Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Requiem o nádeji

.ján Klíma .časopis .hudba

Štrnásty ročník Bažant Pohody sa začal tam, kde sa pred rokom skončil jeho predchodca. Spomienkou.

Tri dni na trenčianskom letisku otvorilo Mozartovo Requiem. Vážna hudba v úvode festivalu mala tentoraz svoj vážny dôvod. 
.recordare
Je zbytočné rekapitulovať tragické udalosti, po ktorých sa skončila minuloročná Pohoda. Zanechali zreteľnú ozvenu v každom – v organizátoroch, ktorí dlho váhali, či s festivalom pokračovať, aj v návštevníkoch, ktorí ich silnou podporou nakoniec presvedčili, aby sa na letisko vrátili. Je štvrtok večer, nad Bažant stejdžom sa zotmelo a šéf realizačného tému Michal Kaščák nás víta na novej Pohode. Spomína na smutné udalosti z minulého roka. Je tu jadro organizátorskeho tímu, diváci, účinkujúci. Sú tu všetci. Takmer všetci: „Chcem, aby tí, ktorých sa minuloročná udalosť dotkla najviac, cítili, že na nich myslíme. Mysleli sme na nich po celý rok, keď sme festival pripravovali.“ Potom Michal odovzdáva slovo hudbe.
Zbor sv. Cecílie sa prvýkrát na letisku predstavil pred rokom, po boku anglických Royal Choral Society. Mnohí na ich silné podanie Rachmaninových Nešporov spomínajú ako na jeden z vrcholov festivalu.  Dnes večer so sebou priviedli Štátnu filharmóniu Košice a pod taktovkou pražského dirigenta Zbyňka Müllera nám ponúkajú lahôdku: Requiem od W. A. Mozarta. Dielo výnimočné nielen svojou veľkoleposťou, ale aj príbehom svojho vzniku. Mozart ho začal písať na jeseň  roku 1791, na objednávku od anonymného zadávateľa. Ako pribúdali noty, takty a stránky diela, zhoršoval sa zdravotný stav autora, až kým neprišiel 5. december – ten si svet zapamätal ako dátum Mozartovej smrti. Nekompletného diela sa nakoniec ujali Mozartovi spolupracovníci. Requiem dokončili podľa predstáv, ktoré im skladateľ stihol pred smrťou odovzdať. Poslednou časťou s originálnym Mozartovým autorstvom je údajne Lacrimosa – nárek. 
.lacrimosa
Hoci každý, aj ten najprestížnejší koncert klasiky je svojím spôsobom „coververziou“ veľmi starej hitovky, väčšina divákov sa tu zrejme s Requiom zoznamuje prvýkrát. Tí ostatní môžu hodnotiť to, čo robí každý koncert vážnej hudby výnimočným – kvalitu interpretácie a zvuk živého hudobného telesa. V open-air priestore ide o neobvyklý zážitok. Zbyněk Müller: „V sále s dobrou akustikou je potrebné veľmi citlivo vyladiť pomer hlasitosti medzi nástrojmi a hlasmi. Ale tu je všetko na zvukároch.“ Pre muža za mixpultom ide určite o najťažší oriešok za celé tri dni festivalu.  Sólisti, zbor a orchester sú snímaní pomocou päťdesiatich šiestich mikrofónov.  
Keď zbor v sprievode orchestra spustí, opakuje sa scenár, podobný tomu spred roka. Opäť pre nás organizátori pripravili kontrast: ustrojení speváci aj inštrumentalisti vysielajú vznešené harmónie do éteru, kde im načúvajú ľudia v tričkách a kraťasoch, no so slávnostným výrazom v tvári (mnohí z nich sa pred chvíľou vrátili spred Tesco stageu, kde im CHVM ponúkli „trocha tej disharmónie a ťažkého undergroundu“). Aplauz je neformálne búrlivý. Chlapi tlieskajú, pohár piva držia v zuboch. Vedľa nich mládenec s krásnym prvofúzom vyjadruje hlboké citové pohnutie absolútne nepublikovateľným spôsobom. Diváci si sadajú, vstávajú, podobne ako štyria sólisti, ktorí sa davu pod pódiom prihovárajú sakrálnou latinou. Spievajú o večnom odpočinku, zľutovaní, o dni hnevu, o obete.   
.lux aeterna
Mozart sa živého podania svojho Requiem nikdy nedočkal. Neodznelo ani na jeho pohrebe. Dnes je považované za jedno z najpôsobivejších hudobných diel vôbec. Zbyněk Müler: „K Mozartovmu Requiemu mám zvláštny vzťah. Je to neobyčajné dielo.  Vždy mi dáva príležitosť hlboko sa zamyslieť nad Bohom.“ Zatiaľ čo trenčianskym letiskom plynú posledné tóny Requiemu, na mieste minuloročnej festivalovej tragédie horia sviečky. V tme tvoria veľké srdce. Zbor sv. Cecílie dokončí pasáž Agnus Dei a nabieha na poslednú. Lux aeterna – večné svetlo. „Nech im svieti večné svetlo, Pane, tak ako Tvojim svätým vo večnosti. Dopraj im večný odpočinok, Pane, nech im svieti večné svetlo.“  Mozart na konci života skomponoval vlastný hudobný epitaf. Na jeho začiatku je prosba o večný odpočinok. Na konci je nádej. Dirigent  ráznym gestom zahasí posledný mohutný akord. Stovky párov tlieskajúcich rúk odprevádzajú hudobníkov do bekstejdžu. Skončilo sa Requiem. Narodila sa Pohoda 2010.     

Autor je spolupracovník .týždňa
Písané pre .deň (festivalové noviny Bažant Pohody) a .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite