Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba na trhu

.mário Gešvantner .časopis .hudba

Festival Europavox predstavuje každoročne talenty z celej Európy. Cieľ je však opačný - dostať do Európy čo najviac francúzskej hudby.

Vycestovať na hocijaký európsky festival je vždy cenná skúsenosť, najmä keď je spojený so stretnutiami profesionálov a človek tam môže vidieť nielen množstvo kapiel, ale aj nadviazať nové kontakty. Ako sa píše v propozíciách, Europavox je globálny a rozmanitý projekt venovaný propagácii európskeho hudobného priemyslu. Prvý ročník sa uskutočnil v  meste Clermont Ferrand, kde vyrástla silná hudobná scéna, a tak nečudo, že sa tam aj udomácnil. V meste síce festival príliš cítiť nebolo, turistov skôr zaujímali pamiatky a úzke uličky starého centra, no v okolí multifunkčného Polydomu to každý deň žilo dlho do noci.

.mesto rock´n´rollu
Clermont Ferrand v regióne Auvergne je historické mesto, ktoré vzniklo spojením antického Clermontu a stredovekého Montferrandu. Z historických dát je dôležitý predovšetkým rok 1095, keď v Clermonte vyhlásil pápež Urban II. prvú križiacku výpravu. Dnes pôsobí mesto pokojným dojmom, aj keď sa o ňom hovorí, že bolo zrodené z ohňa, vody a vzduchu - je totiž obklopené takmer osemdesiatimi sopkami. V dnešných časoch, keď celá Európa kvôli komplikáciám v doprave sopky preklína, sú tu ľudia na tie svoje pyšní - lávu už nechrlia, naopak, lákajú množstvo turistov a najmä - z lávových kameňov je tam postavených množstvo krásnych starých budov, dokonca aj rodinné hrobky na miestnom cintoríne. Tou najimpozantnejšou je Katedrála nanebovzatia Panny Márie, ktorá sa svojou čiernou farbou hrdo týči nad červenými strechami malebného starého centra. Vyšliapať takmer 250 schodov na jednu z vyhliadkových plošín sa skutočne oplatí. Výhľad na mesto, ale aj na okolitú krajinu je impozantný.
Auvergne je krásny a najmä úrodný kraj, povestný skvelými syrmi aj lahodným vínom, poľnohospodárstavo tu rozkvitá, aj keď... "Keď som sa sem nasťahovala, myslela som si, že ľudia robia len na svojich farmách a nič iné nemajú v hlave. Ale postupne prišli na to, že pre život potrebujú aj niečo iné. Dnes sa o Clermont Ferrande hovorí aj ako o meste rock´n rollu," hovorí nám sympatická Emma, s ktorou sme sa stretli na festivale a začne z rukáva súkať mená miestnych kapiel: Santo Gustine, Cocoon, Delano Orchestra. Really Kool Killers, Stetson a ďalšie a ďalšie.

.lákadlá

Aj keď Europavox sa snaží byť festivalom nových, začínajúcich a talentovaných interpretov, organizátori zaradili do programu aj známe mená, pravdepodobne preto, aby nalákali množstvo divákov. Preto hral v piatok domáci Rachid Taha či popový bard Gaetan Roussel, v sobotu Richard Hawley, ktorý bol istý čas členom Pulp, a v nedeľu kontroverzný Peter Doherty. Za zmienku stojí predovšetkým 52-ročný Taha - aj vo svojom veku predviedol parádnu šou plnú energie, miešal rock a rai, teda pôvodnú alžírsku muziku. Jeho kapelu tvoria skutočne skvelí muzikanti, takže keď Taha zabával publikum, bezchybne utiahla koncert. Ako hosťa predstavil nadšenému publiku Micka Jonesa, dedka z legendárnej britskej punkovej kapely The Clash. Diváci doslova šaleli, keď spolu odpálili niektoré songy punkerov a najmä ich najväčší hit Should I stay or Should I go. Túto pieseň odspieval Jones rovnako, ako v časoch najväčšej slávy The Clash.
Ďalším dinosaurom, ktorý to parádne odpálil, bol Peter Hook, zakladajúci člen kultových Joy Division i pokračovateľov New Order. V projekte Unknown Pleasure, A Joy Divison Tribute from Peter Hook, ktorý vytvoril pri príležitosti tridsiateho výročia smrti lídra tejto kapely Iana Curtisa, zahral komplený album Unknown pleasure. Napriek veku, šedinám a bruchu mu to spievalo parádne. Aj keď osobne nemám vzťah k podobným zmŕtvychvstaniam, počúvať Hooka (a nepozerať sa na pódium) vyvolávalo príjemné spomienky na bolestne emotívne počúvanie tejto hudby v mladosti.

.osviežujúce
Tento rok pripravili organizátori štyri scény - tá hlavná bola v komplexe Polydomu a vystúpili v nej najväčšie hviezdy na čele so spomínaným Dohertym, hneď vo vedľajšom barovom priestore sa striedali menšie kapely. Na trávniku pred Polydomom postavili Magic Mirror Arénu, takmer identickú s tou, akú máme na našej Bažant Pohode a hned vedľa podobný, ale podstatne menší drevený priestor nazvaný The Foyer. Tu hrali kapely zadarmo, medzi inými aj Music is not fun, víťazi domácej súťaže talentov, ďalšie začínajúce lokálne kapely hrali len na improvizovanom minipódiu rovno na ulici. Skvelé bolo, že všetky scény boli blízko a  dramaturgia bola vyriešená tak, že ak človek chcel, mohol sa aspoň na chvíľku pozrieť na všetky koncerty.
Presvedčili najmä stále mladé, no vpodstate už úspešné kapely - v piatok belgickí The Black Box Revelation, ktorých chýr dorazil už aj na Slovensko, v sobotu zase Band of skulls, britská gitarovka mierne strihnutá bluesom. Aj napriek ostrému zvuku a nekompromisným gitarám bolo medzi spevákom Russellom a asi o desať centimetrov vyššou basgitaristkou Emmou (priznávam, že na tie si potrpím) cítiť niečo intímne. Určite to bol jeden z vrcholov programu a kapela, ktorá nahrávala v štúdiách Radiohead, si vychutnala nielen koncert, ale aj festivalovú atmosféru. Potulovali sa areálom, debatovali s fanúšikmi, navštevovali koncerty.
Podobne bezprostredne pôsobila aj dánska skupina The Kissaway Trial. Koncert tejto šestice mladíkov bol nesmierne osviežujúci, a aj napriek tomu, že v ich hudbe bolo cítiť inšpiráciu rôznych známejších predchodcov, najviac Arcade Fire, bolo v tom niečo svojské. Z chalanov išla iskra, radosť z hry a hlavne, keď začali spievať všetci šiesti, malo to ten správny šmrnc.

.vývoz
Mimochodom, pri príležitosti festivalu vydali organizátori aj štvorcédečko s nahrávkami skupín z 27 európskych krajín vrátane Slovenska. Našu hudbu na kompilácií zastupovali Para, B-Complex, Dramatikz a Katka Koščová, škoda, že žiadna zo slovenských skupín sa nepredstavila v Clermont Ferrande naživo, veď na koncerty tam prišlo takmer 25-tisíc platiacich divákov.  
Práve Francúzi patria medzi krajiny, ktoré poctivo pracujú na vývoze svojej kultúry za hranice. Denne tu vzniká množstvo kapiel, mnohé z nich síce nie sú pre zahraničie počúvateľné, no určite sa nájde dostatok zaujímavých vecí. Organizátori Europavoxu sa preto každoročne snažia sprostredkovať agentom a agentúram stretnutia s promotérmi celej Európy, ktorých s radosťou, nesmiernou ochotou a úsmevmi pozývajú do Clermont Ferrandu a podľa záujmu im zorganizujú množstvo krátkych stretnutí. Ako zástupca slovenského festivalu som absolvoval dvanásť sprostredkovaných mítingov a ďalšie neplánované, kde agenti sami vyhľadávajú možnosť ponúkať svoj tovar - v tomto prípade kapely všetkých možných žánrov. Stretli sme sa so zástupcami interpretov, ktorí už na Slovensku hrali, napríklad Hooverphonic či Troy von Balthazar, ktorí nám ponúkali hudbu, aká by podľa nich dokonale zapadla do nášho lineupu. Ale, priznajme si, zoznámili sme sa aj so zástupcami menších agentúr, ktoré náš festival nepoznali. Domov som odchádzal nabalený množstvom cédečiek a už si predstavujem, ako ich budeme v agentúre počúvať. Deň po návrate ma čakal v pošte email: "Ahoj, už si si stihol vypučuť naše nahrávky...?"

.autor je hovorca festivalu Bažant Pohoda
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite