Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Márie Modorvichovej

.mária Modrovichová .časopis .osobnosti

Hamid, Li, Mastrogiacomo, Oksanen, Rahimi, Rushdie, Ruy-Sánchez, Smith, Stasiuk a Syjuco nie sú pofidérna partia teroristov a terorizmus romantizujúca skupinka svetových intelektuálov, ale zoznam účinkujúcich na otvorení literárneho festivalu PEN.

 Rushdie by sa mal, tak ako na pódiu, objaviť na zozname dvakrát: myšlienka založiť medzinárodný festival, ktorý by pomocou literatúry spájal svet, napadla pred šiestimi rokmi práve jemu. 
Večer „Čítaní z celého sveta“ je koncept postavený na jednoduchej myšlienke, a ako veľa jednoduchých myšlienok, aj táto bola skvelá. Zhromaždiť na jednom mieste literátov rôznych krajín a jazykov a nechať ich zažiariť pred prísnym newyorským publikom v ich natureli. Každý účastník čítal vo svojej rodnej, prípadne exilovej reči, s anglickým prekladom premietaným na pódium za ním. Dokonalá forma často nudných čítaní: nechať sa hypnotizovať exotickou zvukovou stopou fínštiny a pritom sa zahĺbiť do čítania textu, intímne, tak ako to s literatúrou má byť.
Niekoľko poznámok:
Mastrogiacomo je ten taliansko-švajčiarsky žurnalista, ktorého zajali v Afganistane, a teraz mu o jeho zážitkoch vyšla kniha.
Stasiuk bol jediný, ktorý sa nesnažil získať si publikum úvodným slovom. Prišiel zasmušilý ako poľský pan, ktorému sa práve stratil orełek, zahľadel sa do diaľav a než spustil, výhražne vyhlásil „I have sad story“ („Môj príbeh smutný“). 
Atiq Rahimi, Afganec, ktorý ušiel do Francúzska, bol po Fínke Oksanenovej s hlavou obrovskou od dredov (a s pútavou mikrosondou do životov literárnych sestier) najštýlovejší. Na pódium vystúpil zakrútený do deky, ktorá pôsobila mäkko a luxusne, ako z prvej triedy Air France, spod klobúka s pomyselným nápisom “Spisovateľ” (alebo Jakubisko) mu trčala ostrá briadka. Jeho úryvok o čistote/špinavosti ženskej krvi (panna verzus perióda na Blízkom východe) bol napriek otravnému pátosoidnému prednesu fantastický. 
Rushdiemu sa podarilo obecenstvo rozosmiať v prvých troch sekundách. Ako vždy.
Ako bonbónik na torte pôsobila Patti Smithová, ktorá iste nielen mne pripomína nášho šéfredaktora Štefana Hríba. Okrem toho, že by tí dvaja mohli byť súrodenci, majú aj podobnú schopnosť opantať svojím autorským štýlom. A tak na záver Patti, spoluautorka nedávno publikovanej knihy o tom, aké je cool dospievať v New Yorku, namiesto čítania pogratulovala Robertovi Bolañovi, ktorý by mal v deň otvorenia PEN festivalu narodeniny, predniesla báseň a zaspievala. Publikum dupkalo, ako keď Štefan zaklincuje úvodník. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite