Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jaroslav Šrank: Nesamozrejmá poézia

.gabriela Rakúsová .časopis .literatúra

Z doterajšej tvorby kritika a vysokoškolského pedagóga Jaroslava Šranka (1975) treba spomenúť spoluautorstvo na Dejinách slovenskej literatúry III, na Slovníku slovenských spisovateľov a editorstvo niekoľkých antológií poézie.

Jeho najnovšia práca sa, samozrejme, zaoberá opäť predovšetkým poéziou (Štefan Moravčík a „jeho frazeologicky motivovaná obraznosť“; Peter Macsovszký a „niektoré aspekty debutu Strach z utópie“). Čitateľsky azda najpríťažlivejšia môže byť tretia z troch predmetných štúdií tejto knihy (Pseudonym a mystifikácia v súčasnej slovenskej poézii), v ktorej odhaľuje, kto a čo sa skrýva pod pseudonymami (napr. Petra Malúchová, Anna Snegina), virtuálnymi poetmi a poetkami. „Pseudonym a súvisiace paratexty môžu na prvý pohľad vytvárať ilúziu autenticity a oslovovať pomerne široké publikum, a zároveň parodovať aj isté literárne konvencie a inštitúcie.“ Šrank je v svojich štúdiách analytický, perfektne detailný, argumentuje, primerane cituje a presviedča. Jeho metatextové úvahy, orientované nielen literárnovedne, ale aj filozoficky, umenovedne, sociologicky, antropologicky a psychologicky, sú sémanticky nasýtené a odborne adekvátne prísne, čo dopĺňa aj hodnotná bibliografia. „Venujem sa teda básnikom, ktorí sú v súčasnosti akceptovaní iba s výhradami, literárnym faktom, ktoré sa často vnímajú skôr ako kuriozity, a problémom, ktoré sú u nás všetkým jasné.“ Knihu Jaroslava Šranka však nemožno v nijakom prípade vnímať ako text plný kuriozít a zvláštností, ale ako seriózne štúdie o časti súčasnej slovenskej poézie.
.gabriela Rakúsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite