Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Modliť sa, keď sme v úzkych, je ľahké. Ide to samo. Bože daj mi to, daj mi hento a nech sa mi len preboha nestane tamto. Niekedy sme tak strašne na dne a do modlitby vkladáme také veľké nádeje a toľko energie, že vidíme, ako sa hneď v danom momente situácia mení.

Neviem či je to Boh, alebo sila mysle, ktorá je dnes často podceňovaná, ale kým to funguje, načo to skúmať? Ako sa však modliť, keď sme šťastní? Väčšina ľudí má aj na to riešenie. Modliť sa za zachovanie tohto šťastia. Opäť raz žiadať. Aby šťastie trvalo večne. Boh je nekonečný a tak mu neprekáža, že stále niekto niečo chce, ale ja byť ním, nudilo by som sa jak hovado. Tisícročia jednostranného vzťahu. V partnerstve sme si na to zvykli, že musíme okrem brania aj dávať. Na to, že sa musíme obetovať a robiť kompromisy. Že okrem požiadaviek si musíme občas len tak pokecať, zasmiať sa, žiť v ľahkosti vedomia, že v danej chvíli nikto nič nepožaduje a obaja prítomní sú práve spolu, že ich spája ľahkosť šťastného okamihu. Ako si však pokecať s Bohom? Ako sa s ním zarehotať na neslušných vtipoch? Ako s ním vôbec komunikovať a nežiadať niečo? Čo taký poriadny žúr? Toto, žiaľ, nie sú rečnícke otázky, ktoré sa chystám na mieste zodpovedať. Sama sa denne modlím za zdravie a šťastie a v poslednom čase sa dokonca občas nezabudnem poďakovať. Pamätám sa, že sme sa doma vždy v nedeľu pred jedlom modlili. "Bože, požehnaj tieto dary, ktoré z tvojej štedrosti požívať budeme...", potom sme sa napráskali rezňov a zapli telku. A potom niekto pripomenul "Zasa sme sa zabudli pomodliť na konci a poďakovať". Veď kto by sa modlil s plným bruchom, nie? Len na Vianoce pri štedrej večeri sme na to striehli, aj keď nie vždy sa to podarilo. Darčeky pod stromčekom nám ako deťom prišli lákavejšie ako dary na stole, ktoré sme z Božej štedrosti požívali. Občas ma aj prepadol pocit viny, že ja tomu Bohu naozaj nič nedávam. Neskôr však prišla akási moja vnútorná odpoveď. Pokiaľ žiješ čestne ako dobrý človek, pravdivo a úslužne, vedomá si toho, čo máš, tak to je to, čo máš Bohu dať. Utešujem sa tým, že možno stačí, že som si toho vedomá a že len čo zakopnem o niečo, čo by bolo vhodným darčekom, alebo len témou zaujímavého rozhovoru, ihneď to odovzdám. Dakedy sa nič nedeje, len je pekný deň, zapadá slnko nad Himalájami a ja sa poďakujem... Ale opäť, čo Bohu dávam? Žiadosti a ďakovné listy. Ako nejakému ministerstvu na schvaľovanie rozpočtu. Jeden indický guru povedal, že kým modlidba je príhovor k Bohu, meditácia je načúvanie. To som si prečítala v jednej knihe minulý týždeň a trafilo to cieľ. To je to, o čo som mala zakopnúť. Načúvať Bohu? Paráda!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite