Konšpiračný blud Roberta Fica, že súkromné správcovské spoločnosti (DSS) si „kúpili“ médiá, aby spoločne zlikvidovali ministerku práce, má kritickú chybu konštrukcie. Spočíva v triviálnej skutočnosti, že keby sám premiér neurobil dve tematické tlačovky, o kauze Privilégium by sme desať dní po jej vypuknutí už ani nepočuli.
Boli to jednoznačne dve škandalózne vystúpenia predsedu vlády, ktoré dali kauze taký nový „spin“, že ani Alastair Campbell by sa nehanbil. Postupnosť udalostí zvádza až k podozreniu, že vyvolať konflikt o Tomanovú potreboval najviac – Robert Fico.
Veci sa majú totiž tak, že aj keď sa opozícia postaví na hlavu, ministerku práce nedostane z úradu. Zároveň však vieme aj to, že novela zákona o sociálnom poistení, s potenciálom zdemolovať sporivý pilier dôchodkov (nielen v pôvodnej, ale aj v korigovanej verzii), smerovala cez leto temer už k istému bankrotu. Podporu SNS a HZDS nezískalo ani otvorenie „ohrady“ na pol roka, ani zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody, ani zrušenie súbehu dôchodkov a príjmov z práce, ani ďalšie jednotlivosti. To všetko, s rôznou mierou „glasnosti“ aj dávali Ficovi na známosť. To je expozícia, v ktorej bolo vytvorenie veľkej konfliktnej plochy, kde by sa mali jasne vymedziť tábory za a proti ministerke akosi v celistvosti, už tým jediným, čo by ešte mohlo vrátiť zákon do hry, resp. zdramatizovať stratenú agendu.
Zrejme sa aj podarilo. Tomanová sa síce bude odvolávať, ale vyhliadky, že predsa len presadí nesmierne škodlivý zákon, sa po Privilégiu zdajú podstatne lepšie ako pred Privilégiom. Povedať, že presne tak to naplánoval Robert Fico, sa, samozrejme, nedá. Čelný a otvorený konflikt s DSS, ktoré akože korumpujú novinárov, manažujú ich transvestiti, čo sa zvečňujú na obskúrne videonahrávky, a sú pritom v miliardových stratách, ale vyplácajú si astronomické odmeny, a tak ďalej, to je nová projekcia, ktorú Fico potrebuje. A s veľkou presvedčivosťou potvrdzuje, že vôbec najkatastrofickejší zákon, ktorý koalícia za rok a mesiac vypotila, je srdcová priorita premiéra.
Stratégia vyvolať paniku sporiteľov a motivovať ich na vystupovanie z kapitalizácie úspor, je nielen úplne čitateľná, ale súčasne aj totálne paradoxná, keďže na amorálnosť a skazenosť DSS poukazuje – marxista. Perfídny cynizmus, resp. cynická perfídnosť, keď Ficovi neprekážalo ani to, že zavádzajúcimi informáciami (šírením poplašnej správy) o stratách DSS sám seba zosmiešňuje, je vážnou výstrahou, že za „svojou“ novelou o sociálnom poistení je odhodlaný ísť ešte aj cez mŕtvolu vlastnej dôstojnosti. Totálny paradox číslo 2 potom spočíva v tom, že jeden a pol milióna sporiteľov nemá inú šancu, ako sa spoľahnúť na rozum a základnú normalitu SNS a HZDS. Ak sa nechajú ohlúpnuť kobercovým náletom, ktorý odštartoval Fico, škody môžu byť nedozerné. Prípadné schválenie Tomanovej zákona totiž dostane Smer do veľkej propagandistickej výhody. Aj keby DSS si napokon udržali kriticky dôležitý počet klientov, stálo by ich to obrovské náklady na inzercii.
Zároveň nie je pravda, že témy, ktoré Fico akože „otvoril“, sú nepodstatné a zástupné, len aby odviedli pozornosť od Privilégia (ktoré v kontexte dotačných orgií a dotačnej morálky v celej EÚ vyzerá ako dokonalá banalita). Novinárske konflikty záujmov i akcionárska kontrola manažérov fondov sú veľké témy západných demokracií. Na Slovensku si musíme počkať, až sa im začne venovať niekto normálnejší ako predseda vlády.
.peter Schutz
Boli to jednoznačne dve škandalózne vystúpenia predsedu vlády, ktoré dali kauze taký nový „spin“, že ani Alastair Campbell by sa nehanbil. Postupnosť udalostí zvádza až k podozreniu, že vyvolať konflikt o Tomanovú potreboval najviac – Robert Fico.
Veci sa majú totiž tak, že aj keď sa opozícia postaví na hlavu, ministerku práce nedostane z úradu. Zároveň však vieme aj to, že novela zákona o sociálnom poistení, s potenciálom zdemolovať sporivý pilier dôchodkov (nielen v pôvodnej, ale aj v korigovanej verzii), smerovala cez leto temer už k istému bankrotu. Podporu SNS a HZDS nezískalo ani otvorenie „ohrady“ na pol roka, ani zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody, ani zrušenie súbehu dôchodkov a príjmov z práce, ani ďalšie jednotlivosti. To všetko, s rôznou mierou „glasnosti“ aj dávali Ficovi na známosť. To je expozícia, v ktorej bolo vytvorenie veľkej konfliktnej plochy, kde by sa mali jasne vymedziť tábory za a proti ministerke akosi v celistvosti, už tým jediným, čo by ešte mohlo vrátiť zákon do hry, resp. zdramatizovať stratenú agendu.
Zrejme sa aj podarilo. Tomanová sa síce bude odvolávať, ale vyhliadky, že predsa len presadí nesmierne škodlivý zákon, sa po Privilégiu zdajú podstatne lepšie ako pred Privilégiom. Povedať, že presne tak to naplánoval Robert Fico, sa, samozrejme, nedá. Čelný a otvorený konflikt s DSS, ktoré akože korumpujú novinárov, manažujú ich transvestiti, čo sa zvečňujú na obskúrne videonahrávky, a sú pritom v miliardových stratách, ale vyplácajú si astronomické odmeny, a tak ďalej, to je nová projekcia, ktorú Fico potrebuje. A s veľkou presvedčivosťou potvrdzuje, že vôbec najkatastrofickejší zákon, ktorý koalícia za rok a mesiac vypotila, je srdcová priorita premiéra.
Stratégia vyvolať paniku sporiteľov a motivovať ich na vystupovanie z kapitalizácie úspor, je nielen úplne čitateľná, ale súčasne aj totálne paradoxná, keďže na amorálnosť a skazenosť DSS poukazuje – marxista. Perfídny cynizmus, resp. cynická perfídnosť, keď Ficovi neprekážalo ani to, že zavádzajúcimi informáciami (šírením poplašnej správy) o stratách DSS sám seba zosmiešňuje, je vážnou výstrahou, že za „svojou“ novelou o sociálnom poistení je odhodlaný ísť ešte aj cez mŕtvolu vlastnej dôstojnosti. Totálny paradox číslo 2 potom spočíva v tom, že jeden a pol milióna sporiteľov nemá inú šancu, ako sa spoľahnúť na rozum a základnú normalitu SNS a HZDS. Ak sa nechajú ohlúpnuť kobercovým náletom, ktorý odštartoval Fico, škody môžu byť nedozerné. Prípadné schválenie Tomanovej zákona totiž dostane Smer do veľkej propagandistickej výhody. Aj keby DSS si napokon udržali kriticky dôležitý počet klientov, stálo by ich to obrovské náklady na inzercii.
Zároveň nie je pravda, že témy, ktoré Fico akože „otvoril“, sú nepodstatné a zástupné, len aby odviedli pozornosť od Privilégia (ktoré v kontexte dotačných orgií a dotačnej morálky v celej EÚ vyzerá ako dokonalá banalita). Novinárske konflikty záujmov i akcionárska kontrola manažérov fondov sú veľké témy západných demokracií. Na Slovensku si musíme počkať, až sa im začne venovať niekto normálnejší ako predseda vlády.
.peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.