A pritom je to doslova filmový trhák pre reklamne najatraktívnejšie skupiny. Žiaľ, len na internete, a len jedna jeho scéna. Hitler (Bruno Ganz) sa v nej po informácii svojich generálov o postupe vojsk rozčúli a zúrivo na všetkých kričí. Po nemecky, s titulkami. Lenže v anglických titulkoch si, prekvapivo, prečítate, že Hitler sa hnevá, lebo bol zablokovaný na Xboxe, v inej verzii ho naštve svetový rekord Usaina Bolta, prípadne smrť Michaela Jacksona, alebo rieši prestupovú taktiku Arsena Wengera z Arsenalu Londýn. Niektoré paródie sú skutočne vtipné a videli ich doslova milióny ľudí.
Aj Slovensko má svoju verziu od Rada Ondřejíčka na www.humno.sk. V nej sa Hitler dozvedá, že Desmod mu nepríde hrať na narodeniny. Odporúčam rýchlo si to pozrieť, lebo firme Constantin Film sa porušovanie ich autorských práv na film nepáči, a tak YouTube na ich žiadosť postupne všetky paródie sťahuje.
Osobne som vždy na strane autorov a ich práv, v tomto prípade si myslím, že to nie je prezieravé správanie. Nech už sú tie verzie akékoľvek šialené a parazitujúce na cudzej práci, film to mohutne propaguje a podľa redaktora Guardianu Charlesa Arthura by z toho mohli vytĺcť aj slušné peniaze. Stačilo paródiám vytvoriť svoj vlastný kanál a predávať tam reklamu.
Ani ďalší „internetový mém“ sa neteší veľkej obľube a pochopeniu majiteľov a autorov originálov. Ide o tzv. „literal music video“ čiže „doslovné hudobné video“. Do oficiálnych videoklipov ľudia naspievajú text, v ktorom polopaticky opisujú, čo sa na obrazovke deje. Čím väčšie pózy a klišé, čím vážnejšie sa pôvodný interpret berie, tým je to smiešnejšie. A tým rýchlejšie to z internetu musí zmiznúť.
Je asi ťažké oddeliť, kde sa končí originálna paródia a kde sa začína len parazitovanie na práci niekoho iného. Ale lepšie je byť parodovaný ako zabudnutý, nie? Chuck Norris by o tom vedel rozprávať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.