Režisér seriálu Mestečko Twin Peaks David Lynch vyštudoval výtvarné umenie na Philadephia Academy of Fine Arts. Okrem výtvarných experimentov tu v druhej polovici 60. rokov vytvoril svoje prvé krátke snímky, v ktorých kombinoval postupy hraného a animovaného filmu.
V roku 1970 sa presťahoval do Los Angeles, kde začal študovať na Americkom filmovom inštitúte a zároveň aj pracovať na svojom celovečernom debute Mazacia hlava (Eraserhead). Vďaka finančným problémom však depresívny film o tlačiarovi, ktorému neverná snúbenka porodila odporné stvorenie, vznikal viac ako štyri roky.
Podľa skutočného príbehu nakrútená, do viktoriánskych kulís situovaná tragická dráma Sloní muž (The Elephant Man) rozprávala o utrpení a nepoddajnosti znetvoreného vydedenca, ktorého odpudivý zovňajšok ukrýval jemnosť a nevinnosť.
Po totálnom neúspechu nákladného, ale celkom zmäteného prepisu sci-fi predlohy Franka Herberta Duna (Dune), vytvoril Modrý zamat (Blue Velvet) bizarný kriminálny pŕibeh z ospalého mestečka, zmietaného temnými pudmi s Kyleom MacLachlanom, Dennisom Hopperom a svojou budúcou partnerkou Isabellou Rosselliniovou v hlavných úlohách.
V rokoch 1989 až 1991 nakrútil svoje najrozsiahlejšie a najznámejšie dielo fenomenálny televízny seriál Mestečko Twin Peaks (Twin Peaks) o vyšetrovaní vraždy študentky Laury Palmerovej. Okrem obidvoch pilotných dielov režíroval aj ďalších päť epizód. Úspech tridsaťdielneho seriálu, v ktorom sa prelínal horor s červenou knižnicou, bol nevídaný.
Šokujúci road-movie Zbesilosť v srdci (Wild at Heart) o perverzne nevinnej mileneckej dvojici na úteku pred zákonom a pred pekelnými nástrahami pozemského sveta napriek svojej krvavej estetizácii násilia dobil vavríny v Cannes.
Po vzniku filmovej verzie Twin Peaks sa Lynch začal venovať práci pre televíziu a jeho umelecké presahy sa dotkli aj ďalších oblastí s dvorným skladateľom Angelom Badalamentim vytvoril neobvyklú scénickú performanciu Industriálne symfónie č. 1: Sen o zlomených srdciach (Industrial Symphony No. 1: The Dream of the Broken Hearted). Hlavnú úlohu v nej vytvorila speváčka Julee Cruiseová, ktorej Lynch otextoval aj dve platne.
Ako producent sa začal podieľať v televízii aj vo filme na rôznych projektoch (napríklad Americká mozaika, Na vlnách TV). K réžii sa vrátil až po štvorročnej pauze, ktorá ubehla od filmového prológu k Mestečku Twin Peaks, kritikou zatrateného, a to rozpačitou kriminálkou o vražde, sexe a stratenej identite Lost Highway.
Do Lynchovej tvorby veľmi nezapadá film Príbeh Alvina Straighta (The Straight Story), rozprávajúci o sedemdesiattriročnom mužovi, ktorý sa vydáva za bratom, postihnutým mŕtvicou, do susedného štátu na záhradnom traktore. Vytvára ostrý kontrast k hrozivo viacznačným obrazom, nestrieka v ňom krv, nebojujú v ňom zvrátené vášne a nepadne v ňom jediné vulgárne slovo.
Predposledným projektom Davida Lyncha je snímka Mulholland Drive. Z pôvodne plánovaného televízneho seriálu pre stanicu ABC vznikol celovečerný projekt s typicky lynchovskou atmosférou, zvukom, kamerou a réžiou, využívajúcou abstraktnú filmovú reč. Dej je situovaný do Hollywoodu, presnejšie na ulicu Mulholland Drive, kam sa po nebezpečnom stretnutí s tajomnými vrahmi, následnej autonehode a strate pamäti dopotáca žena s menom Rita (Laura Elena Harringová) a po stretnutí so začínajúcou herečkou Betty (Naomi Wattsová) sa púšťa do pátrania po svojej identite. Osud oboch žien sa pretne s režisérom Adamom (Justin Theroux) a množstvom ďalších podivných existencii.
Zatiaľ posledný Lynchov film INLAND EMPIRE je prvým, ktorý režisér nakrútil na digitálnu kameru, čím potvrdil svoju vášeň pre nové spôsoby nakrúcania. Akoby to nestačilo, oslobodil sa aj od štandardného rozprávania filmu. V bizarnom svete, ktorý vo filme stvoril, už ani nie je možné sa orientovať. Film núti pozerať sa, všetko ostatné je vedľajšie, i keď nie nepodstatné.
Autor je šéfredaktor portálu kinema.sk, kde bol článok pôvodne publikovaný
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.