Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Svedomie Európy
To, že nobelovský výbor robieva neraz politicky motivované rozhodnutia, nie je tajomstvo. Aj laureátka Nobelovej ceny za literatúru z roku 2009 Herta Müller tvrdí, že literatúra nemôže byť apolitická. Politické názory tejto autorky, narodenej v komunistickom Rumunsku a od roku 1987 žijúcej v západnom Berlíne, sú inde, než mávajú nobelovskí akademici a politicky korektná európska scéna bežne v obľube.
Herta Müller píše celý život o rumunskej totalite, ktorú zažila ona aj jej rodina na vlastnej koži (jej matku ako 17-ročnú deportovali do sovietskeho pracovného tábora, kde len zázrakom prežila, a sama spisovateľka bola za rumunského komunizmu prenasledovaná jednak ako príslušníčka po nemecky hovoriacej menšiny a jednak ako autorka odmietajúca kolaborovať s režimom). Zároveň otvorene hovorí, že kým v mladosti verila v možnosť reformovania socializmu, dnes ten svoj názor pokladá za hlúposť. „Teraz viem, že socializmus sa nedá reformovať, že ho treba odstrániť... Ak sa socializmus reformuje, aby bol demokratický, už to nie je socializmus,“ povedala v roku 2009 pre Rádio Slobodná Európa. 
Teraz sa Herta Müller tvrdo vyjadrila o pôsobení postkomunistických štruktúr v Európe, a konkrétne obvinila Európsku úniu, že vedome prižmuruje oči pred tým, ako sa bývalí komunistickí tajní agenti infiltrujú do významných pozícií. Povedala to priamo v Bruseli, kam prišla propagovať svoju poslednú knihu, román Atemschaukel. Podľa nej Európska únia bola aj zostáva naivná vo vzťahu k novým členským krajinám, ktoré prijala a dostatočne na ne netlačila, aby sa vyrovnali so svojou komunistickou minulosťou. Spisovateľka kritizovala aj západné firmy, ktoré bez problémov zamestnávajú bývalých agentov komunistických tajných služieb – ako príklad uviedla vysokopostaveného príslušníka rumunskej Securitate, ktorý kedysi riadil jej prenasledovanie, a dnes riadi rumunskú pobočku rakúskej poisťovne Staedtische Versicherung. (Tento muž, Radu Tinu, sa k jej dielu dávnejšie vyjadril, že Herta Müller je duševne chorá a že Nobelovu cenu za jej diela by si v skutočnosti zaslúžila Securitate.)
Z Bruselu tak zaznel jeden z posledných hlasov, ktorý tvrdohlavo opakuje, že minulosť Európy sa nedá ukryť pod koberec eurounifikácie. Zaznel osamelo a dosť zúfalo – ale je dobré, že ho stále počuť. Možno sa niečo ozve aj vo svedomí Európy.
.mg
Sudánske voľby
V Sudáne sa konali prvé všeobecné voľby po 24 rokoch. Vládna strana NCP informovala, že armáda južného Sudánu zabila deväť jej predstaviteľov. Favoritom volieb je úradujúca hlava štátu Umar Bašír, na ktorého vydal Medzinárodný trestný tribunál zatykač za zločiny proti ľudskosti, genocídu a vojnové zločiny v súvislosti s vojnou v Darfúre, ktorá si vyžiadala dva milióny ľudských obetí. 
.tg
Bezpečnejší svet
Barack Obama po skončení summitu o nešírení jadrového arzenálu vyhlásil, že svet je teraz o niečo bezpečnejší. Dôvodom je záväzok, že krajiny, ktoré vlastnia atómové zbrane, do štyroch rokov prijmú opatrenia zabraňujúce potenciálnym teroristom v ich získaní. Obama tiež vyhlásil, že jeho vláda by chcela, aby Zmluvu o nešírení jadrových zbraní podpísal aj Izrael.
.tg
Záujem o Katyň
Film Katyň zažíva nový medzinárodný úspech. Po smolenskej tragédii toto dielo Andrzeja Wajdu, dnes už slávne, odvysielali televízie od Chorvátska cez Slovensko po Lotyšsko. Udalosťou sa stala ruská premiéra na prvom kanále ruskej televízie, čo vysoko ocenili poľské médiá aj politické špičky. O vysielacie práva požiadali televízie USA, Kanady, Ukrajiny, Litvy, Portugalska a Macedónska.
.jd  
 
Cítia bolesť
Nebraska zakázala umelé potraty po 20. týždni tehotenstva okrem ohrozenia života matky. Zákon, ktorý podpísal guvernér Dave Heineman, sa opiera o argument, že plod už vtedy cíti bolesť, a preto ho treba chrániť. Toto je nová argumentácia pro-life hnutia, ktorej cieľom je otvoriť diskusiu pred najvyšším súdom. Zástancovia umelých potratov už pripravujú podanie.
.jd
Slnko aj v noci
Elektrina zo slnka sa vyrába bežne iba cez deň, keď slnko svieti. V Španielsku je to inak. Tamojší majitelia slnečných elektrární ju vyrábali i v noci – pomocou osvetlenia poháňaného dieselovými generátormi. Podvádzali, lebo výkupná cena elektriny zo slnka je v Španielsku päťkrát vyššia ako z iných zdrojov. Na Slovensku je jej cena tiež vysoká. Ktovie, kedy objavia nečisté riešenie naši prevádzkovatelia slnečných parkov.
.jr
Benazir Bhutto/
Úmrtiu pakistanskej političky pred dvoma rokmi sa dalo vyhnúť, tvrdí očakávaná správa, ktorú vydala vyšetrovacia komisia OSN. Keby bola vláda generála Mušarráfa podnikla účinné bezpečnostné opatrenia, predstaviteľka opozície nemusela zahynúť pri atentáte.
Angela Merkel/
Nemecká premiérka sa rozhodla nadviazať užšie vzťahy s americkou Kaliforniou. Dôvod? Pokladá tú oblasť za bránu k Ázii – a navyše sa potrebuje počas svojej návštevy USA zviditeľniť aspoň náznakom novej zahraničnej stratégie pre Nemecko.
Nick Clegg/
Prvú „teledebatu hypotetických premiérov“ vysielala BBC a v predvolebnom ošiali sa za jej víťazov vyhlasujú všetci účastníci – konzervatívec Cameron, labourista Brown aj liberálny demokrat Clegg. Podľa prieskumov však vyhral Clegg – a ten premiérom teda nebude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.časopis
.diskusia
.neprehliadnite