Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Už ho nechceme!

.martin Hanus .časopis .týždeň vo svete

Keď konkláve zvolilo Josepha Ratzingera za pápeža, väčšina Nemcov zrazu zabudla, že ešte donedávna mal doma visačku arcikonzervatívneho spiatočníka. Ale 20. apríla 2005 vyšiel bulvárny Bild s legendárnou titulkou "Wir sind Papst!" (Sme pápež!), a aspoň načas bolo rozhodnuté. Niežeby sa z Nemcov zrazu stali bohabojní katolíci: ale voľba Nemca za pápeža pôsobila na národ, gniavený výčitkami svedomia, ako definitívne rozhrešenie za Hitlera.

Nemecké médiá si však všímali aj Benediktove prednosti, jeho akurátnosť, prvotriedny intelekt a vzdelanosť, morálne cnosti. Naopak, katolícki komentátori dúfali, že s Benediktom sa zastaví úpadok cirkvi, ba dokonca sa začne opätovná evanjelizácia Nemecka a Západu.
Potlesk pre "Benedetta" však postupne slabol. Ako napísal historik a židovský intelektuál Michael Wolffsohn, niekdajšie jasanie "Wir sind Papst!" vystriedalo dnešné preklínanie "Zum Teufel mit dem Papst" (Do čerta s pápežom). Už nie "Hosana!", ale "Ukrižujte ho!".
Domácich kritikov mal pritom Ratzinger aj v počiatočnej eufórii. Kľúčový zlom nastal začiatkom minulého roka, keď Benedikt zrušil exkomunikáciu štyroch lefébvristických biskupov. Len tri dni predtým odvysielala švédska televízia rozhovor, v ktorom jeden z nich poprel existenciu plynových komôr. Svet sa zdesene pýtal: zobral Nemec Ratzinger na milosť popieračov holokaustu? Magazín Der Spiegel už len konštatoval, že "nemecký pápež zosmiešňuje katolícku cirkev".     
Z Vatikánu vtedy nadarmo hovorili, že zrušenie 20-ročnej exkomunikácie znamená len toľko, že štyria kňazi sa môžu rovnako ako ďalšia miliarda katolíkov zúčastňovať plnohodnotne na omšiach. Stačilo, keby rímska kúria pozornejšie sledovala médiá: zrušenie exkomunikácie mohla odložiť, prípadne preventívne vysvetliť význam tohto aktu. Cirkev však PR nezvládla. A dôsledkom bola hystéria.
Lenže to bol len začiatok problémov. V januári napísal riaditeľ jedného katolíckeho gymnázia v Berlíne list, v ktorom sa ospravedlnil bývalým študentom za systematické sexuálne zneužívanie, ku ktorému dochádzalo pred desaťročiami. S obvineniami voči pedofilným laikom či kňazom sa následne roztrhlo vrece. Médiá otvorene špekulovali, či aj sám Ratzinger v čase, keď bol  mníchovským arcibiskupom, nebol súčasťou kultúry ututlávania. Nič sa síce nevypátralo, ale na tom ani tak nezáležalo. Prvé tri mesiace tohto roka sa na štátnych úradoch odhlasovali z cirkvi rekordné počty katolíkov. Hoci ide najmä o katolíkov, ktorí nechodili do kostola a platbu cirkevnej dane brali viac ako občiansky prejav, nemecká cirkev prežíva hrozné časy.
V tom duchu zaznievajú väčšinové komentáre Benediktovho päťročného pôsobenia. Matthias Drobinski v liberálnom denníku Die Süddeutsche Zeitung napísal: "Pápež sa stáva tragickou osobou. Nie je síce žiadnym reakcionárom ani fundamentalistom, on je len cudzincom v tomto svete." Drobinski prirovnal Benedikta k Celestínovi V., pápežovi z 13. storočia, ktorý bol predtým pustovníkom. Celestín chcel obnoviť cirkev, odmietol požehnať vojnové lode kráľa, po piatich mesiacoch však odstúpil. Podľa Drobinského je pred cirkvou temná budúcnosť: "Joseph Ratzinger povedal, že je mu bližšia cirkev malých, ale verných zástupov než obrovská kopa nerozhodných. Teraz sa môže z tejto vízie stať skutočnosť bez toho, aby ju Benedikt povýšil na program." Už spomenutý historik Wolffsohn v denníku Die Welt píše, že Benedikt je síce intelektuálne a teologicky najvýznamnejší pápež, aký tu v poslednom čase  bol, lenže svoj potenciál premrhal a takmer všetko spackal. "Jeho analýzam a tézam chýba presnosť, a príklady, ktoré uvádza, sú väčšinou opakom toho, čo nimi myslel". Wolffsohn tvrdí, že Benedikt nezvládol medzináboženský dialóg so židmi a moslimami, ktorých si pohneval neuváženými vyjadreniami.
Samozrejme, nie všetci to vidia rovnako. Spisovateľ Martin Mosebach pre Die Welt napísal, že Benedikt je dobrým pápežom, ktorý zápasí s relativizmom a navracia katolicizmu jeho pravú, v uplynulých desaťročiach často rozriedenú tvár. "Keby bol politikom, musel by byť nervózny. Lenže sila tohto jemného a opatrného muža, ktorý odmieta používať mocenské prostriedky, je práve v tom, že nie je politikom." Žiada sa dodať: Keby ním bol, vo svojej krajine by bol dnes hlboko v opozícii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.martin Hanus .časopis
.diskusia
.neprehliadnite