Vyzerá to skoro tak, že keď sa na tú telku dívaš, tak máš pocit, že sa vrátili aj tie časy a začneš spomínať. Napríklad, videl som v nejakom starom žurnáli súdruha Širokého, pamätáš sa, to bol ten, čo rozprával po česky s maďarským prízvukom, bol tuším predseda vlády, skrátka, veľké zviera a oni to vtedy mali jazykovo akosi pomotané, lebo súdruh Bacílek zase rozprával po slovensky s českým prízvukom, súdruh Biľak rozprával s vyhodňarskym, súdruh Šalgovič so západnárskym, každý rozprával s nejakým prízvukom a pritom všetci hovorili to isté. Len súdruhovia Husák a Novomeský rozprávali normálne po slovensky, a potom ich zavreli. Ale asi nie preto. Alebo možno áno. Možno niekoho sralo, že hovoria správne. Fero Vlašič na toto všetko, ak sa pamätáš, významne doplatil, lebo na nejakom zväzáckom žúre začal napodobňovať Širokého (ten prízvuk si musíš domyslieť) „vóžené soudrušky a vóžené soudruzi ménem vlády republiky československé prohlašuji dnešný den za úúúúterýýýý!“ To je škoda, že ten prízvuk sa nedá napísať, takto to nie je celkom ono, ale vtedy sme sa rehotali ako najatí a keď pridal že „tady bude mír i kdyby nemjel zústat kámen na kámeni“, tak sme od rehotu padali na zem. Na druhý deň Fera predvolali na okresný výbor, vylúčili ho zo Zväzu aj zo školy a poslali do Ostravy. Udal ho Pokorný, pamätáš, syn obchodníka s koloniálnym tovarom, obchod im po štyridsiatom ôsmom zobrali a otca zavreli a Pokorný sa tak preľakol, že udával všetko, čo mu prišlo pod ruku, len aby nezavreli aj jeho. Mňa napríklad udal, že ma videl čítať druhý diel Winnetoua, vieš, že druhý diel sa neviem prečo dal veľmi ťažko zohnať a ja som ho zohnal a pochválil som sa pred Pokorným, opýtal som sa, či ho nevymení za Červenomodrého Matuzalema a on mi povedal, že na také hlúposti nemá čas, že práve číta Ďaleko od Moskvy a že je to stokrát lepšie ako Winnetou. Opýtal som sa ho, ako to vie, keď Winnetoua nečítal, a to som nemal robiť, lebo sa preľakol ešte viac ako obyčajne a udal ma. Ja som dostal iba „dútku“, ale Fero skončil v bani. Debil Pokorný aj tak base neušiel, lebo v šesťdesiatom ôsmom založil nejakú organizáciu živnostníkov, ktorí si nárokovali svoje obchody a keď prišli Rusi, tak ho vyhodili zovšadiaľ a dostal sedem mesiacov za prípravu návratu kapitalizmu. Naozaj. Takto to bolo formulované. Viem to od jeho sestry, bola na procese, ju tam pustili a obhajca jej povedal, že Pokorný si môže gratulovať, lebo sedem mesiacov nepodmienečne za prípravu návratu kapitalizmu je sranda, a nie trest. Ktovie, čo robí Pokorný teraz. Hovorilo sa, že po tom, ako ho prepustili z basy (odpustili mu tri týždne), ho chceli nalákať na spoluprácu s ŠTB, ale že vraj odmietol. Povedal, že chodil síce žalovať, ale že oficiálne to robiť nebude. Buď sa z neho stal hrdina, alebo mu už bolo všetko jedno. Dnes sú iné časy. Čítal som, že keď po voľbách začali rokovať o vláde, tak šéf jednej strany išiel na dovolenku. To už hej! To by si nedovolil ani Široký. Stalin možno. Maj sa, Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.