Mourinho

Tento tréner predstavuje momentálne najvyššiu kompetentnosť v brandži. Najvýraznejšie sa to prejavilo v semifinálovom dvojzápase Interu s Barcelonou, v ktorom Mourinho ukázal, kde by mala byť pozícia trénera z hľadiska ovplyvňovania hry, herného prejavu a výsledkov vlastného mužstva. 

Keď si urobíme porovnanie na uvažovanej hladine trénerskej kompetentnosti, môžeme skonštatovať, že v hre Barcelony absentovala alternatíva pre zmenu spôsobu hry. Tréner Guardiola vo svojej zaujatosti ofenzívou vlastného mužstva pozabudol pripraviť hernú stratégiu pre prípad, že sa nedokáže presadiť svojimi tradičnými a typickými hernými prostriedkami. 

Barca uverila ilúzii vlastnej ofenzívnej dokonalosti možno aj preto, že jej ofenzívu nedokázal až do zápasu s Interom nikto neutralizovať. A tak sa ani neunúvala vytvoriť alternatívu k hre, ktorá bola postavená na ofenzívnej superkvalite niekoľkých jedincov (Messi, Xavi Hernandez, Iniesta, Ibrahimovič). Až prišiel Mourinho so svojím herným konceptom Interu a zneutralizoval ofenzívny megapotenciál.

Z Mourinhovho produktu Inter-futbal srší profesionalizmus a do detailu premyslený pragmatický štýl, ktorí mnohí menej zdatní pozorovatelia ani nepostrehli, ba boli schopní považovať ho vo svojom nekompetentnom posudzovaní za futbalový suterén. A pritom ide o vyššie poschodia futbalovej stratégie a taktiky. 

Mourinhov herný koncept stojí na predominancii defenzívnych prvkov. Ide jednak o klasický stredový pressing a jednak o blokové bránenie v obrannej zóne, založené na precíznom zreťazení defenzívnej činnosti brániacich formácií. Výsledkom je priestorový diskomfort súpera. Mimoriadne dôležitá je aj individuálna defenzívna prevaha väčšiny hráčov v najelementárnejšej hernej situácii súčasného futbalu – v hre jeden na jedného. Výsledkom je „čistá“ defenzíva s minimalizáciou faulov.

Ale že by sa ľudia chodili na futbal pozerať na to, ako kvalitne mužstvá bránia? To skôr nie. Mourinho však defenzívnu hru dokázal zatraktívniť. K pragmatickému poňatiu hry, orientovanému na výsledok a bodový efekt, pridal perfektne vystavané „kontry“, založené na cielenej prvej prihrávke a slede 3-4 jedno-dvojdotykových hĺbkových prihrávok. To však vyžaduje od hráčov okrem integrovanej techniky (najvyššia forma dynamickej techniky, umožňujúca pri práci s loptou sledovanie spoluhráčov i protihráčov, ako aj ofenzívne čítanie hry) aj rýchlostné parametre herného myslenia, priestorovú inteligenciu a chápanie hry ako takej. Na to potreboval presne hráčov typu Schneidera, Eto´a, Pandeva a najmä Milita. Tí tvorili smrtiaci diamant (kosoštvorcové rozostavenie štyroch ofenzívnych hráčov), ktorý sa pri niektorých kontrách zmenil na trojuholník (základné rozostavenie v tvare trojuholníka umožňujúce spoluprácu, respektíve prihrávkové prepojenie). 

Herná neutralizácia súpera sa uskutočňuje aj prostredníctvom herno-taktického konceptu, ktorý je síce akousi algoritmickou schémou pozostávajúcou z opakovania rovnakých prvkov, ale predsa len jeho zápasová podoba je od súpera k súperovi odlišná. Tento koncept spočíva na „prečítaní“ súpera, na dokonalej analýze a na vytvorení tzv. trénerských vstupov, ktoré eliminujú prípadné neočakávané variácie v samotnom priebehu zápasu. Ako príklad takého vstupu môže slúžiť pokyn pre Eto´a, aby po vylúčení Mottu v zápase proti Barci kryl ako ľavý stredopoliar priestor pred Zanettim. Tým eliminoval ofenzivitu pravého obrancu súpera Alvesa a cielene devastoval tempo zápasu, čo zabránilo súperovi ťažiť z číselnej prevahy.

Logickým dôsledkom spôsobu hry Interu je radikálne zníženie percenta držania lopty (33 % proti Bayernu, 26 % a 32 % proti Barcelone) a pochopiteľne aj menší počet prihrávok (v zápase s Barcou len 67 oproti 555 a vo finále s Bayernom 176 oproti 536). Táto negatívna štatistika je však klamlivá a zavádzajúca. Nevyjadruje totiž kvalitu samotnej hry a herné správanie v priestoroch rozhodujúcich pre výsledok (pokutové územie). A to nespomíname najväčší hendikep takýchto štatistík, a to, že ani len v náznakoch nevypovedajú o aktivitách jednotlivých hráčov aj celého mužstva v čase, keď nevlastnia loptu.

Kľúčovým prvkom Mourinhovho prístupu je, že dokáže nájsť pre mužstvo to najlepšie herné poňatie a dokonale využiť aj skrytý potenciál hráčov. V Reale nepotrebný Sneider znovu našiel svoju kreatívnu identitu a stal sa hlavným stratégom ofenzívy. Bayernom odvrhnutý Lucio si opäť obliekol uniformu generála obrannej formácie. Zakončovateľ Eto´o bol obetovaný pre potreby mužstva, pracoval na Milita, ktorý sa stal najlepším strelcom. Kam príde, tam Mourinho výsledkovo zefektívni hru tímu a smeruje ku klubovému úspechu.

A aby sme sa v súvislosti s profesijnou kompetentnosťou trénera dostali aj k slovenskej mutácii tohto fenoménu, treba konštatovať, že ak niekto postúpi z „prírodného“ tréningového areálu Sadu J. Kráľa do skupinovej fázy Ligy Majstrov (a nebyť chybného verdiktu rozhodcu aj zo skupinovej fázy ďalej), tak je to tiež výraz vysokej profesijnej kompetentnosti, porovnateľnej s tou, o ktorej sme tu práve rozjímali. Tým viac, ak potom privedie na svetový šampionát národný tím krajiny disponujúcej súčasným výkonnostným marazmom ligovej súťaže.

A keď už sa tu bavíme o fenoméne profesijnej kompetentnosti v trénerskom remesle, nezabúdajme, že požiadavka profesijnej kompetentnosti je generalizovateľná aj do širších sociálnych kontextov. Transfer tohto princípu do širších spoločenských podmienok má svoje opodstatnenie a je zárukou zdravo fungujúceho systému.

Autor je futbalový tréner.