Ak porovnávame prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko za tejto vlády a za minulej, treba dávať pozor na obdobia hodnotenia, pretože investície sa prejavia zvyčajne až o pár mesiacov či rokov. A niektoré ohlásené projekty sa vždy ani neuskutočnia.
Roky druhej Dzurindovej vlády 2002 až 2006 boli v získavaní zahraničných investorov úspešné. Skeptici by pripomenuli, že sa tieto roky kryli s ekonomickým boomom, i keď nafúknutým. Iste, ale investorov pritiahli reformy daňového systému, trhu práce a štátne dotácie.
Roky Ficovej vlády sa dajú rozdeliť na predkrízové a krízové. I keď tých krízových bolo menej, v podstate ide o rok 2009 a o polovicu tohto roka. V roku 2008 sa kríza objavila až na konci a príchod investorov ovplyvnila až v nasledujúcom roku.
Takisto treba povedať, že priamo strkať peniaze firmám za to, že investujú na Slovensku, je zlé a netrhové riešenie. V normálnych podmienkach by stačili na prilákanie investorov nízke dane, kvalifikovaná a stále lacná pracovná sila a dobrá infraštruktúra. Lenže európsky trh je deformovaný takým množstvom dotácií v rôznych formách, že investori sú rozmaznaní a inak ako investičnými stimulmi na vytvorené pracovné miesto sa dnes pritiahnuť nedajú. Navyše je tu silná konkurencia v okolitých štátoch, ktoré podporu investorom dávajú, a tak Slovensku nezostáva nič iné, iba po nich opakovať zlé riešenia.
.protikladné čísla
V rokoch 2002 až 2006 bolo Slovensko v lákaní priamych zahraničných investícií (PZI) premiantom medzi krajinami V4. Okrem roku 2005 ich objem rástol. Rast vydržal ešte aj v roku 2006, ale potom začali investície – aj napriek ekonomickej konjunktúre – klesať a v rokoch 2007 a 2008 dokonca dosiahli v pomere k HDP najnižšie úrovne od roku 1999.
Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prišli v roku 2006 na Slovensko priame zahraničné investície vo forme majetkovej účasti a reinvestovaného zisku vo výške 3,3 miliardy dolárov, čo bolo podľa prepočtov inštitútu INEKO 5,9 percenta HDP. V roku 2007 to už bolo iba 2,2 miliiardy dolárov, teda 2,8 percenta HDP a v nasledujúcom roku opäť 2,2 miliardy dolárov, čo je v percentách k HDP iba 2,3 percenta. Najnovšie údaje za rok 2009 hovoria o príleve investícií v objeme 1,3 miliardy eur, čo je v pomere k HDP iba 2,07 percenta. Teda opäť pokles.
Niečo iné však tvrdí ministerstvo hospodárstva: „Slovensko ako jediná krajina v strednej a východnej Európe v minulom roku zaznamenalo rast priamych zahraničných investícií.“ Toto vyhlásenie je z marca tohto roku a odvoláva sa na štúdiu spoločnosti PriceWaterhouseCoopers. Tá uvádza, že prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v minulom roku vzrástol o 55 percent. Ako je to možné?
„Finta je v tom, že do investícii bol započítaný aj ohlasovaný projekt multifunkčného centra s kasínom spoločnosti TriGranit v hodnote 2,3 miliardy dolárov,“ vysvetľuje Peter Goliáš z INEKO. Hru ministra hospodárstva s číslami odhaľuje aj Alexandra Jašicová, špecialistka na štátnu pomoc a investície PricewaterhouseCoopers. Tá tvrdí, že ak by sa táto investícia nebrala do úvahy, prílev priamych zahraničných investícii by bol v roku 2009 o 8 percent nižší ako v roku 2008. Keďže projekt Metropolis je zatiaľ iba na papieri a vyvoláva aj odpor samospráv, je neférové s ním rátať.
Bombastické investície ohlasoval v marci tohto roka aj premiér Robert Fico. Hovoril o šestnástich firmách z Belgicka, Veľkej Británie a USA, ktoré v tomto roku investujú niekoľko stoviek miliónov eur a zamestnajú tisícky ľudí. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) má podľa jej hovorcu Mariana Jánošíka rozpracovaných ku koncu marca 112 aktívnych projektov, ktoré by mali dať prácu 20 tisíckam ľudí. Týždenník Trend však píše, že pod pojmom rozpracovaný sa skrýva aj projekt, ktorý je avizovaný jedným mailom. Aká bude preto realita v tomto roku, zatiaľ nevedno.
.príčiny poklesu
Ako je možné, že v prvých dvoch rokoch tejto vlády napriek ekonomickej konjunktúre priame zahraničné investície klesali? V prvom rade na investorov pôsobil zlý mediálny obraz vlády. Pre zbytočné reči vládnych úradníkov a podnikateľské prostredie, ktoré poškodzujú niektoré zákony, sa v radoch investorov objavili obavy. „Robert Fico a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek si myslia, že môžu na jednej strane investorov strašiť, nadávať im a potom ich lákať na Slovensko,“ vysvetľuje Martin Jesný, analytik Trendu. Odstrašujúco pôsobili slová Fica ešte pred začiatkom jeho vládnutia (marec 2006), že nebudú tak štedro podporovať veľké podniky, ako je žilinská Kia, ale skôr menšie projekty. Nestalo sa tak, ale investori to vnímali. Nasledovali hrozby energetickým monopolom, bankám, zákony obmedzujúce podnikanie zdravotných poisťovní a DSS-iek či zákon o strategických podnikoch. Podnikateľov pobúrilo aj násilné rozširovanie kolektívnych zmlúv v strojárstve či elektrotechnickom priemysle. Republiková únia zamestnávateľov dala tento zákon aj na Ústavný súd, ale ten o ňom isto pred voľbami nerozhodne.
Hoci v realite sa napokon mnohé hrozby nerealizovali, dôvera investorov zostala nalomená. Pre Trend to potvrdili viacerí predstavitelia zahraničných obchodných komôr. Tí čítajú dennú tlač a vnímajú citlivo aj korupčné kauzy tejto vlády, zhoršovanie vymáhateľnosti práva či zmenu Zákonníka práce.
Starostlivosť o investorov zo strany štátnych úradníkov je ďalší kameň úrazu. SARIO je už dlhodobejšie v personálnych problémoch. Fluktuácia schopnejších úradníkov do súkromnej sféry je známa. Pôsobenie jej bývalého riaditeľa Petra Hajaša zo SNS bolo tiež škandalózne. Hoci oficiálne ho minister Jahnátek odvolal za chabé výsledky agentúry, príčiny boli zložitejšie a škandálnejšie. „Dnes je SARIO v podstate PR agentúrou pod kontrolou ministerstva,“ dodáva analytik.
Pri lákaní investorov sa štátni úradníci uchyľujú aj k zavádzaniu. Napríklad im sľubujú v regiónoch kvalitnú a voľnú pracovnú silu. Investori na mieste nájdu masu dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných ľudí, ktorých musia preškoliť. Na školenia dostanú dotácie od štátu, a to je neefektívne. „Raz platíme školám za ich nepotrebné odbory a druhý raz investorom na preškoľovanie,“ vysvetľuje Jesný. Firmy sa preto sústreďujú aj na preplácanie zamestnancov z konkurenčných podnikov.
Štát, ale aj samosprávy zlyhávajú aj v pomoci investorom pri výkupe pozemkov. Neplnia sľuby o príprave pozemkov na podnikanie. Nie sú majetkovo vyriešené alebo na nich chýbajú siete. Navyše niektorí úradníci tlačia investorovi svojich „vyvolených“ sprostredkovateľov či subdodávateľov.
.dary do nesprávneho vrecka
S nereformovaným školstvom súvisí aj neschopnosť štátu pritiahnuť investorov do výroby s pridanou hodnotou. Prezieravejšia vláda by mala vedieť, že keď sa mzdy na Slovensku vplyvom konjunktúry, ale aj vládnych zákonov o minimálnej mzde zvyšovali, príde čas, keď sa investori s výrobou káblikov zbalia a pôjdu do lacnejších krajín. To sa už deje. Odišli alebo zatvorili časť výroby najmä textilné a obuvnícke firmy. Zo Slovenska sa stiahla talianska obuvnícka firma Geox, švajčiarsky obuvnícky koncern Rieker zatvoril závod v Ilave, nemecký Gabor zatvoril prevádzku v Liptovskom Mikuláši, odevná firma Ozeta Neo skončila šitie úplne. Svoje brány zatvorila aj východoslovenská odevná firma Lifeline či výrobca káblových zväzkov Yazaki v Prievidzi.
Táto výroba by sa mala nahradiť sofistikovanejšou, ale to sa nedeje. Od začiatku roka 2008 platí zákon o investičnej pomoci, podľa ktorého výška stimulov rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním nových pracovníkov, ale nové investície do high-tech sa na Slovensko veľmi nehrnuli a nehrnú. „To by museli existovať školy, firemný vývoj a jasná koncepcia spolupráce s investormi. Úradníci im nemôžu ani radiť, s akými univerzitami či výskumnými ústavmi môžu investori spolupracovať, pretože tie na spoluprácu nie sú pripravené,“ dodáva Jesný.
Napokon štát podporuje projekty, ktoré by nemusel. Dotácie dostali menší subdodávatelia, ktorí by sa pri veľkých fabrikách objavili aj bez podpory. Podobne vláda podporila novú motoráreň automobilky Kia, ktorá by vznikla aj bez jej pomoci, pretože firma s ňou rátala od začiatku a netajila sa tým. Dušan Dvořák, hovorca Kia Motors, hovorí, že pomoc od vlády bola skôr v tom, že v budúcnosti si môžu uplatniť daňové úľavy. Spomína aj ďalšie pozitíva, ktoré automobilovému priemyslu pomohli – prijatie eura či flexibilný pracovný čas a možnosť vyplácať zamestnancom iba 60 percent zo mzdy, ak sa vzdelávajú. Aby sme boli spravodliví, musíme spomenúť pár veľkých projektov, ktoré za tejto vlády na Slovensko predsa len prišli. Boli to najmä výrobcovia LCD televízorov ako Samsung, Sony a najnovšie aj AU Optronics. Podľa Silvie Baráthovej, hovorkyne Samsungu, je Slovensko pre investorov naďalej atraktívnou krajinou najmä pre pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky, euro a postupný rozvoj infraštruktúry.
.prázdne parky
Ak sa aj investori rozhodnú na Slovensko prísť, majú problém s lokalitou. Priemyselné parky síce vznikajú ako huby po daždi, ale zívajú prázdnotou. Vo Vranove nad Topľou stojí zelený priemyselný park už dva roky a neprilákal zatiaľ žiadneho investora. Podobe je na tom aj park pri Levoči či v obci Záborské pri Prešove. Poloprázdny je aj priemyselný park v Trebišove, kde sa navyše súdi o areál mesto s developerom.
Príčinou neobsadenosti parkov je nielen zlá dostupnosť východoslovenských miest, ale najmä neschopnosť samospráv parky dobre pripraviť bez toho, aby sa na nich nabaľovali úradníci či im blízke osoby. Parky sú často budované aj z eurofondov a pri nich je podmienka, aby pozemky vlastnila obec, to však investorov odrádza. Na druhej strane, jedným z najúspešnejších parkov na východnom Slovensku je park pri Kechneci. Tomu sa darilo lákať investorov aj za posledné štyri roky. V roku 2007 tam postavila závod na výrobu prevodoviek spoločnosť Getrag Ford. O rok neskôr začala s výrobou firma Magneti Marelli, ktorá podniká v oblasti automobilovej elektroniky. V apríli tohto roku bol otvorený závod firmy Crown na výrobu nápojových plechoviek. Podľa starostu Kechneca Jozefa Konkolyho sa investori ozývajú preto, lebo park už má vybudované dobré meno. Lenže tomuto parku sa darí skôr napriek systému ako vďaka nemu.
Roky druhej Dzurindovej vlády 2002 až 2006 boli v získavaní zahraničných investorov úspešné. Skeptici by pripomenuli, že sa tieto roky kryli s ekonomickým boomom, i keď nafúknutým. Iste, ale investorov pritiahli reformy daňového systému, trhu práce a štátne dotácie.
Roky Ficovej vlády sa dajú rozdeliť na predkrízové a krízové. I keď tých krízových bolo menej, v podstate ide o rok 2009 a o polovicu tohto roka. V roku 2008 sa kríza objavila až na konci a príchod investorov ovplyvnila až v nasledujúcom roku.
Takisto treba povedať, že priamo strkať peniaze firmám za to, že investujú na Slovensku, je zlé a netrhové riešenie. V normálnych podmienkach by stačili na prilákanie investorov nízke dane, kvalifikovaná a stále lacná pracovná sila a dobrá infraštruktúra. Lenže európsky trh je deformovaný takým množstvom dotácií v rôznych formách, že investori sú rozmaznaní a inak ako investičnými stimulmi na vytvorené pracovné miesto sa dnes pritiahnuť nedajú. Navyše je tu silná konkurencia v okolitých štátoch, ktoré podporu investorom dávajú, a tak Slovensku nezostáva nič iné, iba po nich opakovať zlé riešenia.
.protikladné čísla
V rokoch 2002 až 2006 bolo Slovensko v lákaní priamych zahraničných investícií (PZI) premiantom medzi krajinami V4. Okrem roku 2005 ich objem rástol. Rast vydržal ešte aj v roku 2006, ale potom začali investície – aj napriek ekonomickej konjunktúre – klesať a v rokoch 2007 a 2008 dokonca dosiahli v pomere k HDP najnižšie úrovne od roku 1999.
Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) prišli v roku 2006 na Slovensko priame zahraničné investície vo forme majetkovej účasti a reinvestovaného zisku vo výške 3,3 miliardy dolárov, čo bolo podľa prepočtov inštitútu INEKO 5,9 percenta HDP. V roku 2007 to už bolo iba 2,2 miliiardy dolárov, teda 2,8 percenta HDP a v nasledujúcom roku opäť 2,2 miliardy dolárov, čo je v percentách k HDP iba 2,3 percenta. Najnovšie údaje za rok 2009 hovoria o príleve investícií v objeme 1,3 miliardy eur, čo je v pomere k HDP iba 2,07 percenta. Teda opäť pokles.
Niečo iné však tvrdí ministerstvo hospodárstva: „Slovensko ako jediná krajina v strednej a východnej Európe v minulom roku zaznamenalo rast priamych zahraničných investícií.“ Toto vyhlásenie je z marca tohto roku a odvoláva sa na štúdiu spoločnosti PriceWaterhouseCoopers. Tá uvádza, že prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko v minulom roku vzrástol o 55 percent. Ako je to možné?
„Finta je v tom, že do investícii bol započítaný aj ohlasovaný projekt multifunkčného centra s kasínom spoločnosti TriGranit v hodnote 2,3 miliardy dolárov,“ vysvetľuje Peter Goliáš z INEKO. Hru ministra hospodárstva s číslami odhaľuje aj Alexandra Jašicová, špecialistka na štátnu pomoc a investície PricewaterhouseCoopers. Tá tvrdí, že ak by sa táto investícia nebrala do úvahy, prílev priamych zahraničných investícii by bol v roku 2009 o 8 percent nižší ako v roku 2008. Keďže projekt Metropolis je zatiaľ iba na papieri a vyvoláva aj odpor samospráv, je neférové s ním rátať.
Bombastické investície ohlasoval v marci tohto roka aj premiér Robert Fico. Hovoril o šestnástich firmách z Belgicka, Veľkej Británie a USA, ktoré v tomto roku investujú niekoľko stoviek miliónov eur a zamestnajú tisícky ľudí. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) má podľa jej hovorcu Mariana Jánošíka rozpracovaných ku koncu marca 112 aktívnych projektov, ktoré by mali dať prácu 20 tisíckam ľudí. Týždenník Trend však píše, že pod pojmom rozpracovaný sa skrýva aj projekt, ktorý je avizovaný jedným mailom. Aká bude preto realita v tomto roku, zatiaľ nevedno.
.príčiny poklesu
Ako je možné, že v prvých dvoch rokoch tejto vlády napriek ekonomickej konjunktúre priame zahraničné investície klesali? V prvom rade na investorov pôsobil zlý mediálny obraz vlády. Pre zbytočné reči vládnych úradníkov a podnikateľské prostredie, ktoré poškodzujú niektoré zákony, sa v radoch investorov objavili obavy. „Robert Fico a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek si myslia, že môžu na jednej strane investorov strašiť, nadávať im a potom ich lákať na Slovensko,“ vysvetľuje Martin Jesný, analytik Trendu. Odstrašujúco pôsobili slová Fica ešte pred začiatkom jeho vládnutia (marec 2006), že nebudú tak štedro podporovať veľké podniky, ako je žilinská Kia, ale skôr menšie projekty. Nestalo sa tak, ale investori to vnímali. Nasledovali hrozby energetickým monopolom, bankám, zákony obmedzujúce podnikanie zdravotných poisťovní a DSS-iek či zákon o strategických podnikoch. Podnikateľov pobúrilo aj násilné rozširovanie kolektívnych zmlúv v strojárstve či elektrotechnickom priemysle. Republiková únia zamestnávateľov dala tento zákon aj na Ústavný súd, ale ten o ňom isto pred voľbami nerozhodne.
Hoci v realite sa napokon mnohé hrozby nerealizovali, dôvera investorov zostala nalomená. Pre Trend to potvrdili viacerí predstavitelia zahraničných obchodných komôr. Tí čítajú dennú tlač a vnímajú citlivo aj korupčné kauzy tejto vlády, zhoršovanie vymáhateľnosti práva či zmenu Zákonníka práce.
Starostlivosť o investorov zo strany štátnych úradníkov je ďalší kameň úrazu. SARIO je už dlhodobejšie v personálnych problémoch. Fluktuácia schopnejších úradníkov do súkromnej sféry je známa. Pôsobenie jej bývalého riaditeľa Petra Hajaša zo SNS bolo tiež škandalózne. Hoci oficiálne ho minister Jahnátek odvolal za chabé výsledky agentúry, príčiny boli zložitejšie a škandálnejšie. „Dnes je SARIO v podstate PR agentúrou pod kontrolou ministerstva,“ dodáva analytik.
Pri lákaní investorov sa štátni úradníci uchyľujú aj k zavádzaniu. Napríklad im sľubujú v regiónoch kvalitnú a voľnú pracovnú silu. Investori na mieste nájdu masu dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných ľudí, ktorých musia preškoliť. Na školenia dostanú dotácie od štátu, a to je neefektívne. „Raz platíme školám za ich nepotrebné odbory a druhý raz investorom na preškoľovanie,“ vysvetľuje Jesný. Firmy sa preto sústreďujú aj na preplácanie zamestnancov z konkurenčných podnikov.
Štát, ale aj samosprávy zlyhávajú aj v pomoci investorom pri výkupe pozemkov. Neplnia sľuby o príprave pozemkov na podnikanie. Nie sú majetkovo vyriešené alebo na nich chýbajú siete. Navyše niektorí úradníci tlačia investorovi svojich „vyvolených“ sprostredkovateľov či subdodávateľov.
.dary do nesprávneho vrecka
S nereformovaným školstvom súvisí aj neschopnosť štátu pritiahnuť investorov do výroby s pridanou hodnotou. Prezieravejšia vláda by mala vedieť, že keď sa mzdy na Slovensku vplyvom konjunktúry, ale aj vládnych zákonov o minimálnej mzde zvyšovali, príde čas, keď sa investori s výrobou káblikov zbalia a pôjdu do lacnejších krajín. To sa už deje. Odišli alebo zatvorili časť výroby najmä textilné a obuvnícke firmy. Zo Slovenska sa stiahla talianska obuvnícka firma Geox, švajčiarsky obuvnícky koncern Rieker zatvoril závod v Ilave, nemecký Gabor zatvoril prevádzku v Liptovskom Mikuláši, odevná firma Ozeta Neo skončila šitie úplne. Svoje brány zatvorila aj východoslovenská odevná firma Lifeline či výrobca káblových zväzkov Yazaki v Prievidzi.
Táto výroba by sa mala nahradiť sofistikovanejšou, ale to sa nedeje. Od začiatku roka 2008 platí zákon o investičnej pomoci, podľa ktorého výška stimulov rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním nových pracovníkov, ale nové investície do high-tech sa na Slovensko veľmi nehrnuli a nehrnú. „To by museli existovať školy, firemný vývoj a jasná koncepcia spolupráce s investormi. Úradníci im nemôžu ani radiť, s akými univerzitami či výskumnými ústavmi môžu investori spolupracovať, pretože tie na spoluprácu nie sú pripravené,“ dodáva Jesný.
Napokon štát podporuje projekty, ktoré by nemusel. Dotácie dostali menší subdodávatelia, ktorí by sa pri veľkých fabrikách objavili aj bez podpory. Podobne vláda podporila novú motoráreň automobilky Kia, ktorá by vznikla aj bez jej pomoci, pretože firma s ňou rátala od začiatku a netajila sa tým. Dušan Dvořák, hovorca Kia Motors, hovorí, že pomoc od vlády bola skôr v tom, že v budúcnosti si môžu uplatniť daňové úľavy. Spomína aj ďalšie pozitíva, ktoré automobilovému priemyslu pomohli – prijatie eura či flexibilný pracovný čas a možnosť vyplácať zamestnancom iba 60 percent zo mzdy, ak sa vzdelávajú. Aby sme boli spravodliví, musíme spomenúť pár veľkých projektov, ktoré za tejto vlády na Slovensko predsa len prišli. Boli to najmä výrobcovia LCD televízorov ako Samsung, Sony a najnovšie aj AU Optronics. Podľa Silvie Baráthovej, hovorkyne Samsungu, je Slovensko pre investorov naďalej atraktívnou krajinou najmä pre pozitívny vývoj slovenskej ekonomiky, euro a postupný rozvoj infraštruktúry.
.prázdne parky
Ak sa aj investori rozhodnú na Slovensko prísť, majú problém s lokalitou. Priemyselné parky síce vznikajú ako huby po daždi, ale zívajú prázdnotou. Vo Vranove nad Topľou stojí zelený priemyselný park už dva roky a neprilákal zatiaľ žiadneho investora. Podobe je na tom aj park pri Levoči či v obci Záborské pri Prešove. Poloprázdny je aj priemyselný park v Trebišove, kde sa navyše súdi o areál mesto s developerom.
Príčinou neobsadenosti parkov je nielen zlá dostupnosť východoslovenských miest, ale najmä neschopnosť samospráv parky dobre pripraviť bez toho, aby sa na nich nabaľovali úradníci či im blízke osoby. Parky sú často budované aj z eurofondov a pri nich je podmienka, aby pozemky vlastnila obec, to však investorov odrádza. Na druhej strane, jedným z najúspešnejších parkov na východnom Slovensku je park pri Kechneci. Tomu sa darilo lákať investorov aj za posledné štyri roky. V roku 2007 tam postavila závod na výrobu prevodoviek spoločnosť Getrag Ford. O rok neskôr začala s výrobou firma Magneti Marelli, ktorá podniká v oblasti automobilovej elektroniky. V apríli tohto roku bol otvorený závod firmy Crown na výrobu nápojových plechoviek. Podľa starostu Kechneca Jozefa Konkolyho sa investori ozývajú preto, lebo park už má vybudované dobré meno. Lenže tomuto parku sa darí skôr napriek systému ako vďaka nemu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.