.prečo Brazíliu v minulosti považovali za banánovú republiku?
Z ekonomického hľadiska preto, lebo sa z nej v minulosti stále vyvážala jedna komodita. V 16. storočí Európania z Brazílie nosili farbu na šaty zo stromov, v 17. storočí to bolo zlato, neskôr to bola cukrová trstina, káva, guma a drevo. Všetko sa to vyvážalo, ale Brazílii to nič neprinášalo. V 20. storočí Brazília profitovala z dvoch svetových vojen, ale opäť iba vývozom surovín. Po druhej svetovej vojne sa v Brazílii verilo, že je to zasľúbená krajina s potenciálom ekonomického rastu. Žiaľ, rast riadil štát, ktorý sa zväčšoval, zakladal štátne firmy ako Petrobras, ale stále išlo najmä o vývoz surovín.
.nebol problém aj v tom, že Brazília mala dosť uzatvorenú ekonomiku?
Určite. A počas diktatúry od polovice 60. rokov do roku 1985 sa uzatvorila ešte viac. Neprichádzali sem zahraničné investície ani technológie. Napríklad sme mali zákon o IT technológiách, ktorý zakazoval dovážať počítače zo zahraničia. Tak chcela vláda podporiť vývoj vlastného IT priemyslu, ale nefungovalo to.
.v 70. rokoch však bola Brazília ekonomicky úspešná. Ako sa to stalo?
Bola úspešná, ale ten úspech vyvolal iba dopyt po surovinách. Navyše, vláda zaslepená prílivom peňazí míňala viac, ako mala, a v 80. rokoch bolo po ekonomickom zázraku. Nastúpili roky opakujúcej sa inflácie. Brazílska ekonomika sa správala ako lietajúce kura. Kúsok povyletela a znova padla. Všetky reformné pokusy o zníženie vládnych výdavkov a stiahnutie peňazí z obehu zlyhali.
.čo spravili s ekonomikou Cardosove reformy?
Ešte pred Cardosom otvoril ekonomiku svetu na začiatku 90. rokov prezident Fernando Collor. Infláciu chcel zabrzdiť zákonom, ktorý zmrazil všetky úspory v bankách. Ľudia si mohli vyberať iba obmedzené sumy nevyhnutné na prežitie. Zvyšok si mohli vyberať až po piatich rokoch. Lenže inflácia zúrila ďalej a úspory strácali na hodnote. Collor mal korupčnú aféru, bol odvolaný a na jeho miesto nastúpil viceprezident Itamar Franco. Jeho ministrom financií bol Cardoso. Ten spustil svoj Real plan na obnovu stability meny. Mal podobné črty ako plán v susednej Argentíne s dolarizáciou tamojšej meny. Zmrazil kurz novej meny, škrtol zopár núl a naviazal menu na reálnu hodnotu. Postupne sa mu darilo sťahovať peniaze z obehu. Okrem toho Cardoso spustil mohutnú privatizáciu štátnych firiem, čo pomohlo podnikateľskému prostrediu a biznisu všeobecne. Na privatizácii sa podieľali aj portugalské firmy, ktoré sa predtým angažovali iba v malých a stredných firmách. Regulácia firiem bola prenesená zo štátu na agentúry podľa amerického modelu. Prinieslo to do podnikania väčšiu slobodu. Navyše nám pomohla svetová konjunktúra hospodárstva.
.čo sa zmenilo po nástupe prezidenta Lulu da Silvu?
Biznismeni boli z jeho príchodu naozaj vystrašení. Mysleli si, že bude znárodňovať a zavádzať iné komunistické myšlienky. Našťastie, Lula napriek svojim bývalým postojom začal s podnikateľmi komunikovať, vysvetľovať im, že to tak nemyslel a presvedčil ich, aby v krajine ostali.
.čo na to povedali jeho ľavicoví voliči?
Ľavicové zmýšľanie je medzi Brazílčanmi stále silné, ale antiamerikanizmus a antikapitalizmus sa pomaly vytráca. Ide to ruka v ruke s nárastom bohatstva strednej vrstvy. Samozrejme, stále musí existovať systém ako v Brazílii eliminovať veľké príjmové rozdiely, ale politici už asi pochopili, že sa to nemá robiť populisticky a rýchlo, ale pomaličky spolu s ekonomickým rastom.
.brazília má stále problémy so sivou ekonomikou. Prečo?
Je to pre vysoké dane, ktoré sú veľmi neefektívne. Navyše, daňový systém je veľmi komplikovaný. Máme federálne dane, štátne a ešte aj municipiálne, a to je pre podnikateľov demotivujúce. Preto sa firmy snažia daniam vyhnúť. Dane z príjmu sú tiež vysoké a progresívne. Takmer tretinu z príjmu môžete utratiť na dane, preto sa ľudia snažia daniam vyhýbať.
.prečo sú úroky na pôžičky v Brazílii stále veľmi vysoké?
Pretože máme stále veľký vnútorný aj zahraničný dlh. Dlhy voči zahraničiu si nesieme už od 80. rokov. Navyše máme stále zlú povesť ako dlžníci, pretože sme dlhy nesplácali a vyhlásili default. Hoci sme v posledných rokoch zadlženie znížili, ani tak si vláda nedokáže požičať lacnejšie. Navyše výdavky štátu sú stále vysoké a vláda má náklady aj s obsluhou dlhu.
.aj po 30 rokoch si trhy stále pamätajú, že ste neboli schopní splácať svoje dlhy?
Áno, s peniazmi je to tak. Ak raz stratíte dôveryhodnosť, už si ju ťažko budete získavať späť.
.prečo dnešná hospodárska kríza nepostihla Brazíliu tak silno?
Myslím, že kríza zasiahla aj nás, ale skoro sme sa z nej spamätali, pretože už sme sa poučili z minulosti a neobchodujeme iba s jednou časťou sveta. Dnes vyvážame komodity aj do Číny či Indie. Takže keď poklesol európsky či americký dopyt, nahradil ho ázijský.
.na Slovensku pôsobí na Spiši niekoľko brazílskych firiem. Prečo si vybrali na investíciu práve tento región?
Embraco, ktoré pôsobí vo výrobe kompresorov už od roku 1997, si vybralo Spiš preto, lebo tam našlo kvalifikovaných ľudí, stále relatívne lacných, a lákala ho centrálna poloha Slovenska v Európe. Táto firma postupne priniesla svojich subdodávateľov, ako sú Microjuntas, CRW Slovakia a Rudolph Usinados. Dnes tieto firmy vyrábajú aj pre iné európske trhy. Pred príchodom na Slovensko firmy nemysleli iba na váš domáci trh, ale širšie. A dnes sa to ukazuje ako prezieravé.
Z ekonomického hľadiska preto, lebo sa z nej v minulosti stále vyvážala jedna komodita. V 16. storočí Európania z Brazílie nosili farbu na šaty zo stromov, v 17. storočí to bolo zlato, neskôr to bola cukrová trstina, káva, guma a drevo. Všetko sa to vyvážalo, ale Brazílii to nič neprinášalo. V 20. storočí Brazília profitovala z dvoch svetových vojen, ale opäť iba vývozom surovín. Po druhej svetovej vojne sa v Brazílii verilo, že je to zasľúbená krajina s potenciálom ekonomického rastu. Žiaľ, rast riadil štát, ktorý sa zväčšoval, zakladal štátne firmy ako Petrobras, ale stále išlo najmä o vývoz surovín.
.nebol problém aj v tom, že Brazília mala dosť uzatvorenú ekonomiku?
Určite. A počas diktatúry od polovice 60. rokov do roku 1985 sa uzatvorila ešte viac. Neprichádzali sem zahraničné investície ani technológie. Napríklad sme mali zákon o IT technológiách, ktorý zakazoval dovážať počítače zo zahraničia. Tak chcela vláda podporiť vývoj vlastného IT priemyslu, ale nefungovalo to.
.v 70. rokoch však bola Brazília ekonomicky úspešná. Ako sa to stalo?
Bola úspešná, ale ten úspech vyvolal iba dopyt po surovinách. Navyše, vláda zaslepená prílivom peňazí míňala viac, ako mala, a v 80. rokoch bolo po ekonomickom zázraku. Nastúpili roky opakujúcej sa inflácie. Brazílska ekonomika sa správala ako lietajúce kura. Kúsok povyletela a znova padla. Všetky reformné pokusy o zníženie vládnych výdavkov a stiahnutie peňazí z obehu zlyhali.
.čo spravili s ekonomikou Cardosove reformy?
Ešte pred Cardosom otvoril ekonomiku svetu na začiatku 90. rokov prezident Fernando Collor. Infláciu chcel zabrzdiť zákonom, ktorý zmrazil všetky úspory v bankách. Ľudia si mohli vyberať iba obmedzené sumy nevyhnutné na prežitie. Zvyšok si mohli vyberať až po piatich rokoch. Lenže inflácia zúrila ďalej a úspory strácali na hodnote. Collor mal korupčnú aféru, bol odvolaný a na jeho miesto nastúpil viceprezident Itamar Franco. Jeho ministrom financií bol Cardoso. Ten spustil svoj Real plan na obnovu stability meny. Mal podobné črty ako plán v susednej Argentíne s dolarizáciou tamojšej meny. Zmrazil kurz novej meny, škrtol zopár núl a naviazal menu na reálnu hodnotu. Postupne sa mu darilo sťahovať peniaze z obehu. Okrem toho Cardoso spustil mohutnú privatizáciu štátnych firiem, čo pomohlo podnikateľskému prostrediu a biznisu všeobecne. Na privatizácii sa podieľali aj portugalské firmy, ktoré sa predtým angažovali iba v malých a stredných firmách. Regulácia firiem bola prenesená zo štátu na agentúry podľa amerického modelu. Prinieslo to do podnikania väčšiu slobodu. Navyše nám pomohla svetová konjunktúra hospodárstva.
.čo sa zmenilo po nástupe prezidenta Lulu da Silvu?
Biznismeni boli z jeho príchodu naozaj vystrašení. Mysleli si, že bude znárodňovať a zavádzať iné komunistické myšlienky. Našťastie, Lula napriek svojim bývalým postojom začal s podnikateľmi komunikovať, vysvetľovať im, že to tak nemyslel a presvedčil ich, aby v krajine ostali.
.čo na to povedali jeho ľavicoví voliči?
Ľavicové zmýšľanie je medzi Brazílčanmi stále silné, ale antiamerikanizmus a antikapitalizmus sa pomaly vytráca. Ide to ruka v ruke s nárastom bohatstva strednej vrstvy. Samozrejme, stále musí existovať systém ako v Brazílii eliminovať veľké príjmové rozdiely, ale politici už asi pochopili, že sa to nemá robiť populisticky a rýchlo, ale pomaličky spolu s ekonomickým rastom.
.brazília má stále problémy so sivou ekonomikou. Prečo?
Je to pre vysoké dane, ktoré sú veľmi neefektívne. Navyše, daňový systém je veľmi komplikovaný. Máme federálne dane, štátne a ešte aj municipiálne, a to je pre podnikateľov demotivujúce. Preto sa firmy snažia daniam vyhnúť. Dane z príjmu sú tiež vysoké a progresívne. Takmer tretinu z príjmu môžete utratiť na dane, preto sa ľudia snažia daniam vyhýbať.
.prečo sú úroky na pôžičky v Brazílii stále veľmi vysoké?
Pretože máme stále veľký vnútorný aj zahraničný dlh. Dlhy voči zahraničiu si nesieme už od 80. rokov. Navyše máme stále zlú povesť ako dlžníci, pretože sme dlhy nesplácali a vyhlásili default. Hoci sme v posledných rokoch zadlženie znížili, ani tak si vláda nedokáže požičať lacnejšie. Navyše výdavky štátu sú stále vysoké a vláda má náklady aj s obsluhou dlhu.
.aj po 30 rokoch si trhy stále pamätajú, že ste neboli schopní splácať svoje dlhy?
Áno, s peniazmi je to tak. Ak raz stratíte dôveryhodnosť, už si ju ťažko budete získavať späť.
.prečo dnešná hospodárska kríza nepostihla Brazíliu tak silno?
Myslím, že kríza zasiahla aj nás, ale skoro sme sa z nej spamätali, pretože už sme sa poučili z minulosti a neobchodujeme iba s jednou časťou sveta. Dnes vyvážame komodity aj do Číny či Indie. Takže keď poklesol európsky či americký dopyt, nahradil ho ázijský.
.na Slovensku pôsobí na Spiši niekoľko brazílskych firiem. Prečo si vybrali na investíciu práve tento región?
Embraco, ktoré pôsobí vo výrobe kompresorov už od roku 1997, si vybralo Spiš preto, lebo tam našlo kvalifikovaných ľudí, stále relatívne lacných, a lákala ho centrálna poloha Slovenska v Európe. Táto firma postupne priniesla svojich subdodávateľov, ako sú Microjuntas, CRW Slovakia a Rudolph Usinados. Dnes tieto firmy vyrábajú aj pre iné európske trhy. Pred príchodom na Slovensko firmy nemysleli iba na váš domáci trh, ale širšie. A dnes sa to ukazuje ako prezieravé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.