Daňový systém zdedený po Miklošovom ministerstve financií patril v ostatných rokoch medzi jeden z dôležitých magnetov pre prílev priamych zahraničných investícií. Niektoré z jeho súčastí sa stávajú povolebnou inšpiráciou aj pre nové kabinety v susedných krajinách. Okrem ocenenia prínosu reformných myšlienok spred štyroch rokov je to aj upozornenie na to, že bez ďalšieho pokroku v skvalitňovaní podnikateľského prostredia môžu reformné iniciatívy u susedov pripraviť Slovensko o doterajší náskok.
Dňa 8. júna predstavila nová maďarská vláda 29 hlavných bodov svojho ekonomického programu, ktorého súčasťou je aj zásadná reforma daňového systému. Nie je to prvý raz, čo sa maďarský kabinet usiluje o reformu daní ako o nástroj na naštartovanie ekonomiky, ktorá už od februára 2007 čelí nepretržitej šnúre medziročného poklesu maloobchodných tržieb, a miera nezamestnanosti (11,8 percenta) je oproti minimám z októbra 2001 už viac ako dvojnásobná. Súčasťou navrhovanej daňovej reformy je zníženie daní z príjmu fyzických osôb, ale aj daní pre živnostníkov a malé firmy. Aby maďarská vláda dodržala záväzok deficitu pod 4 percentá HDP, musia tie opatrenia sprevádzať aj škrty vo výdavkoch vrátane oklieštenia štátnej správy.
Nešťastné prerieknutie sa vládneho predstaviteľa o "vážnej hospodárskej situácii, v ktorej nie je preháňaním ani hrozbou defaultu" sa v úvode júna postarali o prudký viac než 5-percentný prepad výmenného kurzu forintu, ale aj rozšírenie rizikovej prirážky na takmer 400 bázických bodov, viac než trojnásobok tej slovenskej. Aj to dosvedčuje, že súčasná atmosféra na európskych finančných trhoch dovoľuje vyskakovať s reformnými nápadmi ovplyvňujúcimi daňové príjmy len v rámci plánovaného znižovania deficitu. Zdravie verejných financií by malo byť v súčasnosti nielen pre Maďarsko prioritou číslo jeden.
Súčasťou daňového balíčka novej maďarskej vlády je aj mimoriadna daň pre banky. Na ilustráciu tejto "reformnej" myšlienky novej vlády, ktorá sa považuje za pravicovú, možno uviesť niekoľko aktuálnych čísel zo slovenského prostredia. Podľa ŠÚ SR dosiahol za 1. štvrťrok 2010 zisk nefinančných korporácií na Slovensku takmer dve miliardy eur. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách dosiahol 224,5 milióna eur, predstavoval teda 9,7 percenta z celkového zisku nefinančných a finančných firiem. Ešte vyšší zisk než v peňažných finančných inštitúciách vykázali firmy z oblasti nehnuteľností. V rozpočte na rok 2010 predstavuje plánovaný príjem z dane z príjmu právnických osôb 14,2 percenta z celkových rozpočtových príjmov.
Ak sa vrátime k maďarskému príkladu, ešte v minulom roku bol súčasťou deklarovanej daňovej reformy presun váhy zdanenia z priamych daní na nepriame. Možno to odôvodniť tak, že zdaňovanie spotreby spravodlivejšie zohľadňuje rozdielny životný štýl ľudí s odlišným materiálnym zabezpečením. Ale za týmto presunom na nepriame dane možno badať jednak skutočnosť, že spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty patria tradične medzi najdôležitejšie príjmové položky nielen v maďarskom štátnom rozpočte, ale aj relatívne rýchly vzťah medzi legislatívnou zmenou a jej priamym finančným dopadom na štátny rozpočet. Aj preto súčasťou korekčných opatrení na zníženie vlaňajšieho maďarského deficitu pod 4 percentá HDP boli razantné zvýšenia nepriamych daní. Prakticky odo dňa tejto zmeny cinkajú pre rozpočet na registračných pokladniciach vyššie príjmy. Maďarsko aj pripravovanou zmenou naďalej presúva váhu zdanenia z priamych na nepriame dane. No hoci reforma plánuje zníženie sadzieb priamych daní, zároveň systém deformuje výnimkami pre vybrané sektory.
Ak nebude reforma maďarských daní sprevádzaná rezolútnymi škrtmi vo výdavkoch, prídu veľmi skoro námietky Medzinárodného menového fondu a z finančného trhu. Od oboch je vysoko zadlžené Maďarsko existenčne závislé. Aj pri hodnotení navrhovaných reformných opatrení sa napríklad v súvislosti s populisticky prezentovaným "zalepením" rozpočtu príjmami z mimoriadnej dane pre banky nemožno ubrániť dojmu, že najakútnejšou hrozbou spoza Dunaja je lacný pravicový populizmus. Ten neváha miešať bolestivé reformné opatrenia s marxistickými cukríkmi pre najširšie masy.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Dňa 8. júna predstavila nová maďarská vláda 29 hlavných bodov svojho ekonomického programu, ktorého súčasťou je aj zásadná reforma daňového systému. Nie je to prvý raz, čo sa maďarský kabinet usiluje o reformu daní ako o nástroj na naštartovanie ekonomiky, ktorá už od februára 2007 čelí nepretržitej šnúre medziročného poklesu maloobchodných tržieb, a miera nezamestnanosti (11,8 percenta) je oproti minimám z októbra 2001 už viac ako dvojnásobná. Súčasťou navrhovanej daňovej reformy je zníženie daní z príjmu fyzických osôb, ale aj daní pre živnostníkov a malé firmy. Aby maďarská vláda dodržala záväzok deficitu pod 4 percentá HDP, musia tie opatrenia sprevádzať aj škrty vo výdavkoch vrátane oklieštenia štátnej správy.
Nešťastné prerieknutie sa vládneho predstaviteľa o "vážnej hospodárskej situácii, v ktorej nie je preháňaním ani hrozbou defaultu" sa v úvode júna postarali o prudký viac než 5-percentný prepad výmenného kurzu forintu, ale aj rozšírenie rizikovej prirážky na takmer 400 bázických bodov, viac než trojnásobok tej slovenskej. Aj to dosvedčuje, že súčasná atmosféra na európskych finančných trhoch dovoľuje vyskakovať s reformnými nápadmi ovplyvňujúcimi daňové príjmy len v rámci plánovaného znižovania deficitu. Zdravie verejných financií by malo byť v súčasnosti nielen pre Maďarsko prioritou číslo jeden.
Súčasťou daňového balíčka novej maďarskej vlády je aj mimoriadna daň pre banky. Na ilustráciu tejto "reformnej" myšlienky novej vlády, ktorá sa považuje za pravicovú, možno uviesť niekoľko aktuálnych čísel zo slovenského prostredia. Podľa ŠÚ SR dosiahol za 1. štvrťrok 2010 zisk nefinančných korporácií na Slovensku takmer dve miliardy eur. Zisk vytvorený v peňažných finančných inštitúciách dosiahol 224,5 milióna eur, predstavoval teda 9,7 percenta z celkového zisku nefinančných a finančných firiem. Ešte vyšší zisk než v peňažných finančných inštitúciách vykázali firmy z oblasti nehnuteľností. V rozpočte na rok 2010 predstavuje plánovaný príjem z dane z príjmu právnických osôb 14,2 percenta z celkových rozpočtových príjmov.
Ak sa vrátime k maďarskému príkladu, ešte v minulom roku bol súčasťou deklarovanej daňovej reformy presun váhy zdanenia z priamych daní na nepriame. Možno to odôvodniť tak, že zdaňovanie spotreby spravodlivejšie zohľadňuje rozdielny životný štýl ľudí s odlišným materiálnym zabezpečením. Ale za týmto presunom na nepriame dane možno badať jednak skutočnosť, že spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty patria tradične medzi najdôležitejšie príjmové položky nielen v maďarskom štátnom rozpočte, ale aj relatívne rýchly vzťah medzi legislatívnou zmenou a jej priamym finančným dopadom na štátny rozpočet. Aj preto súčasťou korekčných opatrení na zníženie vlaňajšieho maďarského deficitu pod 4 percentá HDP boli razantné zvýšenia nepriamych daní. Prakticky odo dňa tejto zmeny cinkajú pre rozpočet na registračných pokladniciach vyššie príjmy. Maďarsko aj pripravovanou zmenou naďalej presúva váhu zdanenia z priamych na nepriame dane. No hoci reforma plánuje zníženie sadzieb priamych daní, zároveň systém deformuje výnimkami pre vybrané sektory.
Ak nebude reforma maďarských daní sprevádzaná rezolútnymi škrtmi vo výdavkoch, prídu veľmi skoro námietky Medzinárodného menového fondu a z finančného trhu. Od oboch je vysoko zadlžené Maďarsko existenčne závislé. Aj pri hodnotení navrhovaných reformných opatrení sa napríklad v súvislosti s populisticky prezentovaným "zalepením" rozpočtu príjmami z mimoriadnej dane pre banky nemožno ubrániť dojmu, že najakútnejšou hrozbou spoza Dunaja je lacný pravicový populizmus. Ten neváha miešať bolestivé reformné opatrenia s marxistickými cukríkmi pre najširšie masy.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.