Bee Gees (druhá najhoršia skupina na svete) som počul asi tisíckrát, Abbu päťsto, nechýbal ani Dr. Alban a podobné perly, všetko bojovne nahlas a premiešané cez seba, z čoho vznikal neskutočný maglajz, lezúci mi na nervy. Mal som jedno thajské kari, crepu, parmskú šunku s neviemakým syrom, pivo, mojito, chai. Som zvedavý, ako si poradíme s prepisom slova chai do slovenčiny (ako fídbek, džez, či píplmeter). Aj keď, možno sa mu tento osud vyhne, ako napríklad slovu dub. Dub sa stále píše dub a nie dab, myslím dub ako hudobný štýl. Ani Bítlz sme zatiaľ na rozdiel od Rusov nezaviedli. Chai sa vyslovuje ako čaj a ten už u nás existuje. A chai nie je čaj. Podobne ako maté, ktoré nie je čaj ani chai. To si teda buďte istí. Maté je životný štýl, taký upokojujúci silný horúci nápoj, jeho pitie je spoločenskou udalosťou. Ako údajne jeden z prvých Slovanov som túto udalosť vychutnával v podhorí Malých Karpát s človekom, ktorý bol povolaný propagovať tento poklad barbarom pijúcim len tak bez ostychu pigi čaje a iné neduchovné nápoje. Chlapík bol taký ten „týpek“ švihnutý do etna, uvoľnenosť sama. Na úvod mal prednášku. Správne sa maté pije z takej „tekvice“ ktorá koluje, cucá sa takou striebornou trubičkou. Pri preberaní tekvice od suseda sa mu musíte pozrieť do očí (do OČÍ!!!) a NESMIETE POĎAKOVAŤ! Nesmiete. Ďakuje sa až na záver, keď už ten nadpozemský nápoj nechcete. Až NA KONIEC!!! Bojoval som so svojou vrodenou vlastnosťou ďakovať po podaní niečoho urputne, občas ale reflex prebil aj pohľad nášho gurua, ktorý nás pri porušení rituálu trestal nevídaným prepichovacím pohľadom – v tom bol lepší ako odvodová armádna komisia. Ale mal pravdu – málokedy som sa cítil tak uvoľnene ako po šálke maté – keď matéológ odišiel, mohol som zrazu ďakovať, kedy som chcel a piť čokoľvek akokoľvek a nebáť sa akéhosi tajomného trestu. Maté mi to nesprotivilo, podobne ako mi odrhovačka od skupiny Redneck nesprotivila chutnú barack pálinku. Len menej je niekedy fakt viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.