Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Píše Peter Zajac

.časopis .osobnosti

Ruskí geopolitickí stratégovia hovoria, že Slováci sú z východnej Európy Rusom najbližší.

Na tom výroku nie je zaujímavá ani tak otázka blízkosti medzi Slovákmi a Rusmi, ktorou sme boli kŕmení pri návšteve ruského prezidenta Medvedeva v pseudohistorickom háve školských výkladov  o mocnom dubisku z Kollárových veršov či Štúrovho Slovanstva a sveta budúcnosti, ako údajne najvplyvnejšieho konceptu slovenského politického myslenia za posledných stopäťdesiat rokov.  
Ján Kollár bol do konca života verným poddaným Jeho cisárskeho Veličenstva a lojálnym občanom Habsburskej monarchie. Štúrov apodiktický spis nevyšiel v slovenčine takmer stopäťdesiat rokov najmä preto, že v ňom zavrhol vlastnú koncepciu samostatného slovenského národa a nahradil ju predstavou vplynutia do ruského národa s jeho jazykom, pravoslávím a obščinným systémom, a to odporuje všetkým slovenským politickým konceptom posledných stopäťdesiatich rokov bez ohľadu na to, či smerovali na Východ ako u Vajanského, alebo na Západ ako u Štefánika.
Dôležitá je skôr nenápadná samozrejmosť, s akou sa v ruskom geopolitickom myslení hovorí aj dnes o Slovensku, Česku, Maďarsku, Poľsku či pobaltských krajinách ako o východnej Európe. Tradične sa z toho  odvodzuje ich označenie za blízke zahraničie a vyvodzuje akýsi ruský historický nárok.
Jeden môj priateľ zvykne hovorievať, že slovenská otázka neexistuje. Existuje a stojí opakovane pred každou generáciou: Kam Slovensko patrí? Na Západ, na Východ? Alebo ich spája ako most?
Predstava mosta, spájajúceho Východ so Západom, je našou chronickou ilúziou. V skutočnosti po ňom kráča Východ na Západ vo forme potrubí a širokorozchodných koľají. Alebo čižiem - z Východu na Západ, ale aj zo Západu na Východ. To vedia rovnako dobre ruskí aj západní stratégovia a v tichom priestore geopolitického myslenia sa odohráva tajná hra o Slovensko.
Milan Šútovec mi pravidelne posiela články o Slovensku z rakúskeho denníka Die Presse. Naposledy sa tak ku mne dostal preklad článku Hodnoty v Rusku: moc, bohatstvo, uznanie z ruských novín Vedomosti, s optimistickým dôvetkom, aby som sa nedal odradiť, lebo sa týka aj nás.
V podstate je to nárek nad stratou ruských pozícií vo svete, či už sa týka záujmu o Rusko na svetovom hospodárskom fóre v Davose, ruských neúspechov na zimných olympijských hrách vo Vancouveri, alebo neprítomnosti Rusov medzi stovkou najvýznamnejších globálnych mysliteľov a verejných intelektuálov tohto sveta. Podľa autorov to zašlo dokonca tak ďaleko, že Rusi nakupujú vojenskú výzbroj vo Francúzsku a Američania prvý raz vyťažili viac plynu ako Rusko.
Článok však smeruje k niečomu inému. Výsledky Európskeho sociálneho výskumu ukazujú, že pre Rusov je najdôležitejšou hodnotou boj o vlastné prežitie. Alebo ináč: Rusi sa oveľa viac ako priemerní Európania starajú sami o seba než o problémy sociálnej žičlivosti a univerzálne hodnoty, ktoré prekračujú hranice vlastného Ja. Žičlivosť zahrnuje také hodnoty ako ochotu pomôcť druhým, vernosť priateľom, univerzálnosť zase rovnoprávnosť v styku s druhými, akceptovanie rovných príležitostí pre všetkých ľudí, ochotu vypočuť si ich názor, otvorenosť voči zmenám.
V oboch skupinách dosahujú Rusi najnižšie hodnoty v celej Európe. V prvej s Rumunmi a s Rusmi žijúcimi v Estónsku, v druhej ešte s Maďarmi, Slovincami, Bulharmi, Cyperčanmi. A v oboch spolu so Slovákmi.
Naša súčasná priľnavosť k Rusku teda nie je len výrazom podceňovania celého problému a na druhej strane ilúzií, pseudohistorických špekulácií a devótnosti našich politických atráp. Je aj reálnym výsledkom rovnakého ponímania hodnôt, mentalitou boja za vlastné prežitie. To je v skutočnosti dnešná slovenská otázka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite