Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slnko bude dostupnejšie

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Na Slovensku má vyrásť v tomto roku niekoľko stoviek solárnych elektrárni. Prežije to prenosová sústava? Uskutočnia sa avizované projekty? A prečo nastal boom v tomto odvetví?

Rozmach solárneho biznisu je dobrý príklad toho, keď štát vyšle na trh pozitívne signály, že sa v tej oblasti oplatí podnikať. Investori na tie signály zareagujú, vyprodukujú množstvo projektov a s hrôzou zisťujú, že počas ich realizácie štát zrazu mení pravidlá. 
.motivácie a regulácie
Minulý rok v júni parlament schválil zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktoré patrí aj výroba energie zo slnka. Zákon začal platiť od septembra. Výkupná cena elektriny zo slnka bola stanovená pomerne vysoko, aby štát prilákal do tohto odvetvia investorov. 
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) na základe vlastných analýz určil výkupnú cenu na rok 2010 na vyše 42 centov za kilowatt elektriny, čo je oveľa viac ako pri cene elektriny z iných zdrojov, ako vietor, uhlie či jadro. Navyše štát sa zaviazal, že tú cenu bude garantovať na 15 rokov. Tieto preferenčné podmienky spustili v tomto odvetví vlnu záujmu o podnikanie. 
Podľa údajov Inštitútu pre energetickú bezpečnosť boli ku koncu minulého roka na stole ministerstva hospodárstva stovky žiadostí na stavbu menších fotovoltaických elektrárni do 1 MW v objeme do 1247 MW. (Fotovoltaické elektrárne sú slnečné elektrárne, ktoré vyrábajú zo slnka elektrinu. Fototermické elektrárne vyrábaju zo slnka teplo. My budeme používať zjednodušený pojem slnečné.). Ministerstvo aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), ktoré udeľujú povolenia na výstavbu elektrární, spanikárili a  sprísnili pravidlá. Na konci novembra minulého roka stanovili strop na povolenia slnečných elektrární s výkonom od 1 do 4 MW na 120 MW. Navyše určili aj časové limity pre podnikateľov, ktorí musia postaviť elektráreň do roku 2011.  
Podnikatelia na zmeny pravidiel zareagovali promptne a začali svoje projekty deliť na menšie elektrárne s výkonom do 1 MW, ktoré obmedzeniam nepodliehali. Tohto roku však regulácie dostihli aj ich. Začiatkom marca parlament schávalil novelu zákona o energetike, podľa ktorej si musia povolenie na stavbu solárnej elektrárne žiadať od ministerstva hospodárstva aj menšie projekty s výkonom pod 1 MW. Oslobodené od schvaľovania budú iba solárne panely na budovách s výkonom do 100 kW. Túto povinnosť by mali mať od mája, ale prezident ten zákon vetoval, takže sa jeho účinnosť posunie.  
.nepredvídateľná?
Prečo štát začal toto naštartované podnikanie regulovať? Bojí sa, že ak by sa zrealizovali všetky projekty, mohlo by to ohroziť stabilitu prenosovej sústavy. Straší príkladom zo susedného Česka, kde povolili úrady veľa slnečných a veterných elektrární, a teraz majú problém, aby tá elektrina neohrozovala siete. Lenže množstvo žiadostí o stavbu slnečnej elektrárne neznamená, že sa všetky projekty aj zrealizujú. Proces získavania povolení na výstavbu bol aj pred reguláciami zložitý a byrokraticky náročný. 
Potenciálny záujemca o elektráreň si musí najprv nájsť vhodný pozemok, kde bude aj bod pripojiteľnosti, teda stĺp na elektrické vedenie, ktorým môže svoju elektrinu odvádzať. Potom musí vypracovať štúdiu pripojiteľnosti. Od distribučnej spoločnosti dostane rezerváciu, ktorá platí jeden rok. Za ten čas si investor musí vybaviť stavebné povolenie, zohnať peniaze a uzatvoriť zmluvu o pripojení. Po jej podpísaní má k dispozícii ďalší rok na postavenie elektrárne. Až po dokončení diela bude pripojený. 
Väčšina žiadateľov má ešte len rezerváciu a stavať ani nezačala. Tí šikovnejší sa budú snažiť dokončiť elektrárne v tomto roku, lebo majú vysokú garantovanú cenu. No ľudia z brandže odhadujú, že sa postaví približne 10 percent z avizovaných projektov. Juraj Ulehla z firmy MyENERGY, ktorá má skúsenosti z výstavbou slnečnej elektrárne v Česku a  plánuje v tomto mesiaci začať s výstavbou troch elektrární s výkonom do 7 MW na Slovensku, argumentuje číslami zo susednej krajiny. „V Česku sa v prvých troch rokoch realizovalo od 10 do 30 percent projektov, takže panika nie je namieste,“ hovorí. Odhaduje, že na Slovensku by mohli byť v tomto roku dokončené elektrárne s výkonom najviac 50 MW. 
Ďalší argument pre prísnejšiu reguláciu slnečných elektrární je ten, že elektrina zo slnka je nestála a nepredvídateľná. Keď je slnečno, vyrobí sa jej veľa, ak sú mraky, zase málo. Treba preto stopnúť ďalšie projekty? Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť si myslí, že nie. Nestabilitu navrhuje riešiť tým, že by prevádzkovatelia elektrární prevzali zodpovednosť za stabilitu dodávok, ktorú má teraz distribučná spoločnosť. Výpadky elektriny zo slnka by mohli nahrádzať  dodávkami elektriny z iných zdrojov, napríklad z bioplynu či biomasy, ktoré by postavili pri slnečnej elektrárni. 
S argumentom, že slnečná energia je nepredvídateľná, nesúhlasí ani Ulehla. Podľa neho je predvídateľnosť vyššia ako pri vetre a navyše na Slovensku sú experti na energometeorológiu, ktorí vedia predpovedať intenzitu dodávok elektriny zo slnka s veľmi vysokou presnosťou. 
Problém nestability slnečnej energie by mohlo vyriešiť aj jej skladovanie, hoci to je zatiaľ hudbou budúcnosti. Vo svete sa už robí vývoj obrovských bateriek či akumulátorov, ktoré by to dokázali, ale sú veľmi drahé. Na Slovensku sa preto prebytočná elektrická energia používa napríklad v prečerpávacích vodných elektrárňach.
.ceny pôjdu dole
Slovensko sa zaviazalo podporovať získavanie energie zo zelených zdrojov, navyše musíme väčšinu surovín na výrobu elektriny dovážať – či už ide o plyn, ropu, urán, alebo uhlie. Navyše tie komodity dovážame z jednej krajiny – z Ruska. 
Ak máme možnosť si vyrobiť časť elektriny vlastnými silami, mali by sme to spraviť. Problém je ten, že zelené zdroje energie sú zatiaľ drahšie ako bežné. Vyššia cena elektriny vyrobenej zo slnka je spôsobená tým, že technológie sú na začiatku vývoja a sú drahé. Lenže ich cena s dopytom klesá. Za posledné roky napríklad iba ceny solárnych panelov klesli o 30 až 40 percent. Teraz síce stagnujú, ale predpoklad, že budú znova padať, je veľký. „Je to perspektívny biznis, pretože technológia panelov je podobná ako pri čipoch do počítačov alebo LCD televízorov a tie išli dole za posledné roky rapídne,“ vysvetľuje Ulehla. Navyše, elektrina zo slnka je drahá aj preto, lebo zatiaľ ju produkujú malé zdroje. Ak bude elektrární viac a elektriny prebytok, cena pôjde opäť dole. Ulehla predpokladá, že cena elektriny vyrobenej zo slnka môže v horizonte 5 až 7 rokov dosiahnuť úroveň ceny určenej pre bežné domácnosti pri predpokladanom poklese na jednu tretinu jej dnešnej ceny. V tom momente nebude akákoľvek umelo stanovená výkupná cena absolútne potrebná.  
Vysoké výkupné ceny elektriny zo slnka môže regulovať URSO. Ich znižovaním môže ovplyvniť solárny biznis a množstvo vyprodukovanej elektriny. Ak by cenu znížil o zákonom povolených 10 percent, ocitnú sa podnikatelia na hranici rentability a do nových projektov by sa už nehrnuli.  Spočítali by si návratnosť investície, pri dnešnej výkupnej cene je niekde v rozpätí 8 až 12 rokov, a rozhodli by sa trhovo – neinvestovali by. 
Ceny slnečnej energie by však nemuseli byť určované iba úradne, ale aj trhom. Marčan navrhuje zaviesť na výstavbu solárnych elektrární tendre. Víťazili by tie projekty, ktoré by vedeli elektrinu dodať lacnejšie. Na to je však potrebné zmeniť legislatívu. Ulehla hovorí, že nápad s tendrami je dobrý, ale v slovenských podmienkach pochybuje, že by to fungovalo bez problémov.  
Vysoká cena elektriny zo slnka má vplyv aj na koncovú cenu elektriny pre domácnosti. Podľa Ulehlu by pripojenie spomínaných 120MW spôsobilo nárast ceny elektriny pre priemernu štvorčlennú domácnosť asi o 50 centov mesačne. Vysoké ceny teda zaplatíme všetci. 
.miesto činu
Ako vyzerá a funguje solárny park, sa .týždeň šiel presvedčiť do obce Kľúčovec na juhu Slovenska. Niekoľko stoviek metrov pred obcou nás čaká oplotený areál, ku ktorému vedie štrková cesta. Nápisy na bráne oznamujú, že areál je strážený kamerovým systémom. Solárny park zatiaľ nevyzerá ako park. Čerstvé stavebné úpravy ešte vidieť.  Ivan Turner, riaditeľ výstavby firmy Elvosolar, ktorá slnečnú elektráreň postavila, vysvetľuje, že elektráreň ukončuje skúšobnú prevádzku a prechádza do režimu tzv. “ostrej prevádzky“.  Okolie chce firma skultivovať trávnikom.   Vnútri je niekoľko radov solárnych panelov umiestnených na poli. Viac ako dvetisíc kusov panelov na dvoch hektároch poľa dokázala firma naištalovať za dva mesiace. „Ak je technológia objednaná a včas dodaná,  netrvá to dlho,“ konštatuje Turner. Slnečné panely sú zavrtané hlboko v zemi, aby odolali vetru. Stavbári nepoužili betón, lebo ten sa časom drolí.  Kamenec panely síce môže ohroziť, ale kremíkové dosky sú dostatočné odolné, aby bežným krúpom vzdorovali. Ak by predsa len k poškodeniu došlo, celá technológia je poistená.  
Panely sú orientované na juh a majú sklon 30 stupňov, aby mali čo najväčší výkon. Turner hovorí, že slnečná elektráreň môže byť teoreticky aj v horách, kde je slnečné žiarenie silné a navyše je tam chlad, ktorý panelom pomáha. „Prílišné teplo totiž znižuje výkon panelov,“ vysvetľuje. Problémom v horských podmienkach je však zaobstaranie väčšej súvislej  plochy na umiestnenie panelov. Výkon panelov znižuje aj to, ak je panel niečim zakrytý. Navyše, ak je zakrytý jeden panel, výkon sa zníži celej sústave panelov, ktoré sú naň napojené. 
Zaujalo nás, že v areáli nie je žiadna veľká budova. Počítač a obslužné zariadenia ako transformátor sú v dvoch malých stavbách. Náklady na obsluhu elektrárne sú minimálne. Stačí, aby fungoval kamerový systém a sem-tam prísť očistiť solárne panely od prachu či vtáčieho trusu. Takáto elektráreň môže fungovať ďalších dvadsať rokov, kým sa panely nebudú musieť vymeniť za modernejšie. 
V dedine sa pýtame starostu Tibora Botha, ako sa stavali miestni ľudia k výstavbe elektrárne. Hovorí, že väčšina nemala nič proti. Presvedčili ich argumenty, že z tejto stavby bude mať úžitok aj obec. Pôda , ktorú firme na stavbu elektrárne obec predala, bola nevyužívaná, a tak získané financie do obecného rozpočtu potešili. Navyše obec je prijímateľom dane zo stavieb slúžiacich na energetiku. Starosta hovorí, že  väčší úžitok z elektrárne je reklama pre obec a možnosť ďalšej spolupráce. „Predtým o nás nikto nevedel, dnes sme v médiach častejšie a možno sem prídu aj turisti.“ Spoluprácu s firmou považuje za korektnú a uvažuje, že by s ich pomocou umiestnil slnečné kolektory aj na strechu miestnej škôlky. Starosta by sa nebránil ani rozšíreniu solárneho parku alebo stavbe inej elektrárne na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite