Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto je žid?

.jana Shemesh .časopis .náboženstvo

Je každý, kto sa považuje za žida, židom? A kto má právo rozhodnúť o tom, kto je žid? Tisícročné otázky, v ktorých mali tragicky najviac jasno Hitlerove Norimberské zákony.

Moderný štát Izrael sa zrodil aj preto, aby sa niečo také ako Norimberské zákony už nezopakovalo. Otázka „kto je žid“ však zostala. Trápi Izrael, židov v diaspóre, moderné židovské spoločenstvá aj ľudí, čo žijú v zmiešaných manželstvách, a ich potomkov. Nejde len o pocit „byť židom“. To je, napokon, hlboko intímna záležitosť, ktorú človeku nikto nezoberie. Ide o praktické veci. O účasť na živote komunity, o sociálny status a v Izraeli aj o také udalosti ako svadba či pohreb.
.preváži Ezra alebo Ruth?
Pred par týždňami pozastavil Knesset hlasovanie o novom zákone o konverziách. Predchádzalo tomu silné lobovanie amerických židov. Svoje urobila aj obava z vládnej krízy. Zákon však k poslancom na hlasovanie príde ešte túto jeseň. 
Jeho pôvodným zámerom pritom bolo konverzie uľahčiť. Toľko ho však pripomienkovali, že ak prejde, bude mať úplne opačný účinok. Konverzie zverí výhradne ortodoxným rabínom, takže stať sa židom v Izraeli bude ešte ťažšie ako doteraz. Zákon ušitý na mieru viac ako 350-tisícom nežidovských imigrantov z bývalého Sovietskeho zväzu sa zmenil na nočnú moru. A zároveň na šancu vyjasniť si základné pojmy. 
Ako napísal vo svojom blogu americký rabín Harold Schulweis, je to príležitosť dohodnúť sa, či v súčasnom židovstve preváži princíp Ezru, alebo princíp Ruth. Teda či sa židia budú riadiť starovekým Ezrom, ktorý vyviedol židov z Babylonu, alebo Moabitkou Ruth, ktorá konvertovala, vzdala sa svojho ľudu a od ktorej svoj pôvod odvodzovali izraelskí králi aj Ježiš z Nazareta.    
Ezra ostro vystupoval proti zmiešaným manželstvám a neveril ani tomu, že konverzia stačí, aby sa človek stal židom. Lebo byť židom, to podľa Ezru nie je len otázka viery, kultúry a zvyklostí, ale aj zdedených vlastností a čŕt. A je teda otázne, či ich konverziou môže človek nadobudnúť. Tomuto princípu sa najviac približujú ortodoxní v Izraeli. Konverzie úplne neodmietajú. Robia z nich však takmer skúšku ohňom.
Príbeh Ruth je jedným z najkrajších v Starom zákone. Rozpráva o žene, ktorá sa privydala do židovskej rodiny. Keď zomrel jej manžel, jej tiež ovdovená svokra Naomi sa rozhodla vrátiť do svojho rodiska, do Betlehemu. Naomi neveste Ruth navrhla, aby sa vrátila domov, k rodine. Ruth však nechcela svokru opustiť. „Tvoj ľud je mojím ľudom. Tvoj Boh je mojím Bohom. Kde ty zomrieš, ja zomriem a rovnako tam budem pochovaná.“ Odišla s ňou do Betlehema, vydala sa za ďalšieho muža z rodu svojich svokrovcov a porodila mu syna. Od tejto konvertitky pochádza kráľ Dávid. Kniha Ruth je podľa niektorých názorov priamou odpoveďou na Ezru a dôkazom, že judaizmus nie je ku konvertitom vždy nepriateľský. Že práve vyzdvihuje ľudí, ktorí sa napriek prekážkam židmi chcú stať.
.urážka v diaspóre
Keď sa nedávno vydávala mladá Chelsea Clintonová a brala si žida, kládli si izraelské a americké židovské médiá otázku, či budú budúce vnúčatá bývalého amerického prezidenta židmi. V Izraeli, ak ich matka nekonvertuje, židmi nebudú. VAmerike takí prísni nie sú. Sú kongregácie – a pribúda ich –, kde za žida považujú aj potomka nežidovskej matky a židovského otca, ak sa hlási k viere a zúčastňuje sa na náboženskom živote.
V multikulti Amerike to je asi nevyhnutnosť, keďže v posledných rokoch vstúpilo do manželstva s nežidmi 43 percent amerických židov. Pred dvadsiatimi rokmi to nebolo ani dvadsať percent. Pre americké neortodoxné kongregácie je tak zmäkčenie nárokov na to, kto je žid, vlastne receptom na prežitie. Ale aj zdrojom konfliktov s ortodoxnými bratmi v Izraeli.
Spor o nový zákon o konverzii sa preniesol až na stránky New York Times. Hlavný sefardský rabín Izraela Šlomo Amar tam napísal článok, v ktorom zákon obhajoval a vyzval amerických židov, aby prestali proti nemu brojiť, lebo to len prispeje k rozdeleniu svetového židovstva. Zaujímavé je, že takmer identické slová použil izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý zo zákona nadšený nie je.
Je síce zrejmé, že zákon nijako neovplyvní proces konverzií mimo Izraela, ale židia v diaspóre sa aj tak cítia urazení. Sú tí spomedzi nich, ktorí konvertovali inak ako u ortodoxného rabína, prípadne sú členmi neortodoxných kongregácií, menej židmi? Čo ak sa budú chcieť vysťahovať do Izraela – uznajú im tam, že sú židia?    
O tom by vedela rozprávať Američanka Hillary Rubin, pokrvná príbuzná jedného zo zakladateľov sionizmu a prekladateľa Herzla Nachuma Sokolowa. Každé väčšie izraelské sídlo má ulicu, ktorá nesie jeho meno. Ani to však Hillary nepomohlo, aby sa mohla riadne vydať v Izraeli. Nebola totiž schopná na rabináte doložiť, že štyri generácie dozadu boli jej priame ženské príbuzné židovky. Jednoducho nemala všetky rodné a sobášne listy, ktoré by to potvrdzovali. Mnohí z jej rodiny zomreli v koncentrákoch a papiere sa počas vojny jednoducho strácali. Rubinovej nepomohol ani slávny pôvod – vydávala sa civilne na Cypre, kam lietajú Izraelčania, ktorí sa nechcú alebo nemôžu zosobášiť pod chuppou.        
.konverzie
Na celej debate je zaujímavé, že nežidovskí prisťahovalci, ktorým mal zákon pomôcť, až takí rozrušení nie sú. V Izraeli žijú roky bez toho, aby sa stali židmi. Niektorí konvertovali, niektorí sú v procese konverzie. Mnohí ich odmietajú už len z princípu.
Papier potvrdzujúci, že sú židmi, nepotrebujú ani na získanie práce, ani hypotéky. Sociológ Nataniel Hartmann hovorí, že väčšina z nich uvažuje práve takto. Podľa neho títo ľudia nestoja o pobožnosti v synagóge. Problémy im však robia deti. „Ak sa budú chcieť zosobášiť so židom a rabín im to nepovolí, budú sa rodičov pýtať, prečo tie veci nedali do poriadku. A ešte bolestnejšie situácie nastanú, keď nežidovského izraelského vojaka odmietnu pochovať na vojenskom cintoríne. Respektíve pochovajú ho niekde v kúte, v sekcii vyhradenej pre nežidov. A stáva sa to pravidelne," hovorí Hartmann.
Hoci rabínske súdy sú pri konvertitoch z bývalého Sovietskeho zväzu benevolentnejšie, je pravda, že konverzie sú pomalé. V Izraeli podľa rabína Setha Farbera ročne konvertuje okolo 6-tisíc ľudí. Farber pomáha ľuďom, ktorí sa pokúšajú preplávať cez byrokraciu rabínskych súdov. Hovorí, že pravidlá sa stále menia a ľudia nemajú istotu, že pomerne náročný proces aj ukončia. Aj on si myslí, že nový zákon len podporí rozdelenie medzi  židmi v Izraeli, aj medzi diaspórou a židovským štátom.
Ortodoxní rabíni priznávajú, že to hrozí. Zároveň hovoria, že oni neprišli s nápadom priviezť do Izraela nežidovských imigrantov. Bola to záležitosť Židovskej agentúry (organizácia na podporu imigrácie a pomoc imigrantom), ktorá potrebovala naplniť svoje kvóty. Spor o konverzie je tak pokračovaním dlhodobého boja sekulárneho a nábožného v Izraeli. Zápasu, ktorý robí z izraelskej demokracie výnimočný projekt. Takže tí, ktorí hovoria, že sa vlastne nič dramatického nedeje, majú svoju pravdu. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite