.koncesná zmluva o výstavbe a spravovaní rýchlostnej cesty R1 medzi vami a ministerstvom dopravy síce bola podpísaná v marci minulého roka, ale rokovania o jej finančných podmienkach trvali až do augusta. Prekvapilo vás to a prečo to trvalo tak dlho?
Neprekvapilo nás to. Boli by sme, samozrejme, radšej, keby sa rokovania ukončili už začiatkom minulého leta, ale rokovania s bankami boli náročné. Dôvodom dlhých rokovaní bola najmä zlá situácia na finančných trhoch. Napokon sme boli s výsledkom spokojní.
.akým partnerom bolo pri týchto rokovaniach ministerstvo dopravy?
Bolo tvrdé, ale lojálne v tom zmysle, že sa nesnažilo presúvať náklady, ktoré má v projektoch PPP znášať štát, na koncesionára, teda na nás. A to platilo aj naopak. Podarilo sa nám vytvoriť vzťah založený na vzájomnej dôvere a myslím si, že práve to veľmi zavážilo pri presviedčaní bánk, aby nám poskytli pôžičky na výstavbu ciest.
.rokovania s bankami boli asi náročnejšie?
Museli sme skutočne čeliť aj iným ťažkostiam. Po prvé zúrila finančná kríza a úrokové sadzby z úverov stále rástli, čím sa nám budúce náklady na splácanie zvyšovali. Po druhé sme museli s každou z 13 financujúcich bánk rokovať osobitne.
.banky tlačili na štát, aby sa vám zaručil za úvery.
Undepinning, teda štátne záruky za naše úvery, naozaj banky žiadali a bolo to kľúčové v rokovaniach, pretože štát to nechcel urobiť a chcel od zmluvy odstúpiť. Ten postoj štátu mohol viesť až k pádu rokovaní s bankami. Napokon sme ich presvedčili, že to nie je potrebné. Aj to je dôkazom, že naše partnerstvo s vládou banky vnímali ako seriózne a dostatočne pevné, aby prestali trvať na underpinningu.
.boli rastúce úroky hlavným dôvodom, prečo sa pôvodná cena projektu, dohodnutá v marci, zvýšila z 1,5 miliardy takmer na 1,8 miliardy eur?
Iste to bol hlavný dôvod zdraženia.
.podľa prepočtov inštitútu INEKO druhý balík PPP projektov (R1) môže byť oproti klasickému verejnému obstarávaniu predražený až o 104 percent. Je to číslo reálne?
Nepoznám detaily tej štúdie, ale som veľmi skeptický, pokiaľ ide o objektívnosť tohto čísla. Aby som to mohol presne zhodnotiť, potreboval by som vedieť, čo konkrétne sa porovnávalo. My máme v cene projekciu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu cesty na 30 rokov. Po 30-tich rokoch odovzdáme štátu R1 vo výborne udržiavanom stave. Dlhodobá zmluva nás núti cestu postaviť kvalitne, pretože inak budeme penalizovaní. Cena je výsledkom rokovaní a vlaňajšej situácie na finančnom trhu.
.čiže ak nejaký úsek cesty bude s dierami, nebudete zaň dostávať poplatky, kým ho neopravíte?
Áno, museli by sme ten úsek možno odstaviť na dlhší čas, než máme povolené, čím by sme nesplnili podmienku jeho prevádzky a penalizovali by nás. To je, mimochodom, dobrý dôkaz toho, prečo koncesionár stavia maximálne kvalitne. Všetky vzniknuté nedostatky sú totiž okamžite penalizované, pretože štát platí iba za dostupnosť plne funkčnej cesty.
.viacerí predstavitelia vlády hovoria, že najdrahšia diaľnica je nepostavená, a preto treba diaľnice stavať za každú cenu. Súhlasíte?
Nebudem hodnotiť výroky politikov, ale je pravda, že pri posudzovaní ceny diaľnice treba brať do úvahy jej prínosy pre rozvoj hospodárstva a regiónov. Myslím si, že je evidentné, že Slovensko diaľnice potrebuje a ak vláda investuje dnes, určite sa jej náklady v budúcnosti vrátia. Nehovoriac o bezpečnosti cestnej premávky, na čo tiež netreba zabúdať. Sám som išiel po ceste z Nitry do Zlatých Moraviec a videl som, aká je tá cesta preplnená a nebezpečná. Nie náhodou jej prischla smutná prezývka "cesta smrti".
.okrem ceny projektu sa menili aj termíny dostavby rýchlocesty. Štát súhlasil s posunom jej ukončenia na leto 2011. Obchvat Banskej Bystrice bude hotový až na jeseň 2012. Sú tie termíny reálne?
Z našej strany sa od minulého roka nič nezmenilo. Tie termíny platia, hoci sme začali reálne stavať o niekoľko mesiacov neskôr, ako sme plánovali.
.čo sa stane, ak termíny nedodržíte?
Závisí to od okolností, za akých dôjde k posunu stavby. Ak k omeškaniu dôjde vinou počasia, sme zodpovední my ako koncesionári. Ak sa objavia nepredvídateľné okolnosti, tak budeme rokovať so štátom o posune termínu.
.aké sú tie nepredvídateľné okolnosti?
Pri PPP projektoch sa môžu vyskytnúť najmä tri typy udalostí. Ak štát nezabezpečí načas všetky pozemky na stavbu. Právo vyvlastňovať má iba on, takže je to jeho zodpovednosť. Druhá možnosť je, ak pri stavebných prácach narazíme na kontaminovanú pôdu alebo divoké skládky. Tie nemôžeme len tak vyhodiť, ale musíme sa o ich likvidáciu postarať, a to nás zdrží. Napokon sú to archeologické nálezy, ktoré sú v Európe časté. Ak ich objavíme, práce sa musia zastaviť a my máme sklz. K tým trom typom udalostí je potrebné pridať eventuálne zmeny legislatívy a noriem, ktorými sa ten typ projektu riadi.
.tie udalosti by mohli zvýšiť aj cenu cesty?
Mohli, ale nie výrazne v porovnaní s celkovou cenou.
.aké povinnosti má teda koncesionár voči štátu?
Pripraviť dobrý projekt, kvalitne ho realizovať a bezproblémovo ho 30 rokov prevádzkovať.
.dá sa porovnať stavba diaľnic vo Francúzsku a na Slovensku?
Princípy PPP projektov sú v podstate tie isté a aj spôsob financovania je podobný. Odlišnosti sú v teréne a dĺžke trasy.
.sú vo Francúzsku stavané cez PPP projekty dlhé úseky ciest?
Vo Francúzsku spravujeme aj dlhšie úseky ciest, ale ide najmä o rekonštrukcie a údržbu. Je pravda, že stavba diaľnice dlhšej ako 50 kilometrov na zelenej lúke nie je v rámci PPP bežná ani tam.
.pýtam sa preto, či podľa vás nie je rozsah PPP projektov na Slovensku príliš veľký na to, že s nimi nemáme skúsenosti a ešte len začíname?
Určite je to veľký rozsah, ale aj situácia u vás je iná. Slovensko potrebuje budovať novú infraštruktúru, pretože ju nemá takú, akú by malo mať. V západnej Európe hovoríme najmä o údržbe a rekonštrukcii. Ale vy ste v strednej Európe a nemôžete nemať kvalitnú dopravnú infraštruktúru.
.pPP projekt rýchlostnej cesty R1 získal ocenenie Project Finance International Award v kategórii "Infraštruktúrna transakcia roka". Čo oceňovala porota?
Vždy sme hovorili, že naše partnerstvo s vládou prinieslo kvalitný projekt. Tá cena je preto satisfakciou pre nás aj pre vládu. Komisia posudzovala projekt v prvom rade z ekonomickej stránky. Ocenila to, že sa nám podarilo získať bankové financovanie pomerne vo vysokých sumách a v ťažkých krízových časoch. Domnievam sa, že aj fakt, že sme sa dokázali vyhnúť underpinningu, zohral svoju rolu. A hodnotil sa aj konečný efekt projektu, teda to, ako pomôže krajine v sociálnom a ekonomickom rozvoji.
Eric Delobel/ pochádza z Nantes. Vyštudoval v Paríži odbor pozemných, cestných stavieb a verejnej infraštruktúry na vysokej škole École Spéciale des Travaux Public. Neskôr študoval aj podnikový manažment. Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti Granvia pôsobil v stavebných firmách Bouygues a Hammerson.
Neprekvapilo nás to. Boli by sme, samozrejme, radšej, keby sa rokovania ukončili už začiatkom minulého leta, ale rokovania s bankami boli náročné. Dôvodom dlhých rokovaní bola najmä zlá situácia na finančných trhoch. Napokon sme boli s výsledkom spokojní.
.akým partnerom bolo pri týchto rokovaniach ministerstvo dopravy?
Bolo tvrdé, ale lojálne v tom zmysle, že sa nesnažilo presúvať náklady, ktoré má v projektoch PPP znášať štát, na koncesionára, teda na nás. A to platilo aj naopak. Podarilo sa nám vytvoriť vzťah založený na vzájomnej dôvere a myslím si, že práve to veľmi zavážilo pri presviedčaní bánk, aby nám poskytli pôžičky na výstavbu ciest.
.rokovania s bankami boli asi náročnejšie?
Museli sme skutočne čeliť aj iným ťažkostiam. Po prvé zúrila finančná kríza a úrokové sadzby z úverov stále rástli, čím sa nám budúce náklady na splácanie zvyšovali. Po druhé sme museli s každou z 13 financujúcich bánk rokovať osobitne.
.banky tlačili na štát, aby sa vám zaručil za úvery.
Undepinning, teda štátne záruky za naše úvery, naozaj banky žiadali a bolo to kľúčové v rokovaniach, pretože štát to nechcel urobiť a chcel od zmluvy odstúpiť. Ten postoj štátu mohol viesť až k pádu rokovaní s bankami. Napokon sme ich presvedčili, že to nie je potrebné. Aj to je dôkazom, že naše partnerstvo s vládou banky vnímali ako seriózne a dostatočne pevné, aby prestali trvať na underpinningu.
.boli rastúce úroky hlavným dôvodom, prečo sa pôvodná cena projektu, dohodnutá v marci, zvýšila z 1,5 miliardy takmer na 1,8 miliardy eur?
Iste to bol hlavný dôvod zdraženia.
.podľa prepočtov inštitútu INEKO druhý balík PPP projektov (R1) môže byť oproti klasickému verejnému obstarávaniu predražený až o 104 percent. Je to číslo reálne?
Nepoznám detaily tej štúdie, ale som veľmi skeptický, pokiaľ ide o objektívnosť tohto čísla. Aby som to mohol presne zhodnotiť, potreboval by som vedieť, čo konkrétne sa porovnávalo. My máme v cene projekciu, výstavbu, prevádzkovanie a údržbu cesty na 30 rokov. Po 30-tich rokoch odovzdáme štátu R1 vo výborne udržiavanom stave. Dlhodobá zmluva nás núti cestu postaviť kvalitne, pretože inak budeme penalizovaní. Cena je výsledkom rokovaní a vlaňajšej situácie na finančnom trhu.
.čiže ak nejaký úsek cesty bude s dierami, nebudete zaň dostávať poplatky, kým ho neopravíte?
Áno, museli by sme ten úsek možno odstaviť na dlhší čas, než máme povolené, čím by sme nesplnili podmienku jeho prevádzky a penalizovali by nás. To je, mimochodom, dobrý dôkaz toho, prečo koncesionár stavia maximálne kvalitne. Všetky vzniknuté nedostatky sú totiž okamžite penalizované, pretože štát platí iba za dostupnosť plne funkčnej cesty.
.viacerí predstavitelia vlády hovoria, že najdrahšia diaľnica je nepostavená, a preto treba diaľnice stavať za každú cenu. Súhlasíte?
Nebudem hodnotiť výroky politikov, ale je pravda, že pri posudzovaní ceny diaľnice treba brať do úvahy jej prínosy pre rozvoj hospodárstva a regiónov. Myslím si, že je evidentné, že Slovensko diaľnice potrebuje a ak vláda investuje dnes, určite sa jej náklady v budúcnosti vrátia. Nehovoriac o bezpečnosti cestnej premávky, na čo tiež netreba zabúdať. Sám som išiel po ceste z Nitry do Zlatých Moraviec a videl som, aká je tá cesta preplnená a nebezpečná. Nie náhodou jej prischla smutná prezývka "cesta smrti".
.okrem ceny projektu sa menili aj termíny dostavby rýchlocesty. Štát súhlasil s posunom jej ukončenia na leto 2011. Obchvat Banskej Bystrice bude hotový až na jeseň 2012. Sú tie termíny reálne?
Z našej strany sa od minulého roka nič nezmenilo. Tie termíny platia, hoci sme začali reálne stavať o niekoľko mesiacov neskôr, ako sme plánovali.
.čo sa stane, ak termíny nedodržíte?
Závisí to od okolností, za akých dôjde k posunu stavby. Ak k omeškaniu dôjde vinou počasia, sme zodpovední my ako koncesionári. Ak sa objavia nepredvídateľné okolnosti, tak budeme rokovať so štátom o posune termínu.
.aké sú tie nepredvídateľné okolnosti?
Pri PPP projektoch sa môžu vyskytnúť najmä tri typy udalostí. Ak štát nezabezpečí načas všetky pozemky na stavbu. Právo vyvlastňovať má iba on, takže je to jeho zodpovednosť. Druhá možnosť je, ak pri stavebných prácach narazíme na kontaminovanú pôdu alebo divoké skládky. Tie nemôžeme len tak vyhodiť, ale musíme sa o ich likvidáciu postarať, a to nás zdrží. Napokon sú to archeologické nálezy, ktoré sú v Európe časté. Ak ich objavíme, práce sa musia zastaviť a my máme sklz. K tým trom typom udalostí je potrebné pridať eventuálne zmeny legislatívy a noriem, ktorými sa ten typ projektu riadi.
.tie udalosti by mohli zvýšiť aj cenu cesty?
Mohli, ale nie výrazne v porovnaní s celkovou cenou.
.aké povinnosti má teda koncesionár voči štátu?
Pripraviť dobrý projekt, kvalitne ho realizovať a bezproblémovo ho 30 rokov prevádzkovať.
.dá sa porovnať stavba diaľnic vo Francúzsku a na Slovensku?
Princípy PPP projektov sú v podstate tie isté a aj spôsob financovania je podobný. Odlišnosti sú v teréne a dĺžke trasy.
.sú vo Francúzsku stavané cez PPP projekty dlhé úseky ciest?
Vo Francúzsku spravujeme aj dlhšie úseky ciest, ale ide najmä o rekonštrukcie a údržbu. Je pravda, že stavba diaľnice dlhšej ako 50 kilometrov na zelenej lúke nie je v rámci PPP bežná ani tam.
.pýtam sa preto, či podľa vás nie je rozsah PPP projektov na Slovensku príliš veľký na to, že s nimi nemáme skúsenosti a ešte len začíname?
Určite je to veľký rozsah, ale aj situácia u vás je iná. Slovensko potrebuje budovať novú infraštruktúru, pretože ju nemá takú, akú by malo mať. V západnej Európe hovoríme najmä o údržbe a rekonštrukcii. Ale vy ste v strednej Európe a nemôžete nemať kvalitnú dopravnú infraštruktúru.
.pPP projekt rýchlostnej cesty R1 získal ocenenie Project Finance International Award v kategórii "Infraštruktúrna transakcia roka". Čo oceňovala porota?
Vždy sme hovorili, že naše partnerstvo s vládou prinieslo kvalitný projekt. Tá cena je preto satisfakciou pre nás aj pre vládu. Komisia posudzovala projekt v prvom rade z ekonomickej stránky. Ocenila to, že sa nám podarilo získať bankové financovanie pomerne vo vysokých sumách a v ťažkých krízových časoch. Domnievam sa, že aj fakt, že sme sa dokázali vyhnúť underpinningu, zohral svoju rolu. A hodnotil sa aj konečný efekt projektu, teda to, ako pomôže krajine v sociálnom a ekonomickom rozvoji.
Eric Delobel/ pochádza z Nantes. Vyštudoval v Paríži odbor pozemných, cestných stavieb a verejnej infraštruktúry na vysokej škole École Spéciale des Travaux Public. Neskôr študoval aj podnikový manažment. Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa spoločnosti Granvia pôsobil v stavebných firmách Bouygues a Hammerson.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.