Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Žiarovkám odzvonilo

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Žiarovka, rádio, magnetofónová kazeta, videorekordér. To všetko sú výrobky typické pre Philips. Dnes však pod tou značkou kúpite aj dojčenské fľaše. O svete svietidiel a plánoch spoločnosti rozprávajú Jozef Tóth, riaditeľ sektoru Lighting a generálny riaditeľ Karol Sloboda.

.aký je rozdiel medzi žiarovkou, halogénkou, žiarivkou a LED svietidlom?
JT: Žiarovky sú svetelné zdroje, kde vyžiarené svetlo pochádza z vlákna rozžeraveného elektrickým prúdom. Bežné žiarovky pracujú s veľmi nízkym merným výkonom a krátkou životnosťou. Problém je v tom, že viac ako 90 percent elektrickej energie sa minie na teplo a iba 10 percent na svetlo. Dnes je to už zastaraný, energeticky náročný svetelný zdroj. Halogénové žiarovky sú o niečo účinnejšie a na svietenie využívajú halové prvky. Výbojky, medzi ktoré zaraďujeme aj žiarivky, sú zase svetelné zdroje založené na princípe vzniku svetla žiarením výboja plynov alebo kovových pár. Dnes sa do popredia dostávajú svetelné zdroje na báze polovodičovej technológie tzv. LED svetelné zdroje. Charakteristické sú vysokou energetickou účinnosťou a dlhou životnosťou. Napríklad 7-wattová LED-ka sa svetelne vyrovná 45 W žiarovke, pričom má približne 30-násobne dlhšiu životnosť.
.prečo by mal človek kupovať drahšie kompaktné žiarivky či LED-ky?
JT: Dnešná generácia kompaktných žiariviek či LED-iek je v porovnaní s klasickou žiarovkou nielen energeticky efektívnejší svetelný zdroj, ale majú už aj dlhšiu životnosť, čím v konečnom dôsledku spotrebiteľ ušetrí. Kompaktné žiarivky sa pohybujú na úrovni 8 rokov, ale LED-ky až na hranici 45-tisíc hodín. 
.od prvého septembra 2009 je v EÚ zakázaný predaj klasických žiaroviek s príkonom vyšším ako 100 W. Postupne budú vyraďované aj žiarovky 75 W, 60 W do roku 2016 budú zakázané všetky. Nevyriešil by trh nevýkonné žiarovky sám aj bez regulácie?
JT: Vyriešil, ale nie tak rýchlo. Ľudí by ste neprinútili, aby začali húfne kupovať drahšie svetelné zdroje. Regulácia myslí na energetickú úsporu, ktorá môže byť rýchlou výmenou podporená.
.nemali by ľudí presviedčať skôr výrobcovia ako úradníci?
JT: Naša spoločnosť venuje veľa peňazí na presviedčanie spotrebiteľov, ale to nestačí. Regulácia pomáha ľuďom urýchľovať celý výmenný proces s cieľom obmedziť globálne otepľovanie našej planéty. 
.prečo žiarivkám škodí časté vypínanie a zapínanie?
JT: Je to výbojový svetelný zdroj, ktorý je riadený elektronickým príslušenstvom a tomu časté spínanie neprospieva. Vývoj žiariviek sa posúva a už aj tá nevýhoda sa postupne eliminuje. Vyrábajú sa už aj kompaktné žiarivky, ktoré sa dajú stmievať, čo v ich začiatkoch nebolo bežne možné. 
.vraj sa v budúcnosti bude intenzita svietidla ovládať pohybom ruky. Je to reálne?
JT: Je, ak by bol na svietidle adekvátny snímač reagujúci na taký konkrétny druh pohybu. Dnes sa bežne montujú do veľkometrážnych kancelárií pohybové i dotykové ovládače osvetlenia s centrálnou, skupinovou či individuálnou reguláciou osvetľovacej sústavy. 
.aké trendy vo svietidlách sa ešte objavujú?
JT: Je ich viac, ale základnou črtou je vysoký technický štandard, energetická efektívnosť a dizajn. Do popredia sa dostávajú moderné materiály a dokonale prepracované optické systémy. Nové technológie nám prinášajú možnosti miniaturizácie, kompaktnosti a komplexnosti. LED technológia ponúka spotrebiteľom „pocit“ zo svetla a nemusíte individuálne riešiť svetelný zdroj a svietidlo. Nastupuje éra vnímania svetla ako emotívneho prvku nášho života. 
.čo je dynamické osvetlenie?
JT: Jeho pôvod je vo výskume reakcie ľudského biorytmu na svetlo. Najprv bolo používané pre kozmonautov, aby im svetlo simulovalo denné a nočné svetlo. Dnes sa to využíva pri nastaveniach intenzity a farby svetla i v kanceláriách. Napríklad, ak chcete teplejšie či chladnejšie, alebo intenzívnejšie či tlmené svetlo, je to možné nastaviť podľa individuálnych potrieb užívateľa.  
.ako funguje systém, keď osvetlenie v budove reaguje na zmeny vonkajšieho svetla?
JT: Je to založené na snímačoch intenzity svetla. Tie reagujú na vstupujúcu intenzitu denného svetla do pracovného priestoru. Tie senzory sa umiestňujú prevažne v kanceláriách, aby vám „namiešali“ pomer priameho prirodzeného svetla a umelého osvetlenia, pričom sa nemení normou predpísaná hladina intenzity svetla. Je to aj istý druh šetrenia elektrickou energiou pri osvetľovaní.
.osvetľujete Eiffelovku, pyramídy, najnovšie ste sa podieľali na osvetlení zrekonštruovaného Bratislavského hradu. Čo musíte brať do úvahy pri ich osvetľovaní? 
JT: Záleží na type objektu a čo osvetlením chcete dosiahnuť. V podstate chcete vždy objekt zviditeľniť v noci a upútať pozornosť. Limitovaní sme normami osvetlenia, aby svetlo príliš nerušilo a najmä aby v pozorovateľoch vyvolávalo emotívne pocity. Svetelní technici pritom nevyhnutne musia komunikovať aj s architektmi. V prípade Bratislavského hradu bola hlavná požiadavka ukázať jeho „belosť“ i vo večerných hodinách. Myslím si, že našou technikou a prístupom k riešeniu celého projektu sa nám to podarilo. 
.angažujete sa v elektronike, zdravotníctve a vo svetlách. Je niečo z tých oblastí prioritné? 
KS: Myslím, že nie. Zameriavame sa na zlepšenie života ľudí a všetky tie oblasti k tomu cieľu prispievajú. Najväčšie investície však v poslednom čase idú do zdravotníckej a osvetľovacej techniky. Ako príklad môžem uviesť, že plánujeme akvizície na poli kozmetiky, ako napríklad prístroje na vyrovnávanie vrások alebo odstraňovanie celulitídy. 
.nepresúvate v čase krízy výrobu do nákladovo lacnejších krajín ako je Čína?
KS: Sme globálna spoločnosť a v Číne už vyrábame niekoľko rokov. Čína nie je pre nás zaujímavá iba pre lacnú pracovnú silu, ale aj kvôli veľkému a rozvíjajúcemu sa trhu. Výroba však prebieha v našich fabrikách a pod dozorom našich technikov, takže kvalita je zachovaná. Nie všetko, čo sa vyrába v Číne, je zlé. 
.výskum a vývoj máte sústredený v materskej krajine, alebo ho tiež diverzifikujete?
KS: Základné vývojové centrá sú v Holandsku, Nemecku, Veľkej Británii, ale aj v Indii a Číne.
.na Slovensku sa Philips nechystá niečo vyrábať?
KS: Nie, lebo máme výrobné závody v Poľsku a Maďarsku. O umiestňovaní našej výroby sa rozhodovalo na začiatku 90. rokov a vtedy Slovensko nebola až taká atraktívna krajina ako dnes. 
.nevidel som nikde na Slovensku vaše predajne. Do maloobchodu sa nechystáte?
KS: Maloobchod nechávame na našich partnerov, ktorí ho vedia robiť lepšie ako my. 
.je vo firme cítiť, že bola rodinná a že je holandská? 
KS: Dnes Philips už nie je rodinná firma, ale verejne obchodovateľná akciová spoločnosť.  Vnuk pôvodných majiteľov má takzvanú zlatú akciu a isté rozhodovacie práva v dôležitých veciach. Manažment už je zložený medzinárodne. Holandský vplyv je cítiť v prísnych etických normách, ktoré musí dodržiavať každý zamestnanec. 

____________________________________________________________________________

Od žiarovky k DVD
Spoločnosť Philips, ktorá dnes patrí k najväčším producentom elektroniky, svietidiel a zdravotnej techniky, začínala ako mnoho iných rodinných firiem. Založil ju v roku 1891 v holandskom Eindhovene mladý inžinier Gerard Philips, ktorému na podnikanie požičal jeho otec Frederik, úspešný obchodník s tabakom a bankár. Gerald tušil, že vtedy čerstvý vynález – elektrické žiarovky  – majú budúcnosť, a preto začal s ich výrobou. V biznise už vtedy bola veľká konkurencia a firme sa spočiatku nedarilo. Otec a syn chceli po dvoch rokoch firmu predať, ale ponuky na kúpu boli príliš nízke. Preto sa rozhodli v stratovom biznise pokračovať. Pribrali do tímu šikovného obchodníka Antona Philipsa, Gerardovho brata.  Nová krv firme pomohla. Anton zlepšil jej obchodné oddelenie a na prelome storočí už firma bola jedným z najväčších producentov žiaroviek v Európe. A nevyrábala len tie. 
Od začiatku bratia Philipsovci kládli dôraz na inovácie. Už v roku 1914 založili firemné laboratóriá. Výsledky na seba nedali dlho čakať. V roku 1918 spoločnosť začala vyrábať röntgenovú trubicu a v 20. rokoch sa vrhli na novinku –  rádiá. O desať rokov ich už predávali v miliónoch kusov. Počas Veľkej hospodárskej krízy museli aj Philipsovci prepúšťať a šetriť, ale v inováciách nepoľavili. V roku 1939 prišli na trh s elektrickým holiacim strojčekom. Počas druhej svetovej vojny boli fabriky firmy zbombardované, ale už v roku 1946 vyrábali opäť. 
V 60. rokoch prevzal vedenie firmy Frits Philips, Antonov syn. Firma sa zamerala na nahrávaciu techniku. V roku 1963 začala vyrábať magnetofónovú kazetu. V 70. rokoch prišla na trh s prvým videorekordérom a úspešne držala krok s japonskými firmami ako Sony.  V 80. rokoch už vyrábala CD disky a v 90. rokoch DVD prehrávače. V prvej polovici 90. rokov sa firme nedarilo. Tržby jej padali, a preto sa rozhodla predať svoju stratovú počítačovú divíziu. Na konci tisícročia sa firma zbavila aj výroby mobilných telefónov. Dnes sa Philips zameriava na tri oblasti: spotrebnú elektroniku, medicínske zariadenia a osvetľovaciu techniku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite