Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iné bývanie a iný život

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Tridsaťročná hypotéka na panelový byt nevonia hocikomu. Sú aj ľudia, ktorí netúžia po klasickom bývaní, ani po ruchu veľkomesta. Bývajú a žijú inak.

Nie každý majiteľ drevenice, kamenného, historického, slameného či pasívneho domu je ekológ alebo čudák, ktorý žije niekde na samote. .týždeň navštívil ľudí rôznych profesií, s rôznymi životnými skúsenosťami a filozofiou, aby zistil, prečo bývajú a žijú inak ako väčšina občanov Slovenska. 
.pasívna kocka
V Cíferi by ste netradičný energeticky pasívny dom Jána Gašpareka hľadali ťažko. Je totiž skrytý za radom pôvodných dedinských domov v záhrade. Návštevníka zaujme na prvý pohľad. Má úsporný tvar kocky a je obložený drevom. Prečo ho majiteľ nestaval vpredu na ulici? „Nechcel som rušiť pôvodnú zástavbu domov. Môj sa predsa len vymyká z tradičnej dedinskej architektúry,“ vysvetľuje majiteľ. Dom je iný aj zvnútra, i keď nie na prvý pohľad. Treba vedieť, ako jeho útroby pracujú. Základ úspor energie tvorí rekuperačná jednotka – akýsi výmenník vzduchu medzi vnútrajškom a vonkajškom. Vetraním sa v dome čistí vzduch, ale teplo v dome ostáva. 
Základom pre šetrenie energie je aj kvalitná izolácia. Okná sú z trojitého skla, dom má pevné a hrubé steny, vyplnené fúkanou celulózou, a hrubé dvere. „Ak vonku fúka a je búrka, tu je pokoj,“ vysvetľuje domáci pán. Orientácia domu na juh je tiež dôležitá. Dom si udržuje stabilnú klímu a majitelia by teoreticky nemuseli ani otvárať okná. Hoci z času na čas to robia. Najmä v lete, keď sa priestor na poschodí nahreje od strechy. Zdroje tepla sa v dome prejavujú tiež rýchlo. „Ak máme návštevu, hneď je tu teplejšie,“ hovorí Gašparek.
Vyštudovaný geograf sa pre tento nízkoenergetický dom rozhodoval dlhšie. Pochádza z rodinného domu a vie, ako tam fučalo. Hľadal, čo je na trhu a chcel nejaké bývanie, ktoré bude úsporné a zároveň šetrné k prírode. Narazil na architekta Bjorna Kierulfa a on ho presvedčil na stavbu pasívneho domu. Sprvoti bol staviteľ nadšený, ale keď prišlo na ceny, nadšenie opadlo. Materiály na takýto dom sú drahšie, kvalitné drevo sa doviezlo napríklad z Nemecka, ale zato je trvácnejšie. „Bežný dom postavíte za 100-tisíc eur a tento stál vyše 170-tisíc,“ odhaduje majiteľ. Výhoda domu, okrem energetických úspor, je aj v tom, že bol hotový za pol roka, lebo je to skladačka. O návratnosti investície majiteľ nerád hovorí. Neverí veľmi prepočtom odborníkov, že by sa mu zvýšené náklady na stavebný materiál vrátili v nižšej spotrebe energie o sedem až 10 rokov. „Ide mi skôr o kvalitu bývania ako o veľké šetrenie na energii,“ vysvetľuje. Úspory na energii odhaduje na 400 až 500 eur ročne, ale cena energií môže časom rásť a úspory tiež. 
.slamák
Miroslav Kašiak je elektrotechnický inžinier, ale počas civilnej služby sa dostal k práci v treťom sektore a pri nej už ostal. Zapáčil sa mu život na lazoch, v Zaježovej pri Pliešovciach, a preto si tam s rodinou kúpil pred časom starý kamenný dom. Keďže kamenný dom bol vlhký, vyskúšal si na ňom rôzne druhy izolácie a rozhodol sa, že ak bude stavať svoj dom, tak ho postaví zo slamy. „Je lacná, dostupná a má dobré tepelnoizolačné vlastnosti,“ dôvodí Kašiak. 
Po siedmich rokoch v starom dome sa chystá presťahovať do nového, ktorý je zo slamy. Dom ešte nie je dokončený, ale prítomnosť slamy vidno všade. Vo výplni drevených stien aj v podkroví. „Je s ňou veľa práce, hryzie, drobí sa, ale neľutujem,“ hovorí budúci majiteľ slameného domu. Tepelná pohoda a kvalita bývania za to vraj stoja. Navyše, dom zo slamy je lacnejší ako klasický tehlový. Jeden bal slamy totiž stojí asi jedno euro a je veľký. Staviteľ preto nepotrebuje veľa balov.  
Kašiak odhaduje, že jeho poschodový dom s podlahovou plochou 140 štvorcových metrov ho vyjde maximálne na 50-tisíc eur a v tom je aj cena pozemku. Tehlový by stál vyše stotisíc eur bez pozemku. Cenu majiteľ skresal aj preto, že dom staval svojpomocne, a nie cez firmu. Aj iné materiály na dom, ako okná či škridly,  sú „secondhandové“. 
Slama ako stavebný materiál sa na Slovensku používala zväčša na strešnú krytinu alebo ako prímes do nepálených tehál. Slamené baly sa začali vo veľkom používať v USA v 19. storočí, keď vymysleli balíkovacie stroje. Slamený dom je funkčný iba vtedy, ak je kvalitne urobený. Záleží na každej špáre, aby sa vlhkosť nedostala dnu. Preto musí mať taký dom kvalitnú strechu s veľkým presahom cez múry, aby dážď nezasahoval steny. Steny je dobré chrániť aj hlinenou omietkou, ktorá navyše funguje ako regulátor teploty. V lete ochladzuje a v zime hreje. 
Kašiakov dom je navyše na betónových pilieroch, aby bol chránený od vlhkosti aj zdola.  Kto by sa bál, že taký dom zhorí ako nič a nedá sa skolaudovať, nech si prečíta internetové stránky o takých stavbách. Slamený dom s omietkou vraj odolá ohňu dlhšie ako dom z dreva, ale kratšie ako tehlový. „Dôležité je, že požiarna odolnosť pri správnej konštrukcii výrazne prekračuje požadovanú normu,“ dopĺňa majiteľ. Aj jeho životnosť sa ráta na desiatky rokov ako pri bežných stavbách. 
Kúrenie má majiteľ vyriešené pecou na drevo. Toho je v Zaježovej dosť. Kašiaka neteší iba to, že má ekologický dom, ale aj miesto, kde žije. V miestnej kaviarni, kde sedíme, z neho cítiť, že má radosť z toho, že jeho deti budú chodiť do miestnej školy pre šesť žiakov, že majú na lazoch komunitné aktivity a že si užíva pokojný život v prírode. 
.gazdovstvo
Igor Vateha s rodinou žije na očovských lazoch v Obchoditej už takmer desať rokov. Najprv bývali so ženou v starej drevenici, ale keď prišli deti, drevenica bola malá. Pred siedmimi rokmi sa rozhodli postaviť si novú drevenicu. Pomáhali im známi, tiež nadšenci tradičných stavieb, a dnes je stavba skoro dokončená. Chýba iba doladiť špárovanie a podkrovie. Sedíme v miestnosti, ktorá je ich obývačkou, spálňou a kuchyňou v jednom. Cítime sa príjemne a miestnosť je svetlá. Žiadne naše predstavy o temnej kutici sa nenaplnili. Okná majú Vatehovci totiž väčšie ako bývali v minulosti. Vtedy bolo sklo drahé a úniky tepla väčšie. 
Pri domácom chlebe a masle Igor vysvetľuje, prečo sa so ženou rozhodli žiť na lazoch a samostatne hospodáriť. Spoznali sa v New Yorku, kde si obaja v 90. rokoch privyrábali. Neskôr z veľkomesta odišli pracovať na farmu na americký vidiek a tam prišli do styku s drevenými domami a zvieratami. Po návrate domov sa rozhodli, že nasporené peniaze nevložia do drahého panelového bytu, ale kúpili si drevenicu s hospodárstvom. Dnes majú kone, kravy, ovce, ale aj kozy. Dorábajú vlastné mlieko, syry, ale o sebestačnosti nehovoria. Na lazoch funguje výmenný obchod medzi susedmi a príjmy zo sociálky a materskej využívajú na nákupy tovaru v dedine, ktorý si nevyrobia sami. „Chceli sme veľa zeme a lúky, aby sme mohli gazdovať, ale agroturistiku robiť nechceme,“ vysvetľuje Igor svoj výber Obchoditej na bývanie. O bývaní v drevenici hovorí pochvalne, ale ešte opatrne. Výhody sú v dobrej tepelnej izolácii od letného slnka, v zime zase pec v strede miestnosti vykúri celý dom a obydlie vonia drevom. Problémy sú niekedy so suchým vzduchom, ale plánované hlinené omietky by to mali vyriešiť. Izba sa pri varení prehrieva, ale ak sa dom pravidelne vetrá, tak sa teplota ustáli. Drevo ako stavebný materiál pracuje a  časom sa mení. Majiteľ ho nechce chemicky ošetrovať, pretože je to proti jeho presvedčeniu. Dúfa, že drevo vydrží v dobrej kondícii aj bez chémie roky. Na špárovanie majiteľ používa kravské lajno zmiešané s hlinou a vraj je to tradičný a dobrý izolant. Pach v miestnosti necítiť.
Vatehovci neodmietajú nové technológie. Elektrinu si vyrábajú zo solárnych panelov, majú pevnú linku a rádio. Mobily zrušili a televízor nepotrebujú. O živote na lazoch hovoria s pokorou a uspokojením. Dúfajú, že ich deti im odtiaľ neutečú do mesta, ako sa to stalo susediacim starousadlíkom. „Dúfam, že deti sa o mňa na dôchodok postarajú, ako to bývalo v minulosti, preto sa netrápim, že nemám žiadny príjem a nesporím si na starobu,“ vysvetľuje Igor. 
.kameň a raž
Peter Brada pochádza zo sídliska Fončorda v Banskej Bystrici, ale už ako tínedžer sa začal zaujímať o tradičné remeslá a staviteľstvo. Dnes vlastní tradičný kamenný dom na kraji obce Hrušov pri Veľkom Krtíši a samostatne hospodári. Pred nasťahovaním sa do Hrušova býval v niekoľkých dreveniciach, niektoré pomáhal aj stavať a rekonštruovať. Napokon kvôli pozemku kúpil kamenný dom. Dnes ho pomaly rekonštruuje. Eternitovú strechu nahrádza slamenou, konkrétne ražnou. Je to špeciálna raž, ktorá sa kedysi pestovala iba na účely strešnej krytiny. Ak je dobre urobená, vydrží strecha niekoľko desaťročí. Peter skúšal používať aj trstinu, ale tá nie je taká dostupná. Jeho domček je maličký, trocha tmavý, keďže okná sú pôvodné a miniatúrne. Meniť ich však nechce. Zásahy chce robiť iba minimálne a plánuje prístavbu, aby zväčšil obytný a úložný priestor. „Tu sa dlhodobo nebývalo. Majitelia robili cez deň na gazdovstve a prespávali tu len občas,“ vysvetľuje pôvodnú funkciu domčeka majiteľ. Obavy z toho, že kamenný dom bude vlhký, sa mu nenaplnili, pretože stavený kameň je tuf, ktorý je vzdušný a ľahký. „Včera tu bola riadna búrka, som pod brehom, ale vlhkosť do domu neprešla,“ hovorí majiteľ. Peter má rád všetko tradičné, čo je vidieť aj na jeho vzhľade. Nosí akoby jánošíkovské vrkoče a má hrubý opasok. Neodmieta však výdobytky modernej doby. „Mám mobil, rádio, ale účet v banke som si už zrušil,“ hovorí s úsmevom. Žije z toho, čo si dopestuje a dochová, robí výmenný obchod, predáva prebytky a malý príjem má aj zo sociálnej dávky a občasných fušiek zo stolárskych prác. „Robil som aj spojára, ale práca ma nenapĺňala. Na gazdovstve sa cítim najlepšie,“ uzatvára.
.architekti v mlyne
Mlyn bez vody, ale s dušou. Tak by sa dalo nazvať sídlo firmy Createrra, ktoré slúži aj ako súkromný byt manželov Bjorna a Zuzany Kierulfovcov v Hrubom Šúre pri Senci. Obaja architekti sa zaoberajú projektovaním energeticky pasívnych domov s využitím prírodných materiálov. Keď prichádzame, práve je v ich dome a okolí asi 30 ľudí na workshope o stavaní domov zo slamy. Prevažne zahraniční zanietenci stavajú kupolu z balov slamy, ktorá bude samonosná a bude slúžiť ako kancelária. Bjorn nám rozpráva, že mlyn dostala rodina jeho ženy v reštitúcii v hroznom stave. Rozmýšľali, čo s ním a napokon ho za rok zrekonštruovali na bývanie. To bolo v roku 2002. Dnes by renováciu robili inak. Viac energeticky úsporne. „Vtedy sme dávali izoláciu do 9 centimetrov, čo bolo veľa, dnes by sme jej dali viac. Ak by som mlyn rekonštruoval dnes, urobil by som ho pasívnym,“ dodáva Bjorn.  
Mlyn je prevažne z tehál, ktoré manželia odhalili, a vnútorné miestnosti z dreva v kombinácii s tehlou vyzerajú vkusne. Pri renovácii museli časť stavby odvlhčovať, meniť trámy, ale podstata sa zachovala. Múry sú hrubé a dobre držia klímu. „V lete stačí v noci dobre vyvetrať a chlad sa udrží aj cez horúci deň,“ vysvetľuje architekt. V zime kúria fínskou pecou na drevo, ktorá sa skvelú výhrevnosť a časť budovy vykurujú plynom. Pri mlyne síce nie je rieka, pretože bol na plyn a elektrinu, ale jazierko tam majitelia postavili. Celé okolie domu, ale aj dom žijú alternatívnym stavebným ruchom. Zdá sa, že majiteľov to baví a teší zároveň.
Dom z konopí Ladislav Krejza je elektrotechnický inžinier a v Košiciach si stavia dom. Hlavným stavebným materiálom sú technické konope. Pre tento materiál sa rozhodol kvôli ekologickému cíteniu, ale aj kvôli tradícii a cene. Tvárnice z konopného pazderia, vápna, cementu a vody sú lacnejšie ako tehla. Problém je v tom, že ich na Slovensku nikto nevyrába a majiteľ ich musel doviezť z Maďarska. „Kilo pazderia ma stálo 11 centov a doprava asi polovicu. Potreboval som asi 8 ton pazderia,“ uvádza majiteľ.  Napriek drahej doprave odhaduje, že hrubá stavba domu s rozlohou 110 štvorcových metrov ho vyjde maximálne na 50-tisíc eur. „Materiál drahý nie je, ale práca remeselníkov je predražená,“ hovorí  majiteľ. Tepelno-izolačné vlastnosti má konopný dom lepšie ako tehlový a životnosť majiteľ odhaduje na štyri desiatky rokov. Paradoxné je, že konope siate, hoci sa na Slovensku pestovali v minulosti bežne, bolo ešte do minulého roka veľmi problematické a byrokraticky náročné pestovať. Legislatíva nerozlišovala medzi ich technickou a halucinogénnou verziou. Našťastie, zákon je už upravený a farmári technickú konope môžu začať pestovať a predávať ich podnikateľom v stavebníctve. Tých zatiaľ nie je na Slovensku veľa. Jedným z pionierov je Vladimír Zemko, ktorý má firmu SlovaCanna v Šoporni a plánuje konope využiť na výrobu stavebných izolácií a výstavbu nízkoenergetických domov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite