Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kaštiele majiteľareprezentovali

.jozef Ryník .časopis .týždeň doma

O využití kaštieľov v minulosti sme sa rozprávali s Denisom Pongráczom, historikom zaoberajúcim sa šľachtou na Slovensku.

.najprv si vyjasníme terminológiu. Aký je rozdiel medzi kaštieľom, kúriou a zámkom?
Zjednodušene sa dá povedať, že kaštieľ je viacpodlažná reprezentačná budova šľachty. Má fresky, štuky a iné architektonické prvky, ktoré v kúrii nie sú. Ale najčastejšie sídlom šľachty v Uhorsku bola kúria, ktorá je jednoduchšia jednopodlažná stavba. Zámok je v podstate opevnený kaštieľ.
.šľachtici sa sťahovali z hradov do kaštieľov postupne od 15. storočia. Na čo ich šľachta používala?
Bolo to ich reprezentačné sídlo na bývanie, ale aj organizačné centrum ich majetkov. Preto je v okolí kaštieľov veľa hospodárskych budov, kde bývali šafári, záhradníci či lesníci.
.prečo je na Slovensku tak veľa kaštieľov?
Je to fenomén celého Uhorska. Bolo tu historicky veľa nižšej a strednej šľachty. Neskôr sa dali šľachtické tituly aj kúpiť. A každý si chcel stavať reprezentačné sídlo.
.po roku 1918 už nastali nejaké zmeny u majiteľov kaštieľov?
V Československu sa konfiškácie za náhradu mali týkať iba príbuzných Habsburgovcov, ale na Slovensku sa to dôsledne neuplatnilo. Až do 1922 roku vlastnili Habsburgovci kaštieľ v Topoľčiankach, keď ho predali štátu.
.pod nátlakom?
Viac menej áno. Uplatňovala sa totiž na nich prvá pozemková reforma, ktorá limitovala na osobu držbu ornej pôdy do 150 hektárov a lesov do 300 ha. Habsburgovci si spočítali, že by prišli o dve tretiny majetku, tak ho radšej predali. 
.v roku 1945 začali platiť Benešové dekréty a nasledovali ďalšie konfiškácie kaštieľov. Tam spadal aj kaštieľ v Rusovciach, o ktorý sa dodnes štát súdi?
Áno, ale nemal, pretože pôvodný majiteľ gróf Elemér Lónyay kaštieľ pred smrťou v roku 1944 daroval benediktínom z Pannonhalmy. Spor sa vedie dodnes a podľa mňa ho Slovensko prehrá a budeme mať z toho hanbu.
.po roku 1948 štát zoštátnil aj ostatné kaštiele a prišiel k množstvu nehnuteľností. Vedel, čo s nimi robiť?
Nie. Veľa kaštieľov premenil na ústavy sociálnej starostlivosti, školy alebo z nich urobili sýpky či sklady. Tie dopadli najhoršie. Do kúrií často nasťahovali veľa ľudí, ktorí k majetku nemali vzťah, a tak sa oň aj starali. Doteraz je problém pri oprave kaštieľov v množstve rozhádaných majiteľov.
.podľa čoho sa komunisti rozhodovali, ktorý kaštieľ premenia na múzeum alebo sýpku?
Podľa stavu objektu. Najlepšie zachované sa snažili premeniť na múzeá alebo ich darovať organizáciám. Vedcom zo SAV dali Smolenice, spisovateľom Budmerice a výtvarníkom Moravany, v Rusovciach sídlil SĽUK. Tie objekty aj renovovali, žiaľ, často nevhodným spôsobom.
.po roku 1989 sa začali reštitúcie, ale tie kaštieľom akosi nepomohli.
Mnohí šľachtici sa k majetkom nedostali, lebo spadali pod Benešove dekréty. Iní ako Bornenisovci v Pečovskej Novej Vsi, Pongráczovci v Krasňanoch boli úspešní. Problém bol v tom, že niekedy objekty nakúpili podnikatelia, ktorí na nich chceli zarobiť. Naivní starostovia im ich predali za korunu a neskôr ich museli od nich odkupovať späť, ako sa to stalo v Haliči. 
.myslíte si, že sa dá využiť kaštieľ ako hotel aj ako múzeum?
Nie. Hostia v hoteli chcú mať súkromie, a nie množstvo návštevníkov v objekte. V Nemecku sú z kaštieľov hotely, ale v mnohých kaštieľoch stále žijú šľachtici ako Habsburgovci či Erdödyovci. Problém využitia kaštieľov je v tom, že majiteľom chýba kultúra a fondy na ich opravu nie sú cielené. Niekedy by stačilo pamiatku zakonzervovať, urobiť jej strechu a čakať na vhodného majiteľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite