Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Obamadeal

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete

Je jar, je apríl, a Barack Obama je v Prahe. Tak ako vždy.

Medzi premiérmi a prezidentmi jedenástich krajín, ktorých americký prezident Barack Obama pozval do pražskej rezidencie veľvyslanca Spojených štátov, bol Robert Fico vlastne čierny pasažier. Obama tam totiž pozval jedenástku štátov strednej a východnej Európy, ktoré boli alebo by sa mohli cítiť znepokojené práve uzavretou dohodou medzi Washingtonom a Moskvou. Dohodou, ktorá o celú tretinu znižuje stavy jadrových zbraní na oboch stranách týchto,  ešte stále atómových svetových superveľmocí.

.trójsky kôň Moskvy

Robert Fico na pražský "minisummit", vlastne iba večeru v malom zámku vo francúzskom štýle (výrazne umiernenejšom, než je vedľajšia veľkolepá, v minulosti sovietska a dnes ruská ambasáda), z tohto pohľadu nemal byť vôbec pozvaný. Väčšina hláv štátov a vlád, ktoré sa vo štvrtok večer nad slávnostnou kuracinou so zeleninovou oblohou okolo Obamu zišli, sa obávala toho, aby Američania v rámci dohadovania sa s Ruskom nezabudli na svoje predchádzajúce veľmi silné angažmán v strednej Európe. Robert Fico, naopak, žiadne väčšie americké angažmán v našom regióne nechce. Napokon to vo svojej otvorenosti na spôsob Che Guevaru novinárom aj otvorene povedal. Slovensku podľa neho úbytok amerického záujmu o "novú Európu" vôbec neprekáža: "Poznáte náš názor, Slovensko sa toho neobáva." A tak vraj pri reči s Obamom stihol Fico medzi štyrmi očami prehodiť niekoľko slov o americkej zdravotníckej reforme aj o tom, že na Slovensku budú za pár týždňov voľby.
Fico, keby bol skutočne úprimný, by však musel povedať, že ubúdajúceho amerického vplyvu v strednej Európe sa na Slovensku neobáva len on a jemu podobní politici s komunistickou minulosťou a pretrvávajúcim videním sveta, v ktorom sú zlí americkí imperialisti, dobrá Moskva a milí čínski a kubánski súdruhovia. Pretože je mnoho Slovákov - a tým, samozrejme, Fico nemôže prísť na meno -, ktorí klesajúcim záujmom Obamovej Ameriky o strednú Európu znepokojení rozhodne sú. Napríklad prvý slovenský prezident (a posledný, ktorý za niečo stál) Michal Kováč to vyjadril tým, že spolu s Václavom Havlom a ďalšími kľúčovými osobnosťami regiónu podpísal pred časom výzvu, aby USA nedávali strednú Európu na oltár dobrých vzťahov s Ruskom.
Horšie je, že Fico nebol na večeri u Obamu len čiernym pasažierom, ale vlastne "ruským koňom". Len niekoľko hodín predtým, pri návšteve ruského prezidenta Dimitrija Medvedeva v Bratislave, totiž Ficovo Slovensko urobilo niečo, čo dosiaľ žiadna krajina "novej Európy" nielenže neurobila, ale ani na to nepomyslela.

.vie, na čo prikývol?

Vo výpočte dohôd, ktoré sa za účasti ruského prezidenta Medvedeva v Bratislave podpísali a z ktorých väčšina ešte zvyšuje už dnes enormnú závislosť Slovenska od Ruska, medzi špekuláciami o úplne neuveriteľnom projekte širokorozchodnej železnice na dovoz čínskeho tovaru do Európy, tak trochu zanikla jedna zásadná zmena v slovenskej zahraničnej politike. Pri rokovaní s Medvedevom totiž Ivan Gašparovič, na ktorého sa nedá pozerať inak ako na Ficovho prezidenta, prikývol svojmu ruskému hostiteľovi na jeho plán nového bezpečnostného usporiadania v Európe. A to nie je nič iné ako oprášená, do pekných slov zabalená kremeľská snaha o rozpustenie alebo aspoň kastráciu NATO. O nový bezpečnostný koncept v euroatlantickom priestore, ktorý by sa zmenil na "koncert veľmocí", z ktorého by vypadla aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na ktorej Rusom prekáža presne to, čo prekážalo Sovietskemu zväzu. A to rozmer kontroly dodržiavania ľudských práv, demokratických slobôd a férovosti volieb. Práve presadenie "Medvedevovho plánu", s ktorým Rusi až do návštevy Slovenska v zásade márne obchádzali Európu, je to, čo prozápadných politikov strednej a východnej Európy na americko-ruskom zbližovaní a podobných tančekoch medzi Moskvou a Bruselom desí najväčšmi. Premiéra Fica a jeho rusofilskú vládu to viditeľne nedesí. Práve naopak.
Napokon to, že Bratislava, v ktorej vládne Fico, Slota, Mečiar a Gašparovič, teda s výnimkou vtedy zanedbateľného dnešného premiéra politici, vinou ktorých nebolo Slovensko v prvej vlne rozšírenia NATO v roku 1998, má celkom iný pohľad na svet než iné vyšehradské krajiny, sa ukázalo už v otázke protiraketovej obrany. Aj v západnej Európe sa vtedy našli krajiny, ktoré neboli projektom nadšené, ale žiadny vrcholový politik NATO americký radar v Brdoch a základňu v Poľsku nesabotoval tak aktívne ako Robert Fico. V Prahe či Varšave vládli (s výnimkou Ficovho spolupútnika Paroubka a komunistov) smútok a sklamanie, keď Obama vlani na jeseň projekt svojho predchodcu slovami českého prezidenta Václava Klausa "odpískal". Fico možno v rovnakej chvíli otváral "sovietskoje igristoje" a zapíjal svoj malý triumf.
Jediné, v čom sa Fico u Obamovho stola s ostatnými zhodol, bola podpora spojeneckej operácie v Afganistane. A to nie je v rozpore s jeho "proruským" angažmán, pretože Američanom v Afganistane pomáhajú minimálne logisticky aj Rusi. Fico si možno tiež ešte pamätá, že v čase, keď budoval spolu so státisícmi ďalších socializmus na Slovensku, poslal do Afganistanu tanky súdruh Leonid Brežnev, takže vlastne slovenskí vojaci idú v stopách hrdinskej sovietskej armády. To, že vo Ficovom Slovensku majú Rusi svojho trójskeho koňa v NATO, počas Medvedevovej návštevy na Slovensku otvorene kvitovali aj ruské médiá, ktoré zdôrazňovali, že medzi bývalými socialistickými a dnes západnými štátmi má Slovensko "zvláštne postavenie".

.čašníci a lokaji

No dosť už o Ficovi, ktorý v pražskom svetovom predstavení zohral len vedľajšiu roličku. Popravde ani Česi a Praha neboli oveľa viac než kulisy summitu a ako sa vyjadril bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg, "čašníci a lokaji". Na tom, na rozdiel od nebezpečného Ficovho promedvedevovsko-putinovského pôsobenia, nič zlé nie je. Prahu si totiž na svoju šou nevybral Dmitrij Medvedev, ale americký prezident Barack Obama. A vybral si ju už druhý raz, keď pred rokom predniesol - na okraj vtedajšieho summitu EÚ-Rusko na Hradčanskom námestí prejav s takmer pacifistickým posolstvom Vidím svet bez jadrových zbraní. Čechov a dokonca ani mnoho tých, ktorí s ním v Česku sympatizovali, tým prejavom nenadchol. Mnohí si ešte pamätajú, že podobné slová, lepšie povedané frázy, počúvali pred dvadsiatimi a viac rokmi od komunistických papalášov a sovietskych súdruhov - tí pritom, ako všetci vedeli už vtedy, vyrábali jadrové rakety ostošesť, a armády Varšavskej zmluvy mali v šuplíkoch svojich generálnych štábov až do roku 1990 plány, ako po víťaznej jadrovej vojne obsadia Európu až po Atlantik.
Lenže Obama to, aspoň čiastočne, myslel naozaj pacifisticky úprimne. Alebo prinajmenšom ako šikovný diplomaticko-marketingový ťah voči Iránu a Severnej Kórei, ako pred rokom vykladali analytici, ktorí trochu premýšľajúcich, a teda dosť vystrašených Čechov presviedčali, že sa Obama na Hradčanskom námestí nezbláznil. A že to nie je, ako ho vykresľuje časť republikánskej pravice, zakuklený komunista v Bielom dome.
Či už majú pravdu tí analytici, alebo americkí skalní pravičiari, Obamovi sa skutočne s Ruskom, respektíve s Dmitrijom Medvedevom podarilo do roka a do dňa od "pražského prejavu" uzavrieť dohodu zatiaľ o najväčšom znížení jadrových arzenálov v dejinách. Vojenskí analytici sa hádajú, či nejde len o zníženie optické, a namietajú, že Rusi vlastne zničia len svoje nefunkčné zbrane, kým Američania sofistikovanú a plne použiteľnú výzbroj. Dodávajú, že aj keby Moskva a Washington znížili dvojnásobok, stále budú mať obrovskú prevahu nad ostatnými jadrovými veľmocami. Lenže nič z toho nemôže zásadne poškodiť mediálny obraz Obamovho "pražského" úspechu.

.praha dobrá pre Obamu aj Medvedeva

Taký úspech Obama po vyše roku v úrade zúfalo potreboval. Jeho zahraničná politika sa totiž zatiaľ žiadnym preukázať nemohla: Blízky východ je v totálnom marazme, situácia v Iraku nie je omnoho lepšia, než akú Obamovi odovzdal Bush, a v Afganistane je ešte horšia. Pokrok s Iránom a Severnou Kóreou je nulový. Vzťahy v NATO a s Európou za veľa nestoja a z Latinskej Ameriky sa k pokrikujúcemu Hugovi Chávezovi pridávajú ďalší. Fidel Castro posiela z Kuby blahoprajné telegramy Obamovi k jeho zdravotníckej reforme a Raul necháva umierať disidentov vo väzení. No a Čína sa k USA správa čoraz nápadnejšie ako k upadajúcej veľmoci. Našťastie pre Obamu je tu aspoň ten vlaňajší prejav z Prahy. A Rusi, ktorí za zrušenie radaru v Česku a základne v Poľsku boli blahosklonne ochotní nakoniec podpísať nástupcu dohody START - dohodu, o ktorej už niektoré svetové médiá začali písať ako o "Pražskej zmluve".
Česi sa organizácie summitu, doplneného tou večerou, pre východnú časť Európy azda aj dôležitejšou,  zhostili - aj s ohľadom na šibeničný termín - so cťou. Niečo sa síce tušilo už koncom roku, keď o Prahe ako o mieste podpisu vtedy ešte nedohodnutej zmluvy začali písať ruské médiá. Moskve sa však česká metropola veľmi nepozdávala, a tak na poslednú chvíľu skúsila dať do hry ukrajinský Kyjev, kde práve čerstvo prebral opraty jej bývalý chránenec Viktor Janukovyč. Nakoniec však Rusi súhlasili, že prenechajú šou Obamovi, ktorému, ako už vieme, Praha ideálne zapadala do jeho marketingovej réžie.
Inak, ten summit iste zapadol do réžie aj ruskému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi. Ak budeme vychádzať z predpokladu, že medzi Medvedevom a premiérom Putinom naozaj prebieha niečo ako mocenský súboj (hoci rovnako pravdepodobné je, že ide len o dohodnuté divadlo), potom mu pražský summit s Obamom sadol. Celkom totiž zatienil, tak v Rusku, ako aj vo svete, inú mediálnu šou, tentoraz šou Putina, ktorý sa s poľským premiérom Donaldom Tuskom zmieroval nad hrobmi poľských dôstojníkov v Katyni. V tom možnom preťahovaní sa o rolu hlavného tvorcu ruskej zahraničnej politiky bol pražský summit, ponúkajúci Rusku jedinečný a v iných oblastiach už neopakovateľný pocit "svetovej superveľmoci", omnoho vyššou kartou.

.aj tak možno odstúpia
Nevysoký Dmitrij Medvedev si to užil aj napoleonsky - na podpis prišiel s polhodinovým meškaním, Obamu aj Klausa nechal postávať pri Matyášovej bráne a na tlačovej konferencii v Španielskej sále stále podprahovo zdôrazňoval, že USA Rusku pri rokovaniach ustúpili a ani v takej otázke, ako sú nové sankcie voči Iránu, Obamovi za jeho ústretovosť vlastne nič nesľúbil. A len čo za Medvedevom vo štvrtok popoludní zaklapli dvere lietadla, zverejnilo Rusko jednostranný furiantský dodatok k práve podpísanej zmluve. V ňom stojí, že keď sa Moskve nebude páčiť ani chystaný "Obamov" systém protiraketovej obrany, tak jednoducho od zmluvy ustúpia. A to sa nedá vôbec vylúčiť.
Čechom však to všetko môže byť jedno. Praha sa na dva dni stala zase takmer hlavným mestom sveta (aj keď Rusko naozaj nie je Sovietsky zväz), ukázala, že českí úradníci diplomati a polícia aj armáda sú schopnými a po predsedníctve EÚ a summite NATO dobre fungujúcimi hostiteľmi. Pražania sú zase pokojní, príjemní, nič nekomplikujúci diváci, ktorí usporiadane dodržiavajú dopravné uzávierky. Televízie celého sveta ukázali, aké úžasné vie byť počasie v Prahe začiatkom apríla. Za päťdesiat miliónov korún, teda dva milióny eur, tá celosvetová, aj keď krátkodychá reklama stála.
A to, že nielen Medvedeva, ale ani Obamu v Prahe nevítali davy, sa dá vysvetliť slovami, ktoré povedala istému americkému novinárovi jedna bodrá Pražanka: "No, čo by som sa vzrušovala. Je jar, začiatok apríla, a v Prahe je Obama. To tu máme každý rok."

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite