Deti treba jednoducho vytrhnúť z izolovanej komunity, viesť ich k povinnej školskej dochádzke, a tam vychovávať a vzdelávať. Ako však potom nazvať situáciu, keď sa na Slovensku vymyslí a experimentálne vyskúša presne taký projekt, chvíľu úspešne trvá, podporí ho aj štát, vyškolia sa na to ľudia, ale napokon, po roku-dvoch, sa urobí všetko preto, aby sa zlikvidoval? Zdá sa vám, že to ide proti zdravému rozumu? Nemýlite sa.
.vyskúšajme, uvidíme
Všetko sa začalo v roku 1999 počas prvej Dzurindovej vlády. Vznikla skupina zainteresovaných ľudí, inšpirácie aj granty sa hľadali od USA a Kanady až po európske štáty. Výsledkom bolo, že nadácia Škola dokorán, ktorá sídli v Žiari nad Hronom, pripravila a verejnosti predstavila projekt takzvaných rómskych asistentov. V podstate išlo o jednoduchý nápad. "Chceli sme experimentálne overiť, či dokážeme akcelerovať úspešnosť rómskych žiakov v našich základných školách," hovorí pre .týždeň riaditeľka nadácie Eva Končoková. Experiment trval dva roky a jeho výsledkom bolo, že "základným predpokladom je vytvorenie a fungovanie inštitúcie rómskeho asistenta učiteľa". Predstava bola, že v oblastiach s vyšším počtom Rómov vzniknú pri školách platené miesta nepedagogických pomocníkov, ktorí budú pomáhať malých Rómov integrovať do školského prostredia. Výsledky experimentov dopadli pozitívne. "Robili sme vedomostné testy, najmä zo slovenčiny a matematiky, a ukázalo sa, že rómski žiaci dosahovali v priemere lepšie výsledky až o dva stupne, pričom nikto už neprepadal. Druhým bonusom bola pravidelná dochádzka," dodáva Končoková.
.pre Rómov Rómovia
Ukázali sa aj ďalšie bonusy. Keďže asistentmi boli v zásade Rómovia, dokázali komunikovať nielen s učiteľom, deťmi, ale aj ich rodinami a rómskymi komunitami. Náplňou asistentov teda nemala byť ani tak pedagogická, ako skôr výchovná činnosť. Rómske deti často nevedeli po slovensky, nemali hygienické a sociálne návyky a keď sa dalo, škole sa vyhýbali. Potvrdzuje to aj Kveta Berkyová, bývalá rómska asistentka, dnes dôchodkyňa, ktorá pôsobila na škole v Rovnianoch, v okrese Spišská Nová Ves: "Bývala som s deťmi často, pretože som žila v ich susedstve. Keď bolo treba, išla som ich ráno zobudiť, poobliekať a zobrať na autobus do školy. Venovala som sa im cez hodiny alebo cez prestávky, po škole, hocikedy, keď to potrebovali," vysvetľuje. Keďže je sama Rómka, nemala problém získať si dôveru u detí a autoritu u rodičov. Podľa jej vlastných slov ju Rómovia rešpektovali, keď bolo treba niečo zaplatiť, deti dostali peniaze, keď bolo treba prísť na rodičovské združenie, rodičia prišli. V škole mala primárne na starosti nultý ročník, to znamená zhruba dvadsať rómskych detí, ktoré - eufemicky povedané - na absolvovanie prvého ročníka potrebujú dva roky. Hoci ju práca viditeľne napĺňala, asistentku na škole asi so 400 deťmi robila len tri roky. Čo sa stalo?
.máte výsledky. No a?
"Neviem to nazvať inak, než alibizmus," objasňuje príčiny Jana Luptáková zo Základnej školy v Detve, inak vysokoškolsky vzdelaná Rómka, ktorá sa na projekte zúčastnila od začiatku a sama rómskych asistentov pomáhala vzdelávať. Alibizmus, o ktorom Luptáková hovorí, má niekoľko etáp. Najskôr bol problém úspešný experiment presadiť na štátnej úrovni. Ministerstvo školstva bolo pôvodne proti, advokátom sa, paradoxne, stal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na začiatok to stačilo. Vyškolilo sa prvých vyše 200 žiadateľov, prevažne Rómov. Vznikol však problém. Slovíčko "rómsky" mnohým prekážalo a niektorí to považovali za "diskriminačné" kritérium. "Hoci som pôvodne sama presne nerozumela, prečo je prívlastok rómsky dôležitý, postupne sme to pochopili všetci, stalo sa totiž z neho alibi pre riaditeľov škôl," dodáva Luptáková. Asistenti už viac nemuseli byť Rómovia. Ďalšie zbytočné úpravy nasledovali: namiesto o Rómoch sa začalo hovoriť o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo sa už netýkalo iba Rómov a pôvodný inštitút len ďalej vyprázdňoval svoj zmysel. Poukazuje na to aj Soňa Kyseľová, riaditeľka Základnej školy Júliusa Juraja Turzu v Detve. Keď sa stal kritériom namiesto rómskeho pôvod sociálny, týkalo sa to inej skupiny detí, z ktorých u nich na škole tvorili Rómovia už iba jednu tretinu. "Zmysel asistenta sa teda potlačil," dodáva Kyseľová. Na ich škole pritom fungovanie rómskych asistentov vyhodnocovali ako krok správnym smerom. Otvárali totiž nultý ročník, kde rómske deti dominovali. A práve tam sa asistenti najviac osvedčili. Okrem toho ich služby využívali aj na krúžkovú činnosť, doučovanie detí, a samozrejme, výchovné pôsobenie. Dnes už nultý ročník neotvárajú, nie je oň záujem. A na škole končí aj posledný asistent. Dôvodov je viacero, okrem spomínanej zmeny účelu je to najmä financovanie.
.chceme to zlepšiť
Ministerstvo školstva totiž zmenilo financovanie podpory detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Najnovšie sa to robí priamo "podporou na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie" takých žiakov, pričom výška podpory je asi 90 eur na žiaka. Dotácia sa teda poskytuje podľa počtu takých žiakov, pričom školy majú naďalej možnosť zriadiť v prípade potreby aj úväzok špecializovaného učiteľa či asistenta. V čom je teda problém? V počtoch. Konkrétne v tom, že ak chcú školy z novej dotácie pokryť náklady na asistenta, potrebujú až zhruba sto takých detí. Koľko škôl má v čase demografickej krízy taký vysoký počet žiakov zo sociálne problémových rodín? Minimum. Dôsledkom teda je, že školy problém riešia pragmaticky: využívajú dotácie na nákup pomôcok, podporu znevýhodnených detí pri financovaní plaveckého či lyžiarskeho výcviku a podobne. To všetko by bolo v poriadku, problém je, že asistentov nie je v takej schéme z čoho zaplatiť a pôvodná myšlienka pomoci Rómom sa tak úplne vytratila. Namiesto platených garantov, ktorí dokázali s deťmi komunikovať, získať si ich dôveru a viesť ich k pravidelnej školskej dochádzke a učeniu sa, je tu niečo iné. Dotácie na pomôcky a záujmové krúžky sa školám tiež zídu, rieši sa tým však oveľa menej ambiciózny problém. Eva Končoková to považuje za "nerozmyslený krok a veľký hazard. Nie sme predsa takí bohatí, aby sme stále hľadali nové nástroje, najmä ak je niečo osvedčené a fungovalo to," dodáva. Iróniou je, že medzičasom vznikli na slovenských vysokých školách aj akreditované odbory, ktoré potrebných rómskych učiteľov či asistentov dokázali pre potreby škôl pripraviť. Jana Luptáková hovorí, že "nové kritériá, ktorým sa financovanie pôvodných asistentov podriadilo, sú premyslene likvidačné." Pod tento názor sa už podpísalo viacero pedagógov a manažérov pôvodného projektu. Bude to však stačiť? Nestranný pozorovateľ by očakával, že ak existuje na tú tému vhodný čas, je to teraz, pred voľbami. Všetky strany predsa vo svojich programoch potrebujú "riešiť rómsku otázku" a takých návrhov, ktoré sa osvedčili, veľa nie je. Svojsky s tým súhlasí aj nesúhlasí súčasný poradca ministra školstva Ladislav Fízik: "Chceme to zlepšiť, musíme preto jasne špecifikovať, že pomáhať majú Rómovia Rómom," vysvetľuje. Na otázku, prečo potom minister Mikolaj pôvodný systém vôbec menil, odpovedá už najmä ako advokát Mikolaja, a nie Rómov: "Nefungovalo to a je to súčasný minister, ktorý sa snaží situáciu enormne zlepšiť." Ešteže tak.
.vyskúšajme, uvidíme
Všetko sa začalo v roku 1999 počas prvej Dzurindovej vlády. Vznikla skupina zainteresovaných ľudí, inšpirácie aj granty sa hľadali od USA a Kanady až po európske štáty. Výsledkom bolo, že nadácia Škola dokorán, ktorá sídli v Žiari nad Hronom, pripravila a verejnosti predstavila projekt takzvaných rómskych asistentov. V podstate išlo o jednoduchý nápad. "Chceli sme experimentálne overiť, či dokážeme akcelerovať úspešnosť rómskych žiakov v našich základných školách," hovorí pre .týždeň riaditeľka nadácie Eva Končoková. Experiment trval dva roky a jeho výsledkom bolo, že "základným predpokladom je vytvorenie a fungovanie inštitúcie rómskeho asistenta učiteľa". Predstava bola, že v oblastiach s vyšším počtom Rómov vzniknú pri školách platené miesta nepedagogických pomocníkov, ktorí budú pomáhať malých Rómov integrovať do školského prostredia. Výsledky experimentov dopadli pozitívne. "Robili sme vedomostné testy, najmä zo slovenčiny a matematiky, a ukázalo sa, že rómski žiaci dosahovali v priemere lepšie výsledky až o dva stupne, pričom nikto už neprepadal. Druhým bonusom bola pravidelná dochádzka," dodáva Končoková.
.pre Rómov Rómovia
Ukázali sa aj ďalšie bonusy. Keďže asistentmi boli v zásade Rómovia, dokázali komunikovať nielen s učiteľom, deťmi, ale aj ich rodinami a rómskymi komunitami. Náplňou asistentov teda nemala byť ani tak pedagogická, ako skôr výchovná činnosť. Rómske deti často nevedeli po slovensky, nemali hygienické a sociálne návyky a keď sa dalo, škole sa vyhýbali. Potvrdzuje to aj Kveta Berkyová, bývalá rómska asistentka, dnes dôchodkyňa, ktorá pôsobila na škole v Rovnianoch, v okrese Spišská Nová Ves: "Bývala som s deťmi často, pretože som žila v ich susedstve. Keď bolo treba, išla som ich ráno zobudiť, poobliekať a zobrať na autobus do školy. Venovala som sa im cez hodiny alebo cez prestávky, po škole, hocikedy, keď to potrebovali," vysvetľuje. Keďže je sama Rómka, nemala problém získať si dôveru u detí a autoritu u rodičov. Podľa jej vlastných slov ju Rómovia rešpektovali, keď bolo treba niečo zaplatiť, deti dostali peniaze, keď bolo treba prísť na rodičovské združenie, rodičia prišli. V škole mala primárne na starosti nultý ročník, to znamená zhruba dvadsať rómskych detí, ktoré - eufemicky povedané - na absolvovanie prvého ročníka potrebujú dva roky. Hoci ju práca viditeľne napĺňala, asistentku na škole asi so 400 deťmi robila len tri roky. Čo sa stalo?
.máte výsledky. No a?
"Neviem to nazvať inak, než alibizmus," objasňuje príčiny Jana Luptáková zo Základnej školy v Detve, inak vysokoškolsky vzdelaná Rómka, ktorá sa na projekte zúčastnila od začiatku a sama rómskych asistentov pomáhala vzdelávať. Alibizmus, o ktorom Luptáková hovorí, má niekoľko etáp. Najskôr bol problém úspešný experiment presadiť na štátnej úrovni. Ministerstvo školstva bolo pôvodne proti, advokátom sa, paradoxne, stal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na začiatok to stačilo. Vyškolilo sa prvých vyše 200 žiadateľov, prevažne Rómov. Vznikol však problém. Slovíčko "rómsky" mnohým prekážalo a niektorí to považovali za "diskriminačné" kritérium. "Hoci som pôvodne sama presne nerozumela, prečo je prívlastok rómsky dôležitý, postupne sme to pochopili všetci, stalo sa totiž z neho alibi pre riaditeľov škôl," dodáva Luptáková. Asistenti už viac nemuseli byť Rómovia. Ďalšie zbytočné úpravy nasledovali: namiesto o Rómoch sa začalo hovoriť o deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo sa už netýkalo iba Rómov a pôvodný inštitút len ďalej vyprázdňoval svoj zmysel. Poukazuje na to aj Soňa Kyseľová, riaditeľka Základnej školy Júliusa Juraja Turzu v Detve. Keď sa stal kritériom namiesto rómskeho pôvod sociálny, týkalo sa to inej skupiny detí, z ktorých u nich na škole tvorili Rómovia už iba jednu tretinu. "Zmysel asistenta sa teda potlačil," dodáva Kyseľová. Na ich škole pritom fungovanie rómskych asistentov vyhodnocovali ako krok správnym smerom. Otvárali totiž nultý ročník, kde rómske deti dominovali. A práve tam sa asistenti najviac osvedčili. Okrem toho ich služby využívali aj na krúžkovú činnosť, doučovanie detí, a samozrejme, výchovné pôsobenie. Dnes už nultý ročník neotvárajú, nie je oň záujem. A na škole končí aj posledný asistent. Dôvodov je viacero, okrem spomínanej zmeny účelu je to najmä financovanie.
.chceme to zlepšiť
Ministerstvo školstva totiž zmenilo financovanie podpory detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Najnovšie sa to robí priamo "podporou na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie" takých žiakov, pričom výška podpory je asi 90 eur na žiaka. Dotácia sa teda poskytuje podľa počtu takých žiakov, pričom školy majú naďalej možnosť zriadiť v prípade potreby aj úväzok špecializovaného učiteľa či asistenta. V čom je teda problém? V počtoch. Konkrétne v tom, že ak chcú školy z novej dotácie pokryť náklady na asistenta, potrebujú až zhruba sto takých detí. Koľko škôl má v čase demografickej krízy taký vysoký počet žiakov zo sociálne problémových rodín? Minimum. Dôsledkom teda je, že školy problém riešia pragmaticky: využívajú dotácie na nákup pomôcok, podporu znevýhodnených detí pri financovaní plaveckého či lyžiarskeho výcviku a podobne. To všetko by bolo v poriadku, problém je, že asistentov nie je v takej schéme z čoho zaplatiť a pôvodná myšlienka pomoci Rómom sa tak úplne vytratila. Namiesto platených garantov, ktorí dokázali s deťmi komunikovať, získať si ich dôveru a viesť ich k pravidelnej školskej dochádzke a učeniu sa, je tu niečo iné. Dotácie na pomôcky a záujmové krúžky sa školám tiež zídu, rieši sa tým však oveľa menej ambiciózny problém. Eva Končoková to považuje za "nerozmyslený krok a veľký hazard. Nie sme predsa takí bohatí, aby sme stále hľadali nové nástroje, najmä ak je niečo osvedčené a fungovalo to," dodáva. Iróniou je, že medzičasom vznikli na slovenských vysokých školách aj akreditované odbory, ktoré potrebných rómskych učiteľov či asistentov dokázali pre potreby škôl pripraviť. Jana Luptáková hovorí, že "nové kritériá, ktorým sa financovanie pôvodných asistentov podriadilo, sú premyslene likvidačné." Pod tento názor sa už podpísalo viacero pedagógov a manažérov pôvodného projektu. Bude to však stačiť? Nestranný pozorovateľ by očakával, že ak existuje na tú tému vhodný čas, je to teraz, pred voľbami. Všetky strany predsa vo svojich programoch potrebujú "riešiť rómsku otázku" a takých návrhov, ktoré sa osvedčili, veľa nie je. Svojsky s tým súhlasí aj nesúhlasí súčasný poradca ministra školstva Ladislav Fízik: "Chceme to zlepšiť, musíme preto jasne špecifikovať, že pomáhať majú Rómovia Rómom," vysvetľuje. Na otázku, prečo potom minister Mikolaj pôvodný systém vôbec menil, odpovedá už najmä ako advokát Mikolaja, a nie Rómov: "Nefungovalo to a je to súčasný minister, ktorý sa snaží situáciu enormne zlepšiť." Ešteže tak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.