Svet

Vývoj v Iráne dáva, zdá sa, za pravdu skeptikom, ktorí tvrdia, že nátlak na tamojší režim je často bezvýsledný. Vypovedajú o tom dve zdanlivo nesúvisiace udalosti.

Prvou je prípad ženy odsúdenej na smrť ukameňovaním, ktorú súd uznal vinnou z nevery a spoluúčasti na vražde manžela. Sakineh Mohammadi Ashtiani, 43-ročná matka dvoch detí, sa podľa rozsudku dopustila nielen cudzoložstva, ale pomohla švagrovi zavraždiť svojho manžela. (Švagor je, mimochodom, na slobode, pretože mu deti zabitého udelili odpustenie.) Právnik tejto ženy, ktorý utiekol z Iránu, jej prípad zverejnil a zalarmoval medzinárodnú verejnú mienku. Iránske úrady sa však po kampani za práva odsúdenej uchýlili k drastickému kroku. Žena vystúpila v iránskej televízii s priznaním viny. Jej súčasný právnik argumentuje, že ju predtým vo väzení dva dni mučili. Iránsky režim je rozhodnutý nedať si do svojich záležitostí hovoriť zvonka. Na verejnosť prenikli správy, že rozsudky, na ktoré čaká mnoho iných odsúdených, sa narýchlo menia, zmena však zahŕňa len spôsob vykonania – namiesto kameňovania sa budú odsúdené údajné cudzoložnice vešať.

Zdesenie je namieste. Po prvé, trest smrti za neveru je niečo neskutočne brutálne. A po druhé, v iránskej spoločnosti sa udeľuje najmä ženám. Shirin Ebadi, právnička a aktivistka, držiteľka Nobelovej ceny z roku 2003, píše, že súd môže odsúdiť na smrť za neveru muža aj ženu. Vysvetľuje však, že muži majú možnosť úniku: vyhlásia, že so ženou, s ktorou mali mimomanželský vzťah, boli „dočasne ženatí“. Irán inštitút „dočasného manželstva“ uznáva a muž tam môže mať viac žien. Ženy, ktorých nevera sa dokáže („dokazovanie“ je neraz absurdné), nič také tvrdiť nemôžu. Ak sú vydaté, nemôžu mať ani „dočasne“ druhého manžela.

Druhou udalosťou, ktorá potvrdzuje, že iránsky režim sa tak ľahko nevzdá, je reakcia na sankcie, ktoré voči nemu nedávno prijali OSN a EÚ. Dvaja významní iránski disidenti, Mir Hossein Mousavi a bývalý hovorca parlamentu Mehdi Karroubi, napísali v otvorenom liste, že sankcie nedonútia prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda zmeniť politiku a poškodia najmä obyčajných Iráncov.

Skúsenosti s Kubou či Severnou Kóreou hovoria, že sankcie samy osebe naozaj neprinesú politický obrat. Čo ho však prinesie? Na prirodzený vývoj sa v krajine, ako je Irán, ťažko spoliehať.

Portál WikiLeaks dostáva žiadosti, aby nezverejňoval dokumenty o vojne v Afganistane. Hovorca Pentagonu Geoff Morell vyzval portál na „odstránenie všetkých ukradnutých dokumentov zo svojej internetovej stránky a vymazanie tajných materiálov“. Šéf portálu Julian Assange kontruje, že zverejní ešte 15-tisíc dokumentov. Aj Amnesty International apeluje, aby z WikiLeaks zmizli mená Afgancov, ktorí pomáhajú Američanom. Títo ľudia sú totiž v ohrození.

Varšavský arcibiskup Kazimierz Nycz vyzval na odstránenie kríža, ktorý stojí pred prezidentským palácom ako pamiatka na prezidenta Lecha Kaczynského a v posledných týždňoch je predmetom prudkých sporov. Nycz apeloval na ľudí, ktorý kríž obraňujú, aby umožnili jeho premiestnenie do blízkeho kostola: „Nik nemôže využívať kríž na dosiahnutie politického cieľa,“ povedal. 

Maďarské opozičné strany odmietli novelu zákona o médiách ako nedemokratickú. Podľa opozície zákon, ktorý už podpísal prezident, zvýši vplyv vlády na verejnoprávne médiá. Po novom sa štátne rozhlasové a televízne kanály Magyar Rádió, MTV a Duna TV aj tlačová agentúra MTI majú zmeniť na neziskové organizácie zastrešované novozriadenou nadáciou, ktorú bude riadiť samostatná rada.

Gruzínsko požiadalo medzinárodné spoločenstvo o zásah proti Rusku. Podľa gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí Rusko, ktoré umiestnilo do Abcházska raketový systém S-300, ohrozuje civilnú leteckú dopravu a bezpečnosť Európy. Gruzínsko pokladá Abcházsko za svoje, Abcházsko sa však po vyhlásení samostatnosti kloní k Rusku. Raketový systém patrí ku krokom, ktorými Rusko potvrdzuje, že za Abcházskom stále stojí.

Maďarská vláda má problém s obrovským deficitom štátneho rozpočtu. Po tom, čo v júli zaviedla špeciálnu daň pre finančný sektor, chce extra zdaniť aj energetické a telekomunikačné firmy. Plánuje zvýšiť špeciálnu daň na tieto sektory, ktorú zaviedla ešte predošlá socialistická vláda, z terajších 8 nad 10 percent. Vláda dúfa, že tým získa asi 30 miliárd HUF (106,22 milióna eur). Vláda sľubuje, že tieto dane budú iba dočasné.

Čečenský líder prejavil podriadenosť Ruskej federácii, do ktorej jeho republika patrí: vzdá sa titulu prezidenta. Podľa neho „v jednotnom štáte má byť iba jeden prezident“. Ktovie, ako ho budú titulovať. Jeden z návrhov znie „otec krajiny a imám“.

Po mesiacoch ťahaníc sa zrejme situácia v českom Ústave pro studium totalitních režimů stabilizuje. Jeho novým šéfom sa stal bývalý hovorca českých biskupov Daniel Herman, ktorého prioritou je upokojiť ústav a bol by rád, keby ÚSTR prispel k vyrovnaniu sa s minulosťou.

Šéfka eurodiplomacie oznámila európskym ministrom zahraničných vecí, že predstavitelia Palestínskej samosprávy sú pripravení na mierové rokovania, čo údajne oficiálne prejavia už veľmi skoro. Prezident Abbás si údajne vyžiadal už len pár dní na posledné konzultácie.