Dnes vyrážam na Sziget. Ideme s Gešom, ako prvýkrát. Vtedy sme mali len spacáky, v nich zabalenú borovičku. Samozrejme, odhalili nás, tak sme ju museli rýchlo vypiť – už pri vchode, v diaľke znela Patti Smith a my sme ju chceli vidieť.
Sziget sme vzali útokom, baracku zbožňujeme, Patti sme stihli polovicu, už v náladičke. Potom sme sa tak ználadičkovali, že si pamätám akurát moje očarenie Shanom MacGowenom – predstavte si, že ledva stojíte na nohách a na pódiu hrá váš spojenec s podobne chabou stabilitou, zelený ako vy, prosto, splyniete na chvíľu s headlinerom, usmievate sa na celý ostrov. (To jednostranné spojenectvo vyústilo do toho, že som si ho priviezol na festival do Trenčína. Vtedy som už bol seriózny promotér, ktorý prísne vyžaduje od svojho tímu triezvosť, Gešo s ním robil ako seriózny novinár rozhovor – vývoj sa nedá zastaviť).
Prvýkrát na Szigete, to bola naozajstná mladosť-pochabosť, nevidel som nič, len pol Patti a matného Shana. Odvtedy som bol na viacerých veľkých festivaloch, nikdy sa to ani len nepribližovalo k tomu prehýrenému času vo večne zasneženej Budapešti. A užil som si to – z pohľadu hudobníka i promotéra, začal som si užívať podstatu festivalov, vydržal som sa pozerať, počúvať, sledovať, okukávať, baviť sa a pamätať si. Tak a teraz sa tam ideme s Gešom vrátiť. Borovičku nemáme, máme forinty, baracku zbožňujeme rovnako, len dúfam, že jej dokážeme neodolať v rozumnej miere. Veľa sa zmenilo, som hlavne zvedavý na to, ako to celé tí beťári urobili, popozerám, ako majú riešenú bezpečnosť, hygienu, kempingy, oznamovanie zmien, a všeličo iné. Vôbec ma nezaujíma program, ani neviem, čo vlastne uvidím, teším sa na festival ako taký a na detaily organizácie, pokúsim sa odkukať prípadné použiteľné nápady. Raz som si napríklad vymyslel mliečny bar. Nezohnal som partnera, stánkari nechceli o jogurtoch ku klobásam ani počuť. Na Szigete bola doslova mliečna reštaurácia (zastrešoval to ten istý partner, ktorý to na Slovensku odmietol). Bar bol stále plný, metalisti s kašičkami, to bol taký utešený pohľad... Teším sa na to, čo uvidím teraz. Minimálne Geša v spacáku – už za tento pohľad ten výlet stojí.
.michal Kaščák
Sziget sme vzali útokom, baracku zbožňujeme, Patti sme stihli polovicu, už v náladičke. Potom sme sa tak ználadičkovali, že si pamätám akurát moje očarenie Shanom MacGowenom – predstavte si, že ledva stojíte na nohách a na pódiu hrá váš spojenec s podobne chabou stabilitou, zelený ako vy, prosto, splyniete na chvíľu s headlinerom, usmievate sa na celý ostrov. (To jednostranné spojenectvo vyústilo do toho, že som si ho priviezol na festival do Trenčína. Vtedy som už bol seriózny promotér, ktorý prísne vyžaduje od svojho tímu triezvosť, Gešo s ním robil ako seriózny novinár rozhovor – vývoj sa nedá zastaviť).
Prvýkrát na Szigete, to bola naozajstná mladosť-pochabosť, nevidel som nič, len pol Patti a matného Shana. Odvtedy som bol na viacerých veľkých festivaloch, nikdy sa to ani len nepribližovalo k tomu prehýrenému času vo večne zasneženej Budapešti. A užil som si to – z pohľadu hudobníka i promotéra, začal som si užívať podstatu festivalov, vydržal som sa pozerať, počúvať, sledovať, okukávať, baviť sa a pamätať si. Tak a teraz sa tam ideme s Gešom vrátiť. Borovičku nemáme, máme forinty, baracku zbožňujeme rovnako, len dúfam, že jej dokážeme neodolať v rozumnej miere. Veľa sa zmenilo, som hlavne zvedavý na to, ako to celé tí beťári urobili, popozerám, ako majú riešenú bezpečnosť, hygienu, kempingy, oznamovanie zmien, a všeličo iné. Vôbec ma nezaujíma program, ani neviem, čo vlastne uvidím, teším sa na festival ako taký a na detaily organizácie, pokúsim sa odkukať prípadné použiteľné nápady. Raz som si napríklad vymyslel mliečny bar. Nezohnal som partnera, stánkari nechceli o jogurtoch ku klobásam ani počuť. Na Szigete bola doslova mliečna reštaurácia (zastrešoval to ten istý partner, ktorý to na Slovensku odmietol). Bar bol stále plný, metalisti s kašičkami, to bol taký utešený pohľad... Teším sa na to, čo uvidím teraz. Minimálne Geša v spacáku – už za tento pohľad ten výlet stojí.
.michal Kaščák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.