Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Máme veľa lekární?

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Nový minister zdravotníctva prišiel krátko po schválení programového vyhlásenia vlády s novými nápadmi, ako upratovať vo svojom rezorte. Navrhol obmedziť počet lekární a zmeny v predpisovaní liekov.

Ivan Uhliarik nie je veľmi stabilný vo svojich vyjadreniach. Jeden týždeň navrhne sprísniť podmienky otvárania nových lekární, a o pár dní už tento svoj zámer dementuje. Vyslúžil si za to kritiku nielen médií, ale aj svojich koaličných partnerov. Zisťovali sme, ako je to na lekárnickom trhu s počtom lekární a s ich kvalitou naozaj.
.počty a kvalita
Uhliarikove argumenty za zníženie počtu lekární sa zhodujú s tými, aké má Slovenská lekárnická komora (SLeK): máme viac lekární na osobu ako v susednom Česku. To je pravda. Ale je to zlé? Kritici tvrdia, že lekárne, ktoré ešte pred krízou vznikali ako huby po daždi, nie sú všetky kvalitné. Nepracujú tam kvalifikovaní farmaceuti a lieky vydávajú aj farmaceutické laborantky či majitelia lekární, ktorí nemajú na to licenciu. „Viete si predstaviť, že sa obrátite s dôverou na zamestnanca lekárne o radu, ale ten nie je farmaceut a nemá žiadne vedomosti o liekoch a ich rizikách, tak vám poškodí zdravie. Preto chceme, aby v takomto prípade okamžite lekáreň stratila povolenie a bola zatvorená,“ uvádza Peter Stanko, člen Prezídia Slovenskej lekárnickej komory.
Dôkazov na také tvrdenie je už pomenej. Žiadna štúdia, ktorá by dokazovala, že s rastúcim počtom lekární klesá aj ich kvalita, neexistuje. Človek je tak pri overovaní tvrdení o nekvalite lekární odkázaný iba na ojedinelé mediálne prípady. Komu teda veľa lekární prekáža? „Pacient má pri ich množstve väčší výber, nižšie ceny a lepšiu dostupnosť. Zamestnanci lekární majú pri viacerých lekárňach na výber, kde sa zamestnať a vyjednať si lepšie podmienky. Prenajímatelia nehnuteľností majú z toho tiež zisk a štát inkasuje za povolenia a licencie,“ tvrdí riaditeľ jednej lekárnickej siete, ktorý nechce byť menovaný. 
Iste, konkurenčný boj medzi lekárňami nie je vždy férový (známe sú praktiky siete Cityfarma), ale treba preto zatvárať a regulovať lekárne? 
.dostupnosť
Minister zdravotníctva pri nápade znížiť počet lekární nekonkretizoval, ako by to chcel dosiahnuť. Spomenul iba, že v Európe sa to robí napríklad na základe počtu obyvateľov v určitom regióne.Vladimíra Gromová, výkonná riaditeľka Združenia za lepšie lekárne, tvrdí, že lekární nie je veľa, iba sú zle rozmiestnené. Podľa nej je to preto, že lekárnici sú zle ohodnotení a nemajú motiváciu cestovať do dedín za prácou, kde je dostupnosť horšia. Oslovení farmaceuti z regiónov tvrdia, že na dedine sa lekáreň neuživí. „Skoro každý má lekárov v meste a tam si aj vyberá lieky. Navyše, jeden praktický lekár, ktorý pendluje medzi niekoľkými dedinami, toho veľa nepredpíše,“ tvrdí lekárnik z Prešova. 
V niektorých regiónoch, kde je farmaceutov nedostatok, sa ich príjem môže vyšplhať až na dvetisíc eur. Investor ich musí dobre zaplatiť, aby mu neušli ku konkurencii či do zahraničia. Gromová kritizuje aj platovú politiku niektorých majiteľov, ktorí plat farmaceuta odvodzujú od ceny vydaných liekov. Funguje to tak, že čím drahšie lieky vydá, tým má vyšší plat. „Či lekárnik vydá liek za 50 centov, alebo za 100 eur, rovnako musí poskytnúť odborné informácie a spracovať recept,“ vysvetľuje nespravodlivosť Gromová. Lekárnici by preto mali byť ohodnotení podľa vydanej položky bez ohľadu na cenu lieku.
.regulovať či nie 
Ako sa teda dá regulovať počet lekární a kontrolovať, či sú všetky kvalitné? Počet sa dnes regulovať nedá. Ak si podnikateľ splní všetky náležitosti na založenie lekárne, samospráva mu ju musí schváliť. Tých krokov potrebných na otvorenie lekárne však nie je málo. Lekáreň najprv schváli hygiena, potom Štátny ústav pre kontrolu liečiv a nakoniec VÚC. Potom musí majiteľ lekárne uzavrieť zmluvy s poisťovňami, najať licencovaného farmaceuta a môže začať podnikať. To, či tam lekárnik s licenciou aj skutočne robí každý deň, však nikto nekontroluje. Stanko tvrdí, že Slovenská lekárnická komora nemá žiadne právo robiť v lekárňach kontrolu, či lieky vydáva licencovaný farmaceut a už vôbec nemá právo sankcionovať tých, čo hazardujú so zdravím občanov. Niečo iné hovorí Gromová. Podľa nej SLeK a iné orgány sú oprávnené kontrolovať, kto v lekárňach lieky vydáva. Aj v sankcionovaní má SleK isté možnosti. Napríklad minulý rok odobrala licenciu farmaceutom z firmy Cityfarma za nezákonné a neetické správanie. 
Farmaceuti a podnikatelia v tomto biznise si myslia, že regulácií je už dosť a nikto by nemal mať právo rozhodovať, kde lekáreň bude a kde nie. Vytvára to totiž priestor na lobizmus a korupciu. Farmaceut z Prešova pod podmienkou anonymity to hovorí priamo: „Komore je ľúto, že už nerozhoduje o počte lekární, pretože na výnimkách sa dalo pekne zarobiť“. Stanko, naopak, vyvracia názor, že lekárnici bojujú za to, aby nové lekárne nevznikali. Podľa neho je pravda presne opačná. Lekárnici chcú, aby sa lekárne postupne vrátili aj do menších obcí, kde dnes ľudia nemajú lieky dostupné a musia za nimi cestovať 20-30 kilometrov. Reguláciu však SleK považuje za nutnú, pretože „na Slovensku si dnes pokojne môže otvoriť lekáreň a vlastniť lieky aj sériový vrah s neukončenou štvrtou ľudovou.“
.ceny liekov
Ďalším nápadom nového ministra zdravotníctva je zaviesť predpisovanie liekov na úrovni účinnej látky. To znamená, že by lekár nepredpísal pacientovi konkrétny liek, ale iba látku, ktorá môže jeho chorobu liečiť. Pacient by si potom mohol vybrať v lekárni z viacerých liekov, ktoré tú látku obsahujú. Porovnal by doplatky a mohol by ušetriť. Znie to logicky, ale... Ak si prečítate reakcie lekárov na ich profesijných internetových stránkach či blogoch, sú zhrození. Tvrdia, že sú zodpovední za zdravie svojich pacientov a nedovolia, aby si pacient či farmaceut sami vyberali medzi viacerými liekmi. Jeden lekár hovorí, že v alternatívnom lieku môžu byť aj látky, na ktoré je pacient alergický. Iní lekári Uhliarika obviňujú, že nadržiava farmaceutickým firmám, keďže v jednej z nich v minulosti pôsobil. Bola by táto zmena naozaj katastorfou pre pacienta? Stanko sa toho neobáva a tvrdí, že na Slovensku už päť rokov funguje generická substitúcia a lekárnici pacientom ponúkajú totožné lieky s inou firemnou značkou s cieľom znížiť pacientovi doplatok za lieky. Lekárnik z Prešova je skeptickejší. Tvrdí, že v našej spoločnosti sú lekári v očiach ľudí bohovia a nechcú, aby im lekárnik – považovaný skôr za predavača – vydal iný liek, ako je na recepte. Tí, čo si dajú poradiť, ušetria. Zmeny v predpisovaní liekov by pomohli aj vedúcim lekárne ekonomickejšie si regulovať sklad. „Dnes mám z jednej látky niekedy aj šesť rôznych prípravkov, a keď dostanem recept na siedmy, tak pacient buď odíde, alebo suhlasí so zámenou, alebo počká, kým liek objednám,“ vysvetľuje z praxe lekárnik. 
Otázne je, či lekárov skôr netrápi na pripravovaných zmenách to, že by farmaceutickí lobisti a reprezentanti prešli od nich k lekárnikom. Stanko to považuje za možné. Tvrdí, že lekárnik by si neobjednal naraz väčší počet balení z jedného generika, pretože o pár týždňov mu môže zrazu stúpnuť doplatok a už sa ho nezbaví. Lekár, ktorý predpíše liek, tak neriskuje ani cent. 
Reformy v zdravotnícve sú potrebné ako soľ. Za Uhliarika sa asi nedočkáme veľkých reforiem, ale korekcie by mohli mať hlavu a pätu. Zaviesť jasné pravidlá do schvaľovacieho procesu vzniku lekární sa už podarilo urobiť za ministrovania Rudolfa Zajaca. Ak by sa teraz začali meniť a pribúdať nové regulácie, nebola by to dobrá cesta. Na druhej strane uvoľňovanie trhu s liekmi je dobrá cesta k znižovaniu ich cien pre pacientov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite