Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pár slov na obranu brata Josepha

.časopis .týždeň vo svete

Som protestant, pompéznosť a monarchistická štruktúra rímskokatolíckej cirkvi mi nie je vlastná a v pápežovi nevidím Božieho zástupcu na svete, ale iba "brata v Kristovi". No chcem napísať pár slov na jeho obranu.

Zdá sa mi totiž, že my novinári sa voči Josephovi Ratzingerovi nesprávame férovo. Vyčítame mu, že nie je Ján Pavol II. a to, že je katolík, Nemec a pápež.
Joseph Ratzinger nastúpil na pápežský stolec po Karolovi Wojtylovi, človeku s neobyčajnou charizmou. Plachejší, premýšľavý kardinál bol od chvíle, keď prijal meno Benedikt XVI., v obrovskej nevýhode. Musel sa cítiť ako syn slávneho otca, ktorého budú stále prirovnávať k veľkému predchodcovi. My novinári sme mu to neuľahčili. Vzhľadom na to, že patril - mimochodom, podobne ako Ján Pavol II. - ku konzervatívnejšej strane cirkvi, vytvorili sme si z neho chladného, nemilosrdného inkvizítora, "božieho rotvajlera". Nepomohli jeho múdre slová, nepomohli encykliky Boh je láska a Spasení nádejou, nepomohli gestá pokory a pokánia v súvislosti s pedofilnými kauzami.
Potom brat Joseph (ako protestant ho hádam môžem tak nazývať) prekvapil svet tým, že je - katolík. Židov šokoval, keď nenamietal voči modlitbám za to, aby v Kristovi spoznali Mesiáša. Moslimov urazil, keď na univerzite zacitoval byzantského cisára zo 14. storočia o násilníctve Mohamedových nasledovníkov (pričom z kontextu vyplývalo, že s ním nesúhlasil). Nám protestantom zase pripomenul, prečo sme protestanti - že totiž rímski katolíci vnímajú svoju cirkev ako tú, v ktorej je plnosť spasenia. Namiesto toho, aby sme s ním nesúhlasili, neveriacky sme krútili hlavami nad tým, že ten pápež má názory celkom ako katolík...
Bratovi Josephovi nepomohlo ani to, že je Nemec, čo akousi historicko-kultúrnou skratkou znamená, že je v lepšom prípade chladný a nudný racionalista, v horšom, že je viac či menej skrytý nacista. A to, pri všetkej možnej kritike, veru nie je fér.
No a nakoniec: Benedikt XVI. je pápež. Reprezentuje najväčšiu kresťanskú cirkev so všetkými jej silami aj slabosťami a nemôže sa cítiť ináč, než ako priamy nástupca svätého Petra, ako "svätý otec", ako "sluha sluhov božích". Túto cirkev (a do menšej miery aj ostatné cirkvi) sme v posledných desaťročiach čoraz viac vnímali síce ako pôvabnú, ale anachronickú inštitúciu. Neviem presne, kde sa vzala predstava, že ide o nejaký spolok bezchybných a vyvolených. Veď predsa v každom kostole je kríž a vrcholom každej jednej omše je vyznanie "mea culpa, mea maxima culpa" a následné prijatie odpustenia v Kristovej obeti. Mnohí - veriaci aj neveriaci - by radi videli cirkev ako spolok morálne čistých jedincov. Ale nie je to tak. Cirkev pozostáva z ľudí, ktorí nedokážu žiť bez odpustenia. A nájdu sa v nej nielen pedofili, ale dokonca aj lakomci, zlodeji alebo pokrytci.
Brat Joseph Ratzinger, teda pápež Benedikt XVI. je v tej cirkvi ústrednou postavou. Prvých päť rokov svojho pontifikátu - a neboli to ľahké roky - zvládol podľa mňa celkom dobre. Na rozdiel od svojho predchodcu zažíva menej slávy a viac, oveľa viac kritiky. Pre cirkev, aj pre rímskokatolícku cirkev, je to nakoniec asi zdravšia situácia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite