Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Inge Hrubaničová The Slovak Matrix alebo slová v maskáčoch Q 111, 2009
O rodnom jazyku sa dá hovoriť a písať všelijako. Školometsky, ako to robia v rannom vysielaní Rádia Slovensko, kde sa môžeme dozvedieť akurát to, že slovné spojenie "zeleninová obloha" je nesprávne, a preto by sme radšej mali používať výraz "zeleninové obloženie". Nahnevane a ochranársky, ako to robia rôzni pseudonárodovci, ktorých opäť raz vyplavila nacionalistická vlna. Alebo tiež vtipne, hravo a nenásilne, ako to robí vo svojej knihe (zostavenej z článkov rubriky denníka SME Slovenčina Od slova do slova) spisovateľka, herečka a redaktorka vydavateľstva Kalligram Ingrid Hrubaničová. "Kúpil som v Ikee obal na orchidee?", "Multicereálny triangel a iné jazykové lahôdky" či "Vidíme sa! Počujeme sa! Mailujeme si!": názvy jednotlivých článočkov hovoria za všetko. Hrubaničová skúma jazyk reklamných letákov, všíma sa verbálnu agresivitu, hodnotí blogy a internetové diskusie, zamýšľa sa nad slovníkom médií a politikov. Podobne ako Vladimír Just vo svojich slovníkoch floskúl pranieruje rečové tiky, (nezadržateľnú?) devalváciu slov či slovný smog: "A tak, ak vám niekto povie, že práve vy nemáte právo vyjadrovať sa o jazyku moci (politickej, ekonomickej, ideologickej), nenechajte sa tým zastrašiť. Ak to právo neuplatníte vy, ak akejkoľvek moci nedáte najavo, že viete čítať jej slovník aj medzi riadkami, vezme si to vaše právo ona a bude vám diktovať opäť jediné správne výklady a definície." Howgh.
.tg

DVD  Slovenský animovaný film Slovenský filmový ústav 2009
Od konca roku 2002 sa Slovenský filmový ústav začal systematicky venovať vydávaniu slovenských filmov na DVD nosičoch (s titulkami v niekoľkých jazykoch, často s obsažnými bukletmi s rôznymi bonusmi). Koncepcia hlavnej časti tejto edičnej činnosti sa zameriavala na podstatné dlhometrážne hrané filmy (zatiaľ) z niekoľkých desaťročí minulého storočia (60., 70. a 80.  roky) a v podobnom duchu má v pláne pokračovať aj ďalej. Z oblasti animovaného filmu vyšli zatiaľ Kubalove celovečeráky Krvavá pani a Zbojník Jurko, nedávno aj  zaujímavý výber 16 krátkych animovaných snímok rôznych autorov (opäť z obdobia 60. až 80. rokov), rôznych techník, rôznych poetík - od Kubala cez "žltoponorkový" hudobný klip Jaroslavy Havettovej Pieseň,  bábkovú rozprávku Ivana Popoviča Strážca sen, "kalendárny cyklus detského folkóru"  Heleny Slavíkovej-Rabarovej Maľovanky-Spievanky, fullovsko-suchoňovskú Varila myšička kašičku režiséra Vlastimila Herolda, satirický čierno-biely Dáždnik Ondreja Slivku či kreslenú grotesku Bábätko v banke Vladimíra Malíka až po hororový  skvost Jana Švankmajera Do pivnice o tom, aký strašidelný a celkom skutočný je detský strach (aj z nás dospelých). Animovaný film nemal v slovenskej kinematografii nikdy na ružiach ustlané, inštitucionalizoval sa až "léta páně" 1965, keď vzniklo Štúdio krátkych filmov na Kolibe v Bratislave, dovtedy ho v podstate solitérsky suplovalo jediné meno: Viktor Kubal. Ponúknuté DVD tú neustlanosť na ružiach prezrádza, ale aj tak je príjemné, nielen z historického alebo filmologického hľadiska, ale aj z pohľadu potenciálnych divákov.
.zm

KNIHA YRSA SIGURÐARDÓTTIR: Žeravý hrob Columbus, 2009
Zobrať si v rámci víkendového oddychu do ruky islandskú detektívku, pojednávajúcu o záhadných mŕtvolách, ktoré sa objavili v pivnici domu, ktorý pred pätnástimi rokmi zaliala láva a zasypal sopečný popol, je v týchto dňoch pomerne snobským nápadom. A zároveň pokusom byť aj v tejto rubrike tematicky akuálny. Žeravý hrob sa začína v jedno letné popoludnie na Vestmannských ostrovoch, ktoré sa nachádzajú pár kilometrov od južného pobrežia Islandu. V januári 1973 tu vybuchla sopka Eldfell, pričom lávou zaliala veľkú časť Heimaey, najväčšieho z ostrovov. Päťtisíc obyvateľov bolo úspešne evakuovaných na pevninu (teda na Island, lepšie povedané). Dnes je tu niečo ako skanzen, kde si turisti môžu pozrieť "Pompeje severu". No a práve pri príprave skanzenu nájde Márkus v pivnici starootcovského domu tri vysušené mŕtvoly a jednu hlavu bez tela. Jeho právnička Dóra okamžite začína s pátraním na vlastnú päsť... Napínavé čítanie s neočakávanými zvratmi, pri ktorom sa človek všeličo dozvie aj o Islande a Islanďanoch. Rozpaky budí akurát preklad - podobne ako pri ostatných, aj v Česku vydávaných islandských detektívkach, aj tu ide o preklad z nemeckého prekladu. Jazyk je preto sploštený, nepoetický, s viacerými významovými nonsensami (jeden príklad: viackrát sa spomína "sviatok biznisu", pričom ide o "business holiday" čiže o jednoduchý "voľný deň"). Jediné šťastie je, že autorka Yrsa vymyslela taký vzrušujúci príbeh, aký ani dvojnásobný preklad nepokazí.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite