s ňou býva, Báťušku so zjazvenou tvárou, Devorinu Neomalenú, ktorá sa horlivo venuje charite, údržbára Zpackalova, ktorý všetko spacká, (údajného) odborníka na PR Roberta Siblinga, ba dokonca aj Lady Di a jej svokru Alžbetu (druhú). Bizarné postavičky vystupujú v bizarnom, veselom príbehu, ktorý sa zamotáva, aby sa nakoniec pomerne úspešne rozmotal. Nahliadneme za dvere východoeurópskej diplomacie zdecimovanej selankou studenej vojny, spoznáme bulharskú nalievareň, ktorá je ako matrioška skrytá v útrobách luxusnej ruskej reštaurácie, vidíme mafiánov, ktorí kradnú kačice, upratovačky, ktoré si privyrábajú tancovaním pri tyči... Ako s tým všetkým naloží nešťastný Dimitrov, ktorého limuzína smrdí zhnitou rybou? Pomôže mu Pepolenova číslicová terapia? Veselá knižka na koniec leta.
.jk

KNIHA Vladimír Nálevka: Horké krize studené války, Vyšehrad, 2010
Nedávno zosnulý český historik Vladimír Nálevka bol autorom mnohých popularizačných (a populárnych) kníh a článkov o dejinách 20. storočia. Jeho posledná kniha Horké krize studené války sa síce hĺbkou záberu zďaleka nevyrovná napríklad autorovej monografii o karibskej kríze z roku 2001, ale napriek tomu nie je márna. Hneď v úvode nás autor vťahuje do sveta krátko po druhej svetovej vojne, v ktorom Josif Stalin dúfal v oživenie amerického izolacionizmu, Winston Churchill rečnil o Železnej opone spustenej naprieč kontinentom a George Kennan premýšľal o zadržovaní komunizmu. Toto rozostavenie viedlo počas nasledujúcich štyridsiatich piatich rokov k množstvu sporov. Od tých najmiernejších, akým bola guatemalská kríza, po tie najostrejšie, akým bola karibská kríza, počas ktorej sa svet dostal na pokraj jadrovej katastrofy. Každej otvorenej roztržke západného a východného bloku venoval Nálevka niekoľkostranovú kapitolu, sumarizujúcu základné fakty a motívy jednotlivých aktérov. Okrem notoricky známych kríz (sovietska blokáda Západného Berlína či Suezská kríza) sa venuje aj menej známym udalostiam studenej vojny, ako bolo angažmán kubánskych vojakov v subsaharskej Afrike či zápas o rozmiestňovanie amerických rakiet v západnej Európe. Iste, zhrnúť vojnu vo Vietname na siedmich stranách malého formátu si vyžaduje isté zjednodušovanie, ale na základnú orientáciu v probléme to stačí. Nálevka, skrátka, píše pre mierne zorientovaného laika: neuráža banalitami a neplytvá nepodstatnými detailmi.  
.tg

KNIHA Jon Ronson: Muži, co zírají na kozy, Mladá fronta, 2010
Tvorcovia rovnomenného filmu, ktorý beží v našich kinách, tvrdia, že tie najväčšie bizarnosti a hlúposti, ako napríklad pokusy prejsť stenou, zabiť škrečka či kozu pohľadom alebo mučenie zajatcov púšťaním pesničiek zo Sezamovej ulice sú pravdivé a to, čo si vymysleli, sú všedné veci, aby príbeh držal pohromade. Áno, je to tak, v knihe nenájdeme žiadny vypointovaný príbeh novinára a troch vojakov z parapsychologickej jednotky a skutočne tie najbláznivejšie scény vo filme sú slovo od slova prevzaté z rozhovorov s rôznymi vojenskými hodnostármi o experimentoch, ktoré skúšali v americkej armáde alebo v CIA od vietnamskej po irackú vojnu. Na rozdiel od filmu, na ktorom sa dá dobre zasmiať a brať to všetko ako šialený výmysel, pri knihe mrzne úsmev na perách, najmä v druhej polovici, keď od presadzovania lásky namiesto vojny prechádza v pravý opak. Hoci je vtipne a zručne napísaná, množstvo rozhovorov s desiatkami reálnych ľudí (tí sú vo filme vtesnaní do niekoľkých fiktívnych postáv) môže človeka nezorientovaného v amerických vojenských reáliách postupne unaviť. Autor používa archívne materiály a dokumenty z overiteľných prameňov. Či je to všetko skutočne aj pravda, alebo sú to ďalšie umne vystavané konšpiračné teórie o zlovoľných praktikách Američanov miešajúce reálie do novej alternatívnej reality, neviem, žiaľ, dostatočne objektívne posúdiť. Ale najskôr je to taký knižný Michael Moore.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite