„Tvrdé, do posledného miestečka obsadené lavice. Dusný zápach spotených tiel a lacných limonád. Vo vozni je tma. Lampy sú vypálené, možno iba zhasnuté, lebo nikto z cestujúcich nemá záujem čítať na takej dlhej ceste.
Ak niekto trvá na tom, aby vo vozni bolo tma, musí to byť osoba s istým postavením alebo vplyvom, takže lepšie je nezačať sa s ňou o tom hádať v nočnom rýchliku medzi Prahou a Bratislavou roku 1951.“
Tak sa začína kniha Vtedy v Bratislave od Žo Langerovej. Sú to spomienky ženy, ktorá sa vydala za ľavicového intelektuála Oskara Langera a hoci sa im podarilo ujsť pred fašistickou hrôzou do USA, láska k vlasti a komunistické ideály ich privolali po vojne naspäť. Kniha je napísaná veľmi osobne a okrem toho, že ukazuje tragédiu osudu tých, ktorí strane slepo verili a doplatili na to vlastným životom, je hlavne skvelým svedectvom o vytriezvení, ceste za pravdou a schopnosti zachovať si jasný zrak – zbavovať sa sebaklamov.
Silná kniha jednej výnimočnej ženy s výnimočným osudom prežitým na tých istých miestach, po ktorých denne chodíme aj my...
Letné čítanie, to sú napínavé detektívky alebo aj „psychologický horor v štýle starej dobrej anglickej školy“ napríklad nová kniha od Trevaniana Léto s Káťou. Kniha sľubuje príbeh omamného leta, ktorý však so „strašidelnou precíznosťou zabieha do najtemnejších kútov ľudskej duše“.
A ešte niečo pre milovníkov populárno-vedeckej literatúry. John Derbyshire, absolvent Londýnskej univerzity, člen jej akademického zboru, ktorý však píše i beletriu a venuje sa aj žurnalistike, napísal ďalšiu zo svojich kníh popularizujúcich matematiku, Posedlost prvočísly. Je o prvočíslach a ich sláve v matematickom svete – patria v ňom vraj medzi najslávnejšie problémy, napriek mnohoročnému úsiliu najlepších svetových mozgov sa mnohé domnienky o nich nepodarilo ani vyvrátiť, ani potvrdiť, hoci sa prišlo na mnohé súvislosti napríklad s kvantovou teóriou. (No nie je to úžasné? Absolútne nerozumiem, ale fascinuje ma to!) Autor sa podujal na neľahkú úlohu. Nezrozumiteľnú Riemannovu hypotézu vám vysvetlí v knihe tak, že jej nakoniec porozumiete. Tu je Riemannova hypotéza: „Všechny netriviální nulové body funkce zeta mají reálnou část rovnou jedné polovině.“ Tak a je to! Sú veci, ktoré skrátka platia, hotovo, bodka, dovidenia!
.lucia Piussi
Ak niekto trvá na tom, aby vo vozni bolo tma, musí to byť osoba s istým postavením alebo vplyvom, takže lepšie je nezačať sa s ňou o tom hádať v nočnom rýchliku medzi Prahou a Bratislavou roku 1951.“
Tak sa začína kniha Vtedy v Bratislave od Žo Langerovej. Sú to spomienky ženy, ktorá sa vydala za ľavicového intelektuála Oskara Langera a hoci sa im podarilo ujsť pred fašistickou hrôzou do USA, láska k vlasti a komunistické ideály ich privolali po vojne naspäť. Kniha je napísaná veľmi osobne a okrem toho, že ukazuje tragédiu osudu tých, ktorí strane slepo verili a doplatili na to vlastným životom, je hlavne skvelým svedectvom o vytriezvení, ceste za pravdou a schopnosti zachovať si jasný zrak – zbavovať sa sebaklamov.
Silná kniha jednej výnimočnej ženy s výnimočným osudom prežitým na tých istých miestach, po ktorých denne chodíme aj my...
Letné čítanie, to sú napínavé detektívky alebo aj „psychologický horor v štýle starej dobrej anglickej školy“ napríklad nová kniha od Trevaniana Léto s Káťou. Kniha sľubuje príbeh omamného leta, ktorý však so „strašidelnou precíznosťou zabieha do najtemnejších kútov ľudskej duše“.
A ešte niečo pre milovníkov populárno-vedeckej literatúry. John Derbyshire, absolvent Londýnskej univerzity, člen jej akademického zboru, ktorý však píše i beletriu a venuje sa aj žurnalistike, napísal ďalšiu zo svojich kníh popularizujúcich matematiku, Posedlost prvočísly. Je o prvočíslach a ich sláve v matematickom svete – patria v ňom vraj medzi najslávnejšie problémy, napriek mnohoročnému úsiliu najlepších svetových mozgov sa mnohé domnienky o nich nepodarilo ani vyvrátiť, ani potvrdiť, hoci sa prišlo na mnohé súvislosti napríklad s kvantovou teóriou. (No nie je to úžasné? Absolútne nerozumiem, ale fascinuje ma to!) Autor sa podujal na neľahkú úlohu. Nezrozumiteľnú Riemannovu hypotézu vám vysvetlí v knihe tak, že jej nakoniec porozumiete. Tu je Riemannova hypotéza: „Všechny netriviální nulové body funkce zeta mají reálnou část rovnou jedné polovině.“ Tak a je to! Sú veci, ktoré skrátka platia, hotovo, bodka, dovidenia!
.lucia Piussi
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.