Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Emil, stala sa strašná vec, u nás v starobinci sa začalo politizovať. Niežeby sme mali nejaké schôdze, ako voľakedy, keď nás zvolali a my sme tam museli prísť, lebo sa podpisovala prezenčka a raz, keď som podpísal Kratochvíla, bol z toho škandál, ešte väčší ako ten, keď vlani terajšia pani premiérka pri hlasovaní v parlamente za niekoho zahlasovala.

Ona kvôli tomu odišla z parlamentu, čo podľa mňa nie je nijaký trest, ale ja som sa musel zúčastniť repnej kampane, samozrejme, dobrovoľne. Odviezli nás až do Trebišova a tam sme zbierali repu spolu s vojakmi, ktorým predĺžili vojnu o mesiac. Bol tam jeden pravoslávny pop, obyčajný vojak, ktorému to o mesiac predĺžili len preto, že bol pop. Už mal ženu a deti, lebo pravoslávni popi sa na rozdiel od katolíckych farárov pred vysviackou musia oženiť. Mimochodom, ktovie, čo je horšie. Katolícki farári mali kuchárky a všeličo sa o tom pohovorilo, ale tí popi mali manželky a oficiálne deti a museli sa o ne starať až do smrti. Teda do svojej. Veď vieš, že muži umierajú skôr ako ženy, čo je vlastne dosť záhada, lebo rozhodne neumierajú na prepracovanosť, veď ženy sa narobia oveľa viac, takže to vyzerá tak, že ženy žijú dlhšie preto, lebo furt pracujú. To teda nie je bohviečo, takéto poznanie, to znamená, že ak sa chcem dožiť stovky, že by som mal začať chodiť do roboty. Aj keď, poviem otvorene, bolo by to asi rozumnejšie, ako sa otravovať na tzv. zaslúženom odpočinku. To musel byť tiež pekný kokso, čo vymyslel „zaslúžený odpočinok“. Lebo všetci, alebo aspoň väčšina z nás, odpočívame dosť nezaslúžene, veď sme sa v živote veľa nenarobili, keď sa to tak vezme, odpočívali sme už v produktívnom veku, ráno do roboty, desaťminútovka, potom kávička, potom že čo bolo včera v telke, potom obed, po obede schôdza, ktorú zvolal vedúci oddelenia a na ktorej sa dohodlo, že čo budeme robiť zajtra a už bolo pätnásť, nula, nula a zdrhávali sme domov, lebo robiť sme mali do šestnástej. Asi ťa prekvapilo, že som použil výraz „kokso“. Počul som to od tých, čo sa preháňali na motorkách po parku a je to presne v tom význame ako sme my používali to inkriminované slovo, ktoré sa neodvažujem napísať. To naše slovo bolo údernejšie, ale „kokso“ je zase neškodnejšie. A vraj je mládež vulgárna. My by sme im ukázali, čo je to vulgárnosť, pamätáš sa, keď si sa vysral súdružke Bahúlovej do kabelky a aké potom z toho bolo vyšetrovanie a ako sme ťa neprezradili, hoci sme všetci vedeli, že si to bol ty, veď sme ťa na to nahovorili, sľúbili sme ti, že sa ti zložíme na pivo a borovičku. Nakoniec sa nikto nechcel skladať, tak som to zatiahol sám, lebo viem, čo je to česť. Vlastne som začal s tým, že sa v starobinci politizuje. Väčšina z nás je dosť ľavicovo orientovaná, len Hrdlička je silný pravičiar, lebo mu štát vyvlastnil vilu pod hradom, ktorú on kedysi kúpil za smiešnu cenu ako konfiškát po emigrantoch, ktorí to po osemdesiatom deviatom chceli naspäť. Napäť to nedostali, ale Hrdlička dostal byt v paneláku a vo vile sídli nejaká firma. Človek sa v tom nevyzná. Maj sa, Miro. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite