Demograf Boris Vaňo z Inštitútu informatiky a štatistiky Infostat: Možno nás v skutočnosti ubúda
.zažíva Slovensko baby boom? Z viacerých strán počuť, že sa rodí veľa detí, na uliciach vidieť veľa tehotných žien...
Zdanie klame. Je pravda, že na Slovensku sa za posledné tri roky počet narodených detí aj plodnosť, čo je priemerný počet detí narodených jednej žene počas celého reprodukčného obdobia, zvýšili. Ale v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami alebo aj so súčasným európskym priemerom sú to stále veľmi nízke hodnoty.
.aké boli v tomto smere posledné roky?
V roku 2002 sme na Slovensku zaznamenali historicky najnižšiu plodnosť (úhrnná plodnosť bola 1,19). Bolo to vyvrcholenie dlhoročného poklesu, ktorý sa začal už na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia a zrýchlil sa v 90. rokoch po zmene politického režimu. Transformačné obdobie prinieslo zmenu a neistotu, ale aj nové možnosti realizácie, ktoré konkurujú rodine. Slovensko sa v priebehu niekoľkých rokov dostalo zo špice európskeho rebríčka plodnosti až na koniec. V roku 2003 sa dlhoročný pokles plodnosti zastavil a do roku 2006 sme zaznamenali mierne zvýšenie – o necelých päť percent.
.očakávate pokračovanie rastu?
Pravdepodobne bude pokračovať aj v najbližšom období, no zvýšenie plodnosti na hodnoty z konca 80. rokov nie je reálne. Paradoxne však zvýšenie plodnosti neprinesie zvýšenie počtu narodených detí. Dôvodom je meniace sa vekové zloženie obyvateľstva. Do veku najvyššej plodnosti sa v najbližších desaťročiach dostanú stále menej početné ročníky narodené od začiatku 80. rokov, takže ani rastúca plodnosť nevykompenzuje stále menší počet potenciálnych rodičov.
.koľko baby boomov Slovensko v zažilo?
Takzvané baby boomy prichádzajú obvykle po mimoriadnych obdobiach alebo udalostiach, ako sú spoločenské zmeny, spoločenské krízy, vojny a podobne. Teda po obdobiach, v ktorých dochádza k odkladu pôrodov. Realizácia odložených pôrodov sa potom prejaví zvýšenou pôrodnosťou. Na Slovensku bolo v 20. storočí niekoľko baby boomov – po prvej svetovej vojne, po druhej svetovej vojne a v polovici 70. rokov. Ten posledný baby boom mal tri hlavné príčiny – politickú, demografickú a sociálnu. Obdobie normalizácie, ktoré nastalo po roku 1968, prinieslo určitú stabilitu a istotu, aj keď smutnú. Nastalo tiež zníženie spoločenských ambícií veľkej časti obyvateľstva. Do veku najvyššej plodnosti sa okrem toho dostali silné ročníky narodené v 50. rokoch, čím vznikol veľký demografický potenciál. K tomu treba pripočítať masívne štátne opatrenia na podporu rodín s deťmi. Kombinácia týchto troch silných vplyvov jednoducho musela priniesť zvýšenie pôrodnosti. Počet narodených za jeden rok presiahol na konci 70. rokov hodnotu stotisíc. Pre porovnanie, dnes sa ročne rodí len niečo viac ako 50 tisíc detí.
.ako je to na Slovensku s prírastkom, respektíve úbytkom obyvateľstva?
Znižovanie prírastku obyvateľstva je typické pre všetky vyspelé krajiny. Dôvodom je najmä klesajúca pôrodnosť. Prirodzený prírastok sa znižuje a v mnohých krajinách sa zmenil na prirodzený úbytok, čiže tam viac ľudí zomrie, ako sa narodí. V mnohých krajinách počet obyvateľov neklesá len vďaka migračnému prírastku. Na Slovensku je už od roku 1998 ročný prirodzený prírastok obyvateľstva menší ako 5 tisíc osôb a zaznamenali sme už aj obdobie prirodzeného úbytku – roky 2001 až 2003. Migračný prírastok je od rozdelenia Československa kladný, dokázal vykompenzovať aj spomínaný prirodzený úbytok obyvateľstva. To znamená, že na Slovensku ešte zatiaľ nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva. Treba však vziať do úvahy, že v oficiálnej štatistickej evidencii nie je zahrnutá veľká časť obyvateľov, ktorí odchádzajú zo Slovenska a neodhlásia sa z trvalého pobytu. Skutočné hodnoty migračného (aj celkového) prírastku sú teda nižšie ako evidované hodnoty a nemožno ani vylúčiť, že počet obyvateľov Slovenska sa v skutočnosti už niekoľko rokov znižuje.
.blížime sa už v reprodukčnom správaní západnej Európe? Ak áno, ktorej jej časti? Sme skôr ako európsky menej plodný juh, alebo plodnejší sever?
Postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy predstavujú z demografického hľadiska samostatnú skupinu – vývojom aj súčasnými hodnotami. Reprodukčné správanie bolo ovplyvnené totalitným režimom a potom transformáciou po politickej zmene na konci 20. storočia. Je pravda, že demografický vývoj sa dnes v týchto krajinách výrazne priblížil západnej Európe. Určité špecifiká sa však zachovali. Keď porovnáme plodnosť, tak jej súčasná hodnota sa podobá krajinám južnej Európy, aj keď historicky šlo o odlišný vývoj. Vo väčšine západných a severských krajín je plodnosť podstatne vyššia.
.je možné, že by sa tradičná rodina obnovila? Český demograf Tomáš Fiala sa nedávno pre Lidové noviny vyjadril, že v Česku to za možné považuje, ale len ak by sa spoločnosť prestala orientovať na materiálne statky...
Ak pod tradičnou rodinou rozumieme manželský pár s viacerými deťmi a pod obnovou návrat na dominantnú pozíciu, tak takýto vývoj neočakávam. Netvrdím, že z dlhodobého hľadiska nie je možný, ale v horizonte najbližších desaťročí nie je pravdepodobný. Tomáš Fiala má pravdu v tom, že na takúto zmenu by musela spoločnosť zmeniť spôsob života a musela by to byť zmena založená na zmene hodnotovej orientácie. A práve tu je problém. Nič nenasvedčuje, že by takáto zmena mala v krátkej dobe nastať. Na druhej strane, tradičná rodina rozhodne nie je mŕtva. Napriek menšiemu počtu detí v rodinách a napriek vzrastajúcemu počtu kohabitácií stále rozhodujúca časť reprodukcie prebieha v manželstve. Aj keď návrat dominantného postavenia z druhej polovice 20. storočia nie je pravdepodobný, mierne posilnenie manželstva nie je vylúčené ani v najbližšom období. Možný a možno pravdepodobnejší je však aj opačný vývoj. Tak ako vieme s určitosťou povedať, že počet narodených sa bude v najbližších desaťročiach znižovať, nemáme jednoznačnú prognózu vývoja sobášnosti.
.mg
.zažíva Slovensko baby boom? Z viacerých strán počuť, že sa rodí veľa detí, na uliciach vidieť veľa tehotných žien...
Zdanie klame. Je pravda, že na Slovensku sa za posledné tri roky počet narodených detí aj plodnosť, čo je priemerný počet detí narodených jednej žene počas celého reprodukčného obdobia, zvýšili. Ale v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami alebo aj so súčasným európskym priemerom sú to stále veľmi nízke hodnoty.
.aké boli v tomto smere posledné roky?
V roku 2002 sme na Slovensku zaznamenali historicky najnižšiu plodnosť (úhrnná plodnosť bola 1,19). Bolo to vyvrcholenie dlhoročného poklesu, ktorý sa začal už na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia a zrýchlil sa v 90. rokoch po zmene politického režimu. Transformačné obdobie prinieslo zmenu a neistotu, ale aj nové možnosti realizácie, ktoré konkurujú rodine. Slovensko sa v priebehu niekoľkých rokov dostalo zo špice európskeho rebríčka plodnosti až na koniec. V roku 2003 sa dlhoročný pokles plodnosti zastavil a do roku 2006 sme zaznamenali mierne zvýšenie – o necelých päť percent.
.očakávate pokračovanie rastu?
Pravdepodobne bude pokračovať aj v najbližšom období, no zvýšenie plodnosti na hodnoty z konca 80. rokov nie je reálne. Paradoxne však zvýšenie plodnosti neprinesie zvýšenie počtu narodených detí. Dôvodom je meniace sa vekové zloženie obyvateľstva. Do veku najvyššej plodnosti sa v najbližších desaťročiach dostanú stále menej početné ročníky narodené od začiatku 80. rokov, takže ani rastúca plodnosť nevykompenzuje stále menší počet potenciálnych rodičov.
.koľko baby boomov Slovensko v zažilo?
Takzvané baby boomy prichádzajú obvykle po mimoriadnych obdobiach alebo udalostiach, ako sú spoločenské zmeny, spoločenské krízy, vojny a podobne. Teda po obdobiach, v ktorých dochádza k odkladu pôrodov. Realizácia odložených pôrodov sa potom prejaví zvýšenou pôrodnosťou. Na Slovensku bolo v 20. storočí niekoľko baby boomov – po prvej svetovej vojne, po druhej svetovej vojne a v polovici 70. rokov. Ten posledný baby boom mal tri hlavné príčiny – politickú, demografickú a sociálnu. Obdobie normalizácie, ktoré nastalo po roku 1968, prinieslo určitú stabilitu a istotu, aj keď smutnú. Nastalo tiež zníženie spoločenských ambícií veľkej časti obyvateľstva. Do veku najvyššej plodnosti sa okrem toho dostali silné ročníky narodené v 50. rokoch, čím vznikol veľký demografický potenciál. K tomu treba pripočítať masívne štátne opatrenia na podporu rodín s deťmi. Kombinácia týchto troch silných vplyvov jednoducho musela priniesť zvýšenie pôrodnosti. Počet narodených za jeden rok presiahol na konci 70. rokov hodnotu stotisíc. Pre porovnanie, dnes sa ročne rodí len niečo viac ako 50 tisíc detí.
.ako je to na Slovensku s prírastkom, respektíve úbytkom obyvateľstva?
Znižovanie prírastku obyvateľstva je typické pre všetky vyspelé krajiny. Dôvodom je najmä klesajúca pôrodnosť. Prirodzený prírastok sa znižuje a v mnohých krajinách sa zmenil na prirodzený úbytok, čiže tam viac ľudí zomrie, ako sa narodí. V mnohých krajinách počet obyvateľov neklesá len vďaka migračnému prírastku. Na Slovensku je už od roku 1998 ročný prirodzený prírastok obyvateľstva menší ako 5 tisíc osôb a zaznamenali sme už aj obdobie prirodzeného úbytku – roky 2001 až 2003. Migračný prírastok je od rozdelenia Československa kladný, dokázal vykompenzovať aj spomínaný prirodzený úbytok obyvateľstva. To znamená, že na Slovensku ešte zatiaľ nedošlo k celkovému úbytku obyvateľstva. Treba však vziať do úvahy, že v oficiálnej štatistickej evidencii nie je zahrnutá veľká časť obyvateľov, ktorí odchádzajú zo Slovenska a neodhlásia sa z trvalého pobytu. Skutočné hodnoty migračného (aj celkového) prírastku sú teda nižšie ako evidované hodnoty a nemožno ani vylúčiť, že počet obyvateľov Slovenska sa v skutočnosti už niekoľko rokov znižuje.
.blížime sa už v reprodukčnom správaní západnej Európe? Ak áno, ktorej jej časti? Sme skôr ako európsky menej plodný juh, alebo plodnejší sever?
Postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy predstavujú z demografického hľadiska samostatnú skupinu – vývojom aj súčasnými hodnotami. Reprodukčné správanie bolo ovplyvnené totalitným režimom a potom transformáciou po politickej zmene na konci 20. storočia. Je pravda, že demografický vývoj sa dnes v týchto krajinách výrazne priblížil západnej Európe. Určité špecifiká sa však zachovali. Keď porovnáme plodnosť, tak jej súčasná hodnota sa podobá krajinám južnej Európy, aj keď historicky šlo o odlišný vývoj. Vo väčšine západných a severských krajín je plodnosť podstatne vyššia.
.je možné, že by sa tradičná rodina obnovila? Český demograf Tomáš Fiala sa nedávno pre Lidové noviny vyjadril, že v Česku to za možné považuje, ale len ak by sa spoločnosť prestala orientovať na materiálne statky...
Ak pod tradičnou rodinou rozumieme manželský pár s viacerými deťmi a pod obnovou návrat na dominantnú pozíciu, tak takýto vývoj neočakávam. Netvrdím, že z dlhodobého hľadiska nie je možný, ale v horizonte najbližších desaťročí nie je pravdepodobný. Tomáš Fiala má pravdu v tom, že na takúto zmenu by musela spoločnosť zmeniť spôsob života a musela by to byť zmena založená na zmene hodnotovej orientácie. A práve tu je problém. Nič nenasvedčuje, že by takáto zmena mala v krátkej dobe nastať. Na druhej strane, tradičná rodina rozhodne nie je mŕtva. Napriek menšiemu počtu detí v rodinách a napriek vzrastajúcemu počtu kohabitácií stále rozhodujúca časť reprodukcie prebieha v manželstve. Aj keď návrat dominantného postavenia z druhej polovice 20. storočia nie je pravdepodobný, mierne posilnenie manželstva nie je vylúčené ani v najbližšom období. Možný a možno pravdepodobnejší je však aj opačný vývoj. Tak ako vieme s určitosťou povedať, že počet narodených sa bude v najbližších desaťročiach znižovať, nemáme jednoznačnú prognózu vývoja sobášnosti.
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.