Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Smutná radosť

.časopis .hudba

Joy Division – Oddelenie radosti. A pritom ide o tragický príbeh smutnej hudby. Smutnej, ale krásnej, hlbokej a vo veľkom príbehu „pop music“ nesmierne dôležitej.

Joy Division – Oddelenie radosti. A pritom ide o tragický príbeh smutnej hudby. Smutnej, ale krásnej, hlbokej a vo veľkom príbehu „pop music“ nesmierne dôležitej.


Keď na konci minulého tisícročia vyzval legendárny anglický DJ John Peel poslucháčov svojho programu na BBC, aby hlasovali za 50 najlepších pesničiek všetkých čias, prvé a tretie miesto obsadili Joy Division. Ich magický, pomalý, takmer rozprávaný antihit Atmosphere obsadil prvé a mrazivo smutný lovesong Love Will Tear Us Apart tretie miesto. Skupina pritom existovala len tri roky (1977 – 1980), nikdy nevystupovala pred viac než 1 200 ľuďmi a vydala len dva regulárne albumy. Ten druhý dva mesiace po smrti svojho frontmana, speváka a textára Iana Curtisa.

.nepoznané radosti
Legenda, ktorú uvádza vo svojej knihe From Joy Division To New Order aj autorizovaný životopisec kapely Mick Middles, hovorí, že sa to všetko začalo na koncerte Sex Pistols 4. júna 1976 v Lesser Free Trade Hall v Manchesteri. Musel to byť silný zážitok. Viacerí z účastníkov prišli po koncerte domov, dali sa dokopy s kamarátmi, zadovážili si nástroje a niekde v garáži začali skúšať. Väčšina zrejme opakovala londýnske punkové vypaľovačky, no niektorí sa posunuli ďalej a vytvorili svoj vlastný štýl. Vznikla tak originálna „manchesterská scéna“, do ktorej patrili napríklad The Fall, The Buzzcocks alebo o pár rokov neskôr The Smiths či Happy Mondays.
Sex Pistols počuli a videli aj dvadsaťroční mladíci Bernard Sumner, Peter Hook, a Terry Mason. Rýchlo zistili, že potrebujú speváka, dali preto inzerát do obchodu s platňami a prihlásil sa (tak isto dvadsaťročný) Ian Curtis. Podľa spomienok priateľov išlo o plachého, citlivého chlapca, ktorý obdivoval Lou Reeda, Iggyho Popa a Davida Bowieho a písal silné, poetické texty.

Kapela si dala meno Warsaw – podľa piesne Warszawa z Bowieho platne Low. Prvý koncert odohrali spolu s The Buzzcocks 29. mája 1977 v manchesterskom klube Electric Circus. V priebehu nasledujúcich mesiacov niekoľkokrát zmenili bubeníka a raz si zmenili názov. Správnym hráčom na bicie nástroje sa nakoniec ukázal Stephen Morris a skupina vystúpila 25. mája 1978 prvýkrát pod menom Joy Division. To meno (Oddelenie radosti) pochádza z knihy Dom bábik v Poľsku narodeného židovského spisovateľa Karola Cetinského. Bachari v koncentráku tak označovali časť tábora vyhradenú väzneným ženám, ktoré nútili napĺňať svoje zvrhlé sexuálne chúťky. Možno v tom bolo aj trochu punkovej snahy „šokovať za každú cenu“, okorenenej módnou postpunkovou „temnou štylizáciou“. Dnes sa však zdá, že sa Curtis a jeho priatelia nemohli nazvať lepšie: smutná radosť v zúfalom kontexte.
V roku 1978 vystupujú s neveľkým úspechom v anglických kluboch, často spolu so skupinou Cabaret Voltaire. Vo februári 1979 si ich do svojho programu pozval vizionár John Peel a Ian Curtis sa objavil na obálke časopisu New Musical Express. Koncom roka absolvujú dlhé turné s The Buzzcocks a na začiatku roka 1980 zahrajú 8 koncertov v Holandsku a po jednom v Belgicku a v Nemecku. Po návrate do Anglicka sa zhoršuje zdravotný stav epilepsiou trpiaceho Iana Curtisa, niekoľko koncertov musí byť zrušených. V apríli 1980 sa Curtis predávkuje liekmi, 2. mája kapela odohrá posledný koncert v Birminghame. Počas prípravy na americké turné si 18. mája 1980 Ian Curtis ešte raz pustí svojho obľúbeného Iggyho Popa, v televízii si pozrie Herzogov film Stroszek, manželke Debore, s ktorou už nejaký čas nežije, napíše list na rozlúčku a ako 23-ročný dobrovoľne opúšťa tento svet.
Bol by to len silný, srdce drásajúci príbeh, keby jeho súčasťou nebola neobyčajná hudba. Joy Division v júni 1979 nahrali svoju prvú platňu. Mala názov Unknown Pleasures, teda Nepoznané radosti, na obálke je grafický záznam stovky signálov údajne z umierajúcej hviezdy a bez akýchkoľvek pochybností patrí medzi najdôležitejšie albumy v celej histórii populárnej hudby.

.nenápadná sila
Sila Joy Division spočíva v zvláštne zaranžovanej hudbe, uhrančivom Curtisovom speve, neobyčajných textoch a v neobvyklej miere umeleckej autentickosti.
Príkladom hudobnej originality nech je na začiatku spomínaná pieseň Atmosphere, dôkazom o tom, ako smrteľne vážne to všetko Ian Curtis myslel, môže byť Love Will Tear Us Apart. Prvou zvláštnosťou obidvoch piesní je to, že nevyšli ani na jednom z dvoch regulárnych albumov skupiny (Unknown Pleasures, Closer). V štúdiovej kvalite ich možno nájsť len na singloch a na oficiálnej kompilácii Substance, ktorá vyšla v roku 1988. Joy Division to jednoducho za tie tri roky nestačili všetko ani poriadne ponahrávať.
Atmosphere sa začína – podobne ako viaceré piesne kapely – nenápadne a z úplného ticha. Pomalá basová figúra, jemný syntetizátor, po niekoľkých taktoch úsporné, metronomicky presné bicie. Basgitara je často hlavným melodickým nástrojom skupiny, rytmika takmer nikdy neswinguje, gitara sa zvyčajne pridáva len v energických vrcholoch piesní. Medzi nástrojmi je veľa voľného priestoru, ktorý vypĺňajú prehistoricky čisté syntetizátory (keď ich producent v štúdiu prvýkrát nahral k ich skladbám, odmietli to vydať – neskôr sa citlivo používaná elektronika stala ich poznávacím znakom). Väčšia časť piesne Atmosphere je len basa, bicie a Curtisov ultravážny baritón: „Don´t walk away in silence / Your confusion / Is my illusion / Don´t walk away...“ V celkovom zvuku stále cítiť garáž a keď sa ponad všetko rozsypú zvonivé činely a nastúpia jednoduché kilá gitary, človek si spomenie aj na životodarnú silu punku. Pieseň sa končí najjednoduchším možným spôsobom: stíšením a spomalením. Je prehnaným zveličením povedať, že v piesni cítiť duchovnú hĺbku? Ja si myslím, že nie.
Love Will Tear Us Apart, teda Láska nás rozdelí je poslednou piesňou, ktorú Joy Division  pár mesiacov pred Curtisovou smrťou nahrali. Dodnes sa vedú spory o tom, do akej miery je text autobiografický: Ian sa rozvádzal s manželkou (brali sa ako 18-roční), vyrovnával sa s hlbokými pocitmi viny a zdalo sa mu, že jeho manželstvo a s ním vlastne aj všetko ostatné speje k zániku. A o tom je táto pieseň. Začína netypicky: trochu ako Jumpin´ Jack Flash od Rolling Stones. Po pár úderoch na bicie je však jasné, že za nimi sedí Stephen Morris a nie Charlie Watts. Takmer romantická melódia syntetizátoru v unisone s basgitarou je to, čo človeku prvé vlezie do ucha. Keď ju v refréne spieva Curtis, romantický krasosmútok vedie k chrbtovým zimomriavkam. „Špinavé“ bicie s neustále šuchotajúcou hajtkou a tvrdými údermi do rytmického bubna vytvárajú nepoetickú undergroundovú atmosféru. Posledná minúta piesne, v ktorej ostrý dvojakordový gitarový riff prehluší romantickú melódiu je akoby symbolickým návratom k chladnému, upršanému Manchesteru a jeho zadymeným punkovým klubom. Osamelý Ian Curtis je takmer na konci cesty. Keď dnes túto „labutiu“ pieseň Joy Division počúvame, nemožno necítiť, ako vážne to myslel: „Why is the bedroom so cold? / You've turned away on your side. / Is my timing that flawed? / Our respect runs so dry. / Love, love will tear us apart again...“

.rešpekt!
Po tridsiatich rokoch je hudba Joy Division stále rovnako silná ako vtedy na začiatku v Manchestri. „Zanechali za sebou len málo hudby, ale jej ozvenu stále počuť,“ napísal na serveri allmusic.com Thom Jurek.
V prvom rade, priamo na troskách Joy Division vznikla slávna skupina New Order (New Order = Joy Division – Ian Curtis). Hoci sa hudobnou tvorivosťou nemôžu s Joy Division porovnávať, sú oveľa úspešnejší. Ale tak to chodí.
K odkazu Joy Division sa hlásia aj fenomenálni U2. Na albume Boy je skladba (A Day Without You) venovaná Ianovi Curtisovi a do koncertných verzií hitu With Or Without You vkladá The Edge často hudobnú citáciu z piesne Love Will Tear Us Apart (čo diváci vždy ocenia obrovským aplauzom). Írske hviezdy sú Joy Division v mnohom podobné – hudbou aj vážnosťou, s akou ju donedávna robili. Cover verzie piesní Joy Division hrávajú na koncertoch takí rozdielni muzikanti ako Moby, Nine Inch Nails alebo americkí Interpol.
Ozvenu Joy Division počuť veľmi ďaleko. Počujeme ju v českom undergrounde (napríklad Garáž) aj vo vážnom speve Dava Gahana. Curtisovský pátos cítiť v Morriseyovom speve, gotickom rocku (hoci chlapci z Manchesteru by si nikdy nefarbili oči načierno a neobliekali by sa do strašidelných kostýmov), v smutných piesňach Radiohead aj R.E.M..
Tento rok bude mať premiéru aj film Control o Ianovi Curtisovi. Režisérom čiernobielej snímky je hviezdny holandský fotograf Anton Corbijn a celý projekt spolufinancoval Martin Gore z Depeche Mode.
Joy Division – Oddelenie radosti. Krátky, smutný príbeh. Ale veľmi, veľmi silná hudba.

.juraj Kušnierik

Joy Division / Postpunková kapela s pôvodným názvom Warsaw vznikla v roku 1976 v Manchesteri, prvý koncert mala v máji 1977, od januára 1978 vystupuje ako Joy Division, v júni 1979 vydáva album Unknown Pleasures, poslený koncert odohrá v máji 1980. Po sebevražde speváka Iana Curtisa (18. máj 1980) v júni 1980 vychádza druhý album Closer. Traja zostávajúci členovia Joy Division zakladajú koncom roku 1980 skupinu New Order. Dňa 25. októbra 2007 bude mať v Anglicku premiéru film Control o živote Iana Curtisa v réžii Antona Corbijna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite