Okrem zavedenia jednej sadzby dane sa zrušili aj dane z dividend, z dedičstva, z darovania a prevodu nehnuteľností. Tieto dane boli málo prínosné, zato administratívne náročné. Nový daňový systém sa mal stať konkurenčnou výhodou v boji o zahraničného investora. Podarilo sa to?
Aký je názor jednotlivých zástupcov zahraničných investorov, ktorí už konkrétne skúsenosti s reálnym fungovaním daňového systému na Slovensku majú, zisťovala v máji tohto roku spoločnosť BMBLeitner. Jej prieskum bol organizovaný v spolupráci s Americkou, Nemeckou a Rakúskou obchodnou komorou medzi firmami z týchto krajín.
V prieskume spoločnosť oddelene hodnotila daňový systém a daňovú legislatívu.
Pri vyhodnotení vybraných pozitívnych atribútov, ktoré majú čo najvýstižnejšie charakterizovať slovenský daňový systém, bolo poradie na prvých troch miestach nasledovné. Za účinný ho označilo 44 percent opýtaných, za ľahko zrozumiteľný 40 percent a za stabilný 40 percent. Na prvý pohľad znejú výsledky uspokojivo, ale viac než 50 percent opýtaných nepovažuje účinnosť, zrozumiteľnosť a stabilitu systému za výstižné atribúty. Na druhej strane označili takmer dve tretiny opýtaných daňový systém za zaťažujúci.
Čo sa týka vyhodnotenia zrozumiteľnosti a aplikácie samotnej daňovej legislatívy, niektoré čísla sú prekvapivé. Iba 8 percent firiem uviedlo, že je pre ne daňová legislatíva veľmi ľahko zrozumiteľná a veľmi ľahko aplikovateľná. Naopak, za veľmi ťažko zrozumiteľnú a splniteľnú ju považuje až 58 percent opýtaných. Nezrozumiteľnosť legislatívy pripisujú respondenti nedostatočným pravidlám aplikácie (spolu 81 percent), častým zmenám (80 percent) a nejasným ustanoveniam (73 percent).
Vylepšiť pravidlá aplikácie je technicky i kapacitne náročný proces, zamedziť častým zmenám v legislatíve je v podstate len otázkou legislatívnej disciplíny.
Jednotná sadzba dane z príjmov na úrovni 19 percent je pre mnohých podnikateľov lákavá. Ako ju zhodnotili? Na jednej strane väčšina opýtaných označila výšku dane z príjmov za nízku alebo primeranú (74 percent), na strane druhej výšku sociálnych odvodov považuje za vysokú až 76 percent opýtaných. Za najprospešnejšie zmeny v daňovom systéme už zahraniční investori nepovažujú zníženie dane z príjmu. Na prvom mieste uvádzajú zníženie príspevkov na sociálne poistenie a hneď za tým nasleduje lepšia stabilita daňovej legislatívy.
Na zníženie odvodového zaťaženia nová vláda aj vzhľadom na mamutí schodok v štátnom rozpočte zrejme mať priestor nebude, stabilita legislatívy by sa však mohla i mala stať prioritnou úlohou.
Zahraničné firmy hodnotia slovenské daňové úrady nejednoznačne. Na jednej strane ich považuje 60 percent opýtaných za strnulé, na strane druhej 51 percent ich označuje za ochotné pomôcť. Jasne sa podnikatelia vyjadrujú k byrokracii na úradoch. Až 73 percent považuje daňové úrady za byrokratické. Pozitívnou správou určite je, že 70 percent opýtaných nepovažuje daňové úrady za skorumpované.
V boji s časovou náročnosťou administratívnych povinností sa podnikatelia jednoznačne vyjadrujú za prechod na elektronickú formu podávania tlačív. Sú aj proti zvýšeniu počtu daňových úradníkov.
Slovensko naďalej patrí z makroekonomického hľadiska ku krajinám významne závislým od dovozu kapitálu a je nútené o zahraničné investície bojovať. Daňový systém Slovenska sa mal stať v boji o zahraničného investora konkurenčnou výhodou. Podľa výsledkov prieskumu sa to čiastočne podarilo, ale nová vláda má čo vylepšovať.
Ako vidno z jednotlivých faktov analýzy, veľmi často kritizovanou oblasťou daňového systému sú časté zmeny v legislatíve a najviac vítanou by bola stabilita daňového systému. To, že sa daňové zákony nebudú meniť ani na poslednú chvíľu, ani často, sľubuje ministerstvo financií už dlho: tak za vedenia Ivana Mikloša, ako i za Jána Počiatka. Skutočnosť je alarmujúca. Len zákon o dani z príjmov, ktorý bol za účelom zjednodušenia zavedený v roku 2004, sa odvtedy novelizoval viac než 30-krát a veľmi často krátko pred koncom roka. V roku 2004 jeho obsah tvorilo 37-tisíc slov, dnes je to už vyše 60-tisíc. Nový minister bude musieť prijať jasné opatrenie, aby sa daňové zákony nemenili na poslednú chvíľu a často.
Autorka je partnerka v spoločnosti BMB Leitner.
Kompletné výsledky prieskumu vrátane grafov nájdete na: www.danovyprieskum.sk
Aký je názor jednotlivých zástupcov zahraničných investorov, ktorí už konkrétne skúsenosti s reálnym fungovaním daňového systému na Slovensku majú, zisťovala v máji tohto roku spoločnosť BMBLeitner. Jej prieskum bol organizovaný v spolupráci s Americkou, Nemeckou a Rakúskou obchodnou komorou medzi firmami z týchto krajín.
V prieskume spoločnosť oddelene hodnotila daňový systém a daňovú legislatívu.
Pri vyhodnotení vybraných pozitívnych atribútov, ktoré majú čo najvýstižnejšie charakterizovať slovenský daňový systém, bolo poradie na prvých troch miestach nasledovné. Za účinný ho označilo 44 percent opýtaných, za ľahko zrozumiteľný 40 percent a za stabilný 40 percent. Na prvý pohľad znejú výsledky uspokojivo, ale viac než 50 percent opýtaných nepovažuje účinnosť, zrozumiteľnosť a stabilitu systému za výstižné atribúty. Na druhej strane označili takmer dve tretiny opýtaných daňový systém za zaťažujúci.
Čo sa týka vyhodnotenia zrozumiteľnosti a aplikácie samotnej daňovej legislatívy, niektoré čísla sú prekvapivé. Iba 8 percent firiem uviedlo, že je pre ne daňová legislatíva veľmi ľahko zrozumiteľná a veľmi ľahko aplikovateľná. Naopak, za veľmi ťažko zrozumiteľnú a splniteľnú ju považuje až 58 percent opýtaných. Nezrozumiteľnosť legislatívy pripisujú respondenti nedostatočným pravidlám aplikácie (spolu 81 percent), častým zmenám (80 percent) a nejasným ustanoveniam (73 percent).
Vylepšiť pravidlá aplikácie je technicky i kapacitne náročný proces, zamedziť častým zmenám v legislatíve je v podstate len otázkou legislatívnej disciplíny.
Jednotná sadzba dane z príjmov na úrovni 19 percent je pre mnohých podnikateľov lákavá. Ako ju zhodnotili? Na jednej strane väčšina opýtaných označila výšku dane z príjmov za nízku alebo primeranú (74 percent), na strane druhej výšku sociálnych odvodov považuje za vysokú až 76 percent opýtaných. Za najprospešnejšie zmeny v daňovom systéme už zahraniční investori nepovažujú zníženie dane z príjmu. Na prvom mieste uvádzajú zníženie príspevkov na sociálne poistenie a hneď za tým nasleduje lepšia stabilita daňovej legislatívy.
Na zníženie odvodového zaťaženia nová vláda aj vzhľadom na mamutí schodok v štátnom rozpočte zrejme mať priestor nebude, stabilita legislatívy by sa však mohla i mala stať prioritnou úlohou.
Zahraničné firmy hodnotia slovenské daňové úrady nejednoznačne. Na jednej strane ich považuje 60 percent opýtaných za strnulé, na strane druhej 51 percent ich označuje za ochotné pomôcť. Jasne sa podnikatelia vyjadrujú k byrokracii na úradoch. Až 73 percent považuje daňové úrady za byrokratické. Pozitívnou správou určite je, že 70 percent opýtaných nepovažuje daňové úrady za skorumpované.
V boji s časovou náročnosťou administratívnych povinností sa podnikatelia jednoznačne vyjadrujú za prechod na elektronickú formu podávania tlačív. Sú aj proti zvýšeniu počtu daňových úradníkov.
Slovensko naďalej patrí z makroekonomického hľadiska ku krajinám významne závislým od dovozu kapitálu a je nútené o zahraničné investície bojovať. Daňový systém Slovenska sa mal stať v boji o zahraničného investora konkurenčnou výhodou. Podľa výsledkov prieskumu sa to čiastočne podarilo, ale nová vláda má čo vylepšovať.
Ako vidno z jednotlivých faktov analýzy, veľmi často kritizovanou oblasťou daňového systému sú časté zmeny v legislatíve a najviac vítanou by bola stabilita daňového systému. To, že sa daňové zákony nebudú meniť ani na poslednú chvíľu, ani často, sľubuje ministerstvo financií už dlho: tak za vedenia Ivana Mikloša, ako i za Jána Počiatka. Skutočnosť je alarmujúca. Len zákon o dani z príjmov, ktorý bol za účelom zjednodušenia zavedený v roku 2004, sa odvtedy novelizoval viac než 30-krát a veľmi často krátko pred koncom roka. V roku 2004 jeho obsah tvorilo 37-tisíc slov, dnes je to už vyše 60-tisíc. Nový minister bude musieť prijať jasné opatrenie, aby sa daňové zákony nemenili na poslednú chvíľu a často.
Autorka je partnerka v spoločnosti BMB Leitner.
Kompletné výsledky prieskumu vrátane grafov nájdete na: www.danovyprieskum.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.