Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo boli témy volieb

.daniel Bútora .časopis

Za posledných dvadsať rokov boli parlamentné voľby šesťkrát, tento týždeň to bude po siedmy raz. Každé z týchto volieb mali inú hlavnú tému, a každé aj iné vyústenie.

Prvé slobodné voľby v júni 1990 boli referendom o dovtedy vládnucej komunistickej strane, prvým skutočne demokratickým hlasovaním od posledných ako-tak slobodných volieb v roku 1946. Z pohľadu referenda o podpore pre komunistov bol výsledok jasný – komunisti pri hlasovaní do rôznych komôr (slovenský parlament, český parlament a dve komory federálneho parlamentu) získali 13 – 14 %. V Česku dominovalo Občanské fórum, ktoré zastrešovalo väčšinu nekomunistických síl. Na Slovensku boli nekomunistické hlasy rozložené do viacerých strán, od Verejnosti proti násiliu (VPH) cez Kresťanskodemokratické hnutie až po Slovenskú národnú stranu a Spolužitie, ktoré zastupovalo maďarskú menšinu.

Bolo jasné, že v roku 1990 komunistov ľudia odmietli. Konsenzus o ďalšom vývoji však chýbal. Najdramatickejšie bolo štiepenie vo VPN kvôli osobe Vladimíra Mečiara, ktorého jeho strana po necelom roku na čele vlády odvolala z postu premiéra. Mečiar vzápätí za pomoci Milana Kňažka vytvoril Hnutie za demokratické Slovensko, a tak sa témou druhých volieb v lete 1992 stal práve Mečiar a HZDS. Už na jar 1991, prvým odvolaním Mečiara, sa tak vytvoril model: najbližší Mečiarovi spolupracovníci s ním prestali spolupracovať. Mečiar sa obrátil na verejnosť a získal jej dôveru. Vo voľbách 1992 bola dôvera v tohto „nového Jánošíka“ taká vysoká, že HZDS získalo takmer polovicu všetkých poslancov; jeho bývalí partneri z VPN, ktorí ho mali odvahu odvolať, sa ani nedostali do parlamentu. Onedlho nechali Mečiara znova odvolať niektorí jeho spolupracovníci z HZDS a predčasné voľby na jeseň 1994 Mečiar znova zdrvujúco, hoci o čosi slabšie, vyhral. V treťom volebnom období 1994 – 1998 bol zasa určujúcim momentom spor Mečiara s prezidentom Michalom Kováčom, kedysi Mečiarovým podpredsedom v HZDS. Voľby v rokoch 1992 a 1994 tak boli hlasovaniami o dôvere verejnosti voči politikovi, ktorý opakovane strácal dôveru partnerov. Ich vyústenie však bolo oveľa dramatickejšie. V roku 1992 sa HZDS dohodlo s Občianskou demokratickou stranou Václava Klausa o rozdelení Československa bez referenda. Po voľbách v roku 1994 Vladimír Mečiar v snahe nenechať sa po tretí raz odvolať zaviedol autoritársky režim, ktorý potláčal opozíciu, zbavil neposlušného poslanca jeho mandátu, nechal zmariť referendum o priamej voľbe prezidenta a nerešpektoval rozhodnutia Ústavného súdu. Zatiaľ čo verdikt občanov bol voči Mečiarovi v rokoch 1992 a 1994 zhovievavý a plný dôvery, verdikt NATO a Európskej únie bol odmietavý. V roku 1997 krajina nedostala pozvánku ani do NATO ani do EÚ, na rozdiel od najbližších susedov. Rozdiel medzi témami volieb a ich vyústením bol obrovský.

Odmietnutie Západu sa stalo témou volieb v roku 1998, a to viedlo k prvej faktickej porážke Mečiara (bol síce najsilnejší, no vládu nezostavil). To isté sa zopakovalo v roku 2002, keď Západ jasne signalizoval, že s Mečiarom na čele nebude Slovensko ani po štvorročnej pauze atraktívne. Výsledkom bolo osem rokov vlády bez Mečiara, členstvo v NATO a v EÚ a štyri roky (2002 – 2006  hlbokých reforiem, ktoré priniesli Slovensku niekoľko rokov vysokého hospodárskeho rastu a rýchlej modernizácie. Na oboch sa v prvých rokoch ešte zdarma viezla aj Ficova vláda. Tá sa dostala v roku 2006 k moci nielen kvôli únave (a žiaľ aj korupcii) reformnej Dzurindovej vlády, ale aj preto, že témou volieb sa stala „sociálnosť“. Vyústením bolo delenie koristi medzi rôzne silnými predátormi smerom dovnútra a zadlžovanie smerom navonok.

Témami týchto volieb sú na prvý pohľad otázky dôvery v Roberta Fica či žonglérstvo nacionalistov s menšinovou kartou. Reálnymi témami volieb sú však tie, ktoré ovplyvnia ich vyústenie: bude pokračovať delenie koristi a zadlžovanie, alebo sa iná vláda pokúsi nadviazať na program reforiem? A urobí táto iná vláda prinajmenšom vážny pokus hrať s o niečo čistejšími kartami ako minule?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite