Charmsov šarm

Krátky a smutný život prežil Daniil Ivanovič Juvačov, známy ako Daniil Charms.

To preto, lebo sa narodil v tom najhoršom možnom čase na tom najhoršom možnom mieste. Teda v roku 1905 v Sankt Peterburgu, ktorý sa mal čoskoro premenovať na Leningrad. 

Nepomohlo mu, že vyrastal v revolucionárskej rodine, ani to, že sa venoval avantgardnému umeniu, ba ani to, že písal výborné knižky pre deti. Mal 26 rokov, keď ho boľševici prvýkrát zatkli. Mal 37 rokov, keď zomrel na psychiatrickom oddelení leningradského väzenia. Medzitým – raz viac, inokedy menej – písal, bol vo vyhnanstve, vrátil sa naspäť a stále písal. Až kým bdelí súdruhovia neodhalili skupinu antisovietskych spisovateľov pre deti (sovietskym deťom kazili vkus „absurdnou logikou a odmietaním materializmu”), ktorej popredným členom bol Charms. To bol začiatok konca života talentovaného umelca a pôvabného provokatéra...

A predsa nikdy nestratil šarm. Niektorí dokonca tvrdia, že podľa šarmu si zvolil aj svoj literárny pseudonym. Písal absurdne krásne texty, prekvapoval, šokoval, niektorých dovádzal do úžasu, iných (žiaľ, práve tých, ktorí mali moc) privádzal k zúrivosti. 

Charmsov šarm možno objaviť v knižkách – zopár ich existuje aj vo výborných slovenských prekladoch Jána Štrassera. Charmsov šarm možno počuť – a keď zatvoríte oči, tak aj všetkými zmyslami vnímať – na tomto, práve vydanom cédečku. 

Dado Nagy a Dobrakov sú pri tomto vnímaní výbornými sprievodcami. Jeden číta, druhý hrá. Dado číta sugestívne. Teda tak, že občana Kuznecova, na ktorého padlo päť tehál a následne zabudol, kým je, vidíte pred sebou. Aj nahú Antoninu Alexejevnu so stakanom vodky v ruke. Aj Timofeja na streche a čkajúceho Feteľjušina nalepeného na stene. Vďaka Charmsovým textom a Dadovej interpretácii sa smejete na tragických veciach a posmutnievate pri groteskných situáciách. Starý Charms (teda vlastne mladý, pretože staroby sa nedožil) by bol spokojný. A určite by ho nadchla aj Dobrakovova hudba, ktorá texty oživuje a dodáva im ešte väčší pôvab. Jemný swing, ktorý občas zavonia klezmerom či ragtimom. Ktovie, či takúto hudbu Daniil Charms niekedy počul. Boľševici, ktorí mu strpčili a skrátili život, ju totiž – podobne ako absurdný Charmsov humor – nemali radi. Ale keby ju počul, tak by mu sadla ako slaný zájedok za pohárom vodky.

Charmsove Príbehy, to sú krátke anekdoty, majstrovské skice umelca, ktorý by poľahky namaľoval aj veľké plátna, no nepotreboval ich. Nepotreboval veľké gestá, stačilo mu pár slov a veľmi veľa imaginácie.

Audioknihy sú riskantnou záležitosťou. Na rozdiel od kníh na papieri nemajú vedľajšie použitie ako policový artefakt, na rozdiel od hudobných cédečiek ich nemožno počúvať „prísluchovo”. Dobrá audiokniha človeka do seba vtiahne ako vodný vír, zlá audiokniha ho od seba odoženie a v hŕbe cédečiek sa k nej už nikdy nevráti. Charmsove Príbehy v podaní Dada Nagya a Dobrakovova sú ako fotografie, ktoré vás zaujmú na prvý pohľad a stále sa k nim vraciate. Je to veľmi dobrá audiokniha.