Kto má brániť kresťanov?

Británia bude vo štvrtok voliť a tie voľby rozhodnú... O čom vlastne tie voľby rozhodnú? Konzervatívci tvrdia, že je čas skončiť 13 rokov labouristickej vlády a dať šancu zmene. Liberálni demokrati, dedičia pôvodných vynálezcov sociálneho štátu, zase hovoria, že je čas skoncovať s obidvoma starými stranami a dať hlas im. Nuž, a chudák Gordon Brown bojuje o vlastný život, ako o ňom napísal ľavicový Guardian, a pritom s hlavou čudesne vykrútenou nabok otcovsky dodáva, že Nick aj David sa mýlia.

Uvidíme vo štvrtok, v demokracii sa totiž nemýli jedine väčšina. Minimálne všetci traja kandidáti tomu veria, pretože väčšine unisono nadbiehajú. Príklad? Keď sa dva týždne pred voľbami konala televízna diskusia o zahraničnej politike a prítomný divák sa kandidátov spýtal, či je v Británii vítaný pápež, ktorý je proti výskumu kmeňových buniek, proti homosexuálom a jeho cirkev zneužíva deti, mohli ste si zakryť oči a hádať, ktorý je ktorý, lebo všetci traja odpovedali rovnako. Čo tam po pravde o kmeňových bunkách, homosexulite či pedofílii, Cameron, Clegg ani Brown s Benediktom zásadne nesúhlasia a súčasne ho na návšteve svojej krajiny vítajú. Podobná zhoda vládla v podstate vo všetkých otázkach od Iraku po Irán, divák sa musel čudovať, prečo to vôbec nazývať diskusiou. 

Chvalabohu, diskusia z minulého štvrtka, venovaná ekonomike a imigrácii, bola už živšia, pozorovatelia všetkých strán sa zhodli, že ju vyhral uhladený konzervatívec Cameron, nejeden čitateľ .týždňa by však aj tak neveriacky krútil hlavou. Súčasní toryovci stoja totiž tak v strede spektra, až sa človek musí pýtať, koho majú voliť pravičiari. V tradičných konzervatívnych témach sú na nerozoznanie od ľavice: dane znižovať nechcú, až keď sa prekoná kríza. Cameron sa síce posťažuje, že labouristi zvýšili dane spolu 178-krát, ale na to, aby navrhol nový prehľadný daňový systém si čas už nenájde. Podobne prekvapí, keď uisťuje, že sa neohrozí zdravotné poistenie, BBC či práva homosexuálov.

Mimochodom, homosexuáli. Philipa Lardnera, konzervatívneho kandidáta v okrsku Severný Ayrshire, ktorý mal byť bez problémov zvolený, jeho výroky o homosexuáloch stáli podporu strany. Čo také povedal? Len to, že ako „učiteľ so skúsenosťami a muž, ktorý verí v rodičovské práva a povinnosti“ bude podporovať práva rodičov a odmietať návrhy, aby sa „deti v školách učili, že homosexualita je normálne správanie alebo rovnocenný životný štýl ako tradičné manželstvo“. Nezabudol dodať, že k homosexuálom bude vždy pristupovať s rešpektom a nebude sa im miešať do súkromia, ale to nestačilo. Podobné názory sú totiž podľa hovorcu Konzervatívnej strany neakceptovateľné a do modernej konzervatívnej strany nepatria. Rovnako ako Lardner, ktorý bol okamžite zo strany vylúčený. Daň za nadbiehanie ľavému stredu vie byť krutá.

Rovnako ako britské súdy. Sudca lord Justice Laws, súdny aktivista s menom ako zo slovníka, v odvolacom konaní 29. apríla rozhodol, že Gary McFarlane prekročil svoje práva a nabudúce nesmie z titulu svojej kresťanskej viery odmietnuť sexuálnu terapiu homosexuálnym párom. To by sa už Británia, súdi lord v sudcovskom talári, stala náboženskou diktatúrou.

Tento klasický príklad, volajúci po práve na výhradu vo svedomí, zaujal aj prominentného anglikánskeho biskupa na dôchodku Michaela Nazira-Aliho. Tento konzervatívny reverend v denníku Daily Telegraph proti rozsudku ostro protestoval a tvrdil, že „všetko, korunovačnou prísahou počínajúc, odkazuje, že väzba medzi židovsko-kresťanskou biblickou tradíciou a inštitúciami, hodnotami a cnosťami britskej spoločnosti je nerozlučná“. Biskup Nazir-Ali pritom odkazuje nielen na výhradu vo svedomí, ale aj praktickú stránku problému a pýta sa, čo také agresívne rozhodnutia budú znamenať pre zamestnávanie? Jednoduchá odpoveď, ktorú na Slovensku po roku 1989 najotvorenejšie pomenovala Iveta Radičová. Existujú povolania, ktoré by kresťania jednoducho nemali vykonávať. 

Vráťme sa však ešte k voľbám. Autor stĺpčeka britského Economistu nazvaného Bagehot si na svoj blog poznamenal trefne: „Politika je subjektívna ako futbal. Podobne ako penalta a hra rukou, ľudia to vidia tak, ako chcú.“ Kto je na tom pár dní pred voľbami najhoršie? Najväčší tlak bol v poslednej diskusii na Cameronovi.  „Dosiahol, čo potreboval?“ pýta sa Bagehot. „Pochybujem o tom.“ A my s ním.