Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Voda a vojna
Záplavy v Pakistane sú v tejto moslimskej krajine najhoršou katastrofou svojho druhu za posledných 80 rokov. Podľa doterajších správ zahynulo 1 600 ľudí, 2 milióny ľudí prišli o svoje domy, 20 miliónov muselo domov opustiť a 6 miliónov potrebuje urgentnú pomoc.  Pakistanský premiér Júsuf Reza Gilání v televíznom vystúpení oznámil, že zhruba každý deviaty Pakistanec je mimo svojho domova. Podľa OSN je katastrofa v Pakistane  väčším globálnym nesťastím, ako bolo zemetrasenie v Haiti alebo cunami v Indonézii. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyhlásil, že Pakistan potrebuje okamžitú pomoc medzinárodného spoločenstva vo výške 460 miliónov dolárov do 90 dní. Väčšia polovica sumy je po zasadnutí Valného zhromaždenia OSN už k dispozícii, Svetová banka prisľúbila okamžitú pomoc vo výške 900 miliónov dolárov, ktoré presunie z iných projektov, ktoré znesú odklad a vláda USA zvýšila svoj príspevok z 90 na 150 miliónov dolárov. Británia prisľúbila pomoc vo výške takmer 50 miliónov dolárov, Japonsko 10 miliónov a Francúzsko milión dolárov. Štáty EÚ celkovo prisľúbili 130 miliónov dolárov.
Krajinu, ktorej chýba funkčná centrálna vláda, ohrozuje hlad a v dôsledku nedostatku pitnej vody aj nákazlivé choroby ako mor, týfus či hepatitída typu A alebo E. 
Okrem humanitárnych rizík ohrozujúcich priamo obete prírodnej katastrofy a obyvateľov Pakistanu je vážnou hrozbou pre bezpečnosť aj ďalšia destabilizácia krajiny, posilnenie postavenia Talibanu, al-Káidy a ďalších islamistických teroristických skupín. Pozorovatelia už vyjadrili obavy, aby sa darované peniaze nedostali do rúk Talibanu a aby centrálna vláda zabezpečila stabilitu tejto nukleárnej veľmoci. Pakistan je podľa bezpečnostnej stratégie amerického prezidenta Baracka Obamu kľúčovou krajinou nepokojného regiónu a jeho prípadná destabilizácia by otvorila cestu nárastu terorizmu v celom širšom regióne vrátane Indie a Iraku. Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton vyhlásila, že americká vláda neopustí obete katastrofy a rozšíri svoj záväzok v regióne o vybudovanie povodňami zničenej infraštruktúry. Celkové náklady obnovy Pakistanu by pritom podľa slov pakistanského veľvyslanca pri OSN Zámira Akráma mohli dosiahnuť astronomickú výšku 2,5 miliardy dolárov.  Ústretovosť Washingtonu ovplyvňuje aj nedávny únik bezpečnostných informácií, zverejnených na WikiLeaks, ktoré obviňovali zložky Pakistanu zo skrytej spolupráce s Talibanom. 
.jd

Rómovia sa vracajú
Francúzska vláda robí rázny krok: vyhosťuje zo svojho územia Rómov, ktorých pobyt je preukázateľne ilegálny. Ide väčšinou o Rómov, ktorí doputovali z Rumunska a z Bulharska. EÚ presun ostražito sleduje, mnohé ľudskoprávne organizácie protestujú a označili ten krok za populistický. Vláda sa bráni, že neporušuje zákony, navyše deportovaných vybaví hotovosťou.
.mg
 
Atentátnik žije
Pozostalí po obetiach atentátu na lietadlo, ktoré v roku 1988 spadlo na škótske mesto Lockerbie, sú prekvapení: Abdel Baset Megrahi aj s rakovinou stále žije. Muža odsúdeného za atentát na doživotie prepustili pred rokom z väzenia s odôvodnením, že podľa lekárov mu zostávajú tri mesiace života, a teda odchádza do Líbye len na dožitie. Už vtedy bolo rozhodnutie o prepustení kontroverzné, dnes sa proti nemu ozýva ešte viac protestov.
.mg
 
Brazílii sa darí
Brazília neuspela na majstrovstvách sveta vo futbale, ale v ekonomike kraľuje. Pracovné miesta pribúdajú, nezamestnanosť padla na 7 percent, ekonomika rastie najrýchlejším tempom za ostatných 14 rokov a odborníci predpovedajú, že jej rast za tento rok výrazne predbehne rast ekonomík USA aj Európy. HDP totiž vzrástol v prvom kvartáli o neuveriteľných 9 percent. 
.jr
 
Teherán provokuje
Najprv vyskúšal Irán novú raketu so zdokonaleným navádzaním a následne spustili vďaka ruským dodávkam uránu jadrovú elektráreň v Búšehre. Izrael zvažuje útok, Američania sú proti a židovský štát upokojujú, že výroba nukleárnej rakety vraj bude trvať ešte rok. Blízky východ sa mení a odchod Američanov z Iraku otvára Iránu dvere. 
.jd
 
Koniec prázdnin
August je mesiacom prázdnin nielen vo Vatikáne a Taliansku, ale tento stredomorský zvyk prebral aj Brusel. Ak ste teda mali pocit, že o EÚ počujete posledné dni menej, bolo to tým, že bruselskí úradníci dovolenkovali. Pravda, nie všetci, ako sme videli po hlasovaní o pomoci Grécku.  Ktovie, možno by riešením výhodným pre Európu aj úradníkov bolo predĺženie prázdnin.
.jd
 
Petr Nečas/
Český premiér kráča opatrne, ale s istotou. Stretnutie s Angelou Merkelovou zvládol rovnako sebavedomo ako odkaz bavorskému premiérovi. A doma klepne po tučných prstoch svojich poslaneckých kolegov: za funkcie mimo parlamentu už nedostanú ani korunu. 
 
Julia Gilard/
Austrálska premiérka prevzala úrad ako nástupkyňa bývalého šéfa tamojších labouristov. Teraz má šancu potvrdiť svoje pôsobenie voľbami – alebo bude musieť prenechať premiérske kreslo konzervatívnemu oponentovi. Ak vyhrá, rada by zrušila monarchiu.
 
Roman Joch/
Slovák žijúci v Prahe, riaditeľ Občanského institutu, provokatívny a najmä zaujímavý konzervatívny komentátor, ktorého poznajú aj čitatelia tohto časopisu, sa stal poradcom premiéra. Médiá sa vysmievajú alebo Nečasovu voľbu kritizujú. .týždeň ju oceňuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite