Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Emil, len tak sa povaľujem, nič nerobím, dívam sa na televíziu. Zistil som zvláštnu vec. Všetko čo v televízii vidím, ma naserie. Aj správy o počasí. Aj keď bude pekne a teplo. Nehovoriac o tom, keď bude zima a prehánky. Minule som sa prichytil, ako nahlas polemizujem s hlásateľkou, ktorá ohlasovala nejaký film.

Začal som jej nadávať, aby s tým prestala, že nepotrebujem jej informácie. Ale ona neprestala, pokračovala ďalej a vyrozprávala svojimi slovami celý dej aj myšlienku filmu. No, nie som si istý, či to boli jej slová, ale fakt je, že ma to tak znechutilo, že som prepol na iný kanál, hoci som ten film chcel vidieť. Pripomenulo mi to staré časy. Keď hlásateľka pred nejakým filmom povedala, o čom to bude a keď sa film skončil, tak povedala, o čom to bolo. Ako keby sme boli úplní idioti. Ale veď sme aj boli. Možnože nie úplní, ale čiastoční určite. Dopodrobna nám hovorili čo máme robiť, ako máme žiť, o čom máme rozmýšľať a my sme len prikyvovali, akože sme radi, že nám to hovoria, lebo bez nich by sme na to neprišli, boli by sme bezradní, nevedeli by sme ako ďalej.  Lenže, zistil som to medzičasom, ešte sa nájdu takí, čo to potrebujú. Potrebujú pokyny, lebo bez nich sú bezradní. Napríklad Paluďaj, volal sa kedysi Palugyay, ale potom, neviem presne kedy, poslovenčil si meno, aby si niekto náhodou nemyslel, že je Maďar. Pýtal som sa ho, prečo si ho poslovenčil tak nešikovne, že je úplne jasné, že si ho poslovenčil. Prečo si nezvolil celkom iné meno. Povedal, že takto síce všetci vedia, že bol pôvodne Maďar, ale keby si meno zmenil celkom, vraj by si mysleli, že je Žid. No a čo, opýtal som sa ho a on len mávol rukou. Tak tento Paluďaj najprv nevedel, koho má voliť, ja som mu povedal, že budem voliť Smer, lebo mám sociálne cítenie a hlavne mi ide o to, aby ho mal aj štát a zvýšil mi dôchodok a Paluďaj povedal, že dobre, že aj on bude voliť tak ako ja, a teraz pribehol, že čo som mu to poradil, lebo že sme prehrali. A že ako je to možné, keď sme mali najviac percent. Tak som mu to chcel vysvetliť, ale nepochopil to. V podstate to celkom nechápem ani ja, lebo keď mali komunisti 99 percent, tak vládli. Asi treba mať toľko. Mne je to už v podstate jedno, ale Paluďaj má z toho nervy a hovorí, že nabudúce už nepôjde voliť. Tak som mu povedal, že možno ďalšie voľby ani nedožije a on sa urazil a prestal sa so mnou rozprávať. Ale zistil som, že ho to trápi, nie to, že nedožije, ale politika, lebo mi podstrčil pod dvere báseň, ktorú na túto tému napísal. Pravdaže ju nepodpísal, ale kto iný to už mohol byť? Toto je tá básnička: Lúky, lesy boli naše/ a teraz sú koho?/ mal som misu plnú kaše/ a teraz mám ...dôchodok. Myslím, že je to dobré, má to inteligentnú pointu, že dal tri bodky a namiesto slova "hovno" použil slovo "dôchodok", čím naznačil...ale tebe to iste, Emil, netreba takto polopatisticky vysvetľovať, ty si mal poéziu vždy rád. Tvoj Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite