Slovák Jozef, ktorý chcel svoje priezvisko nechať v anonymite, sa s členmi katolíckeho hnutia Kristovi legionári prvýkrát stretol v roku 2002 v Bratislave. Po roku spolupráce sa rozhodol absolvovať medzinárodný mesačný kurz v Ríme, ktorý sa každoročne organizuje pre mladých lídrov hnutia. Vstup do Regnum Christi, laického hnutia pridruženého k legionárom, ktorými môžu byť len kňazi, bol prirodzeným krokom.
.exemplárny príklad
Úspešné hnutie, ktoré tvorí 800 kňazov, 2 500 seminaristov a okolo 65 000 laikov sa však v poslednom období topí v škandáloch svojho zakladateľa, mexického kňaza Marciala Maciela Degollada. Obvinenia zo sexuálneho zneužívania mladých seminaristov sa začali objavovať už v roku 1948 a postupne pribúdali ďalšie. Navyše, páter Maciel má na svedomí splodenie minimálne jednej dcéry, aj keď podľa niektorých informácií môže byť otcom až šiestich detí. Až v roku 2006 mu Kongregácia pre náuku viery prikázala stiahnuť sa z verejného diania. „V hnutí panoval názor, že žaloby na zakladateľa sú jednoducho osočovaním. Preto som vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery bral ako poslednú obeť, ktorú musí ,svätec´ priniesť pre dobré dielo,“ hovorí Jozef.
Predminulý týždeň sa skončila prvá fáza hĺbkovej kontroly, ktorú do všetkých 120 komunít hnutia vyslal pápež Benedikt XVI. Ten v nasledujúcom období rozhodne, čo ďalej. Podľa vatikanistu talianskeho týždenníka L´Espresso Sandra Magistera je veľmi pravdepodobné, že pápež odvolá súčasného generálneho predstaveného Álvara Corcueru a generálneho vikára Luisa Garzu Medinu, ktorí boli dlhé roky najbližšími spolupracovníkmi zakladateľa, a nominuje osobitného legáta, ktorý bude zodpovedný za vnútornú očistu hnutia. Jeho rozpustenie nepredpokladá, ale dodáva, že legionárske špičky sa ešte vždy usilujú o záchranu imidžu svojho zakladateľa.
Prípad Kristových legionárov je exemplárnym príkladom „riešenia“ niektorých závažných sexuálnych škandálov kňazov. „Nemôžem nezdieľať zdesenie a pocit zrady, ktorý mnohí z vás zakúsili, keď sa dozvedeli o týchto trestných a hriešnych skutkoch a o tom, ako sa k nim predstavitelia írskej cirkvi stavajú,“ píše sa v spomínanom liste Benedikta XVI. Morálne zlyhanie časti kléru vážne ohrozuje nielen dôveryhodnosť cirkvi, ale aj vieru v Boha, do ktorého si mnoho ľudí projektuje obraz svojho (duchovného) otca. Váhu problému znásobuje to, že v mnohých prípadoch neboli chránené obete, ale vinníci. Spájať tie problémy len s katolíckou cirkvou by však bolo pokrytecké.
.zlaté šesťdesiate
Cirkev žije uprostred sekulárnej spoločnosti, ktorú sa usiluje formovať, ale zároveň je vystavená jej vplyvom. Ak v spoločnosti dominujú trendy, ktoré zo sexuality robia komerčný produkt a v ktorej už od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia nachádzajú pedofili čoraz pevnejšiu pôdu pod nohami (pozri holandské hnutie Martijn bojujúce za legalizáciu pedofílie či blogera obhajujúceho pedofíliu na blogu denníka SME), nemožno sa čudovať, že tá mentalita ovládne aj niektorých členov cirkvi.
„Medzi zelenými sa v roku 1985 objavila požiadavka urobiť sex s deťmi beztrestným a v roku 1989 známe vydavateľstvo Deutscher Artztverlag vydalo knihu, ktorá otvorene hlásala nárok na pedofilné kontakty. V tej dobe sa bojovalo predovšetkým proti katolíckej sexuálnej morálke ako represívnej prekážke ,detskej sexuálnej emancipácie´,“ uviedol vo svojom článku, ktorý minulý mesiac vyšiel v denníku Frankfurter Allegemeine Zeitung, nemecký psychiater a teológ Manfred Lütz.
Rýchla sociálna premena spoločnosti s niektorými škodlivými účinkami, o ktorej píše v liste aj Benedikt XVI., nie je len vnútorným pocitom konzervatívnych skeptikov, ale faktom, ktorý potvrdzujú čísla. Podľa britského Centrálneho štatistického úradu sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia rodilo mimo manželstva len 10 % detí, v roku 1994 ich už však bolo viac ako 30 %; podiel single domácností narástol zo 14 % v roku 1961 na 27 % v rokoch 1994 – 1995. Podľa knihy The Age of Extremes: The Short Twentieth Century 1914 – 1991, ktorej autorom je marxistický historik Eric Hobsbawm, bol v roku 1938 v Británii podiel uzavretých manželstiev k rozvodom 58:1, kým v osemdesiatych rokoch už len 2,2:1. Pedofilné trendy, kríza rodiny, nástup individualizmu. Spoločnosť bez viny?
.pedofilní pastori
Kým sa človek, znepokojený sexuálnymi škandálmi v cirkvi prepracuje k jadru skutočných problémov, musí sa prehrýzť cez hrubú ideologickú škrupinu. Slovné spojenie „pedofilný kňaz“ sa v spoločnosti stalo ustáleným slovným spojením. Profesor Philip Jenkins z Pennsylvania State University publikoval v roku 2002 v Pitsburgh Post Gazette článok s názvom The Myth of the Pedophile Priest. Píše v ňom, že hoci sexuálne škandály majú na svedomí nielen katolíci, ale aj protestanti, mormóni, židia, buddhisti, Svedkovia Jehovovi či členovia Hare Krišna, s termínom „pedofilný pastor“ či „pedofilný rabín“ sa nikde nestretnete. Pritom podiel zneužívania medzi protestantskými pastormi je podľa Jenkinsa vyšší ako medzi katolíckymi kňazmi. Spomína aj prieskum realizovaný v Chicagskej arcidiecéze, do ktorého sa zapojili všetci kňazi, čo v nej pôsobili v rokoch 1950 – 1990. Z výsledkov vyplýva, že z 2 200 kňazov sa zhruba štyridsiati (1,8 %) dopustili sexuálneho násilia, z toho len jeden pedofílie.
Charles Scicluna, ktorý má v rámci Kongregácie pre náuku viery na starosti delicta graviora (najzávažnejšie delikty), v rozhovore pre taliansky denník Avvenire uviedol, že z 3 000 prípadov sexuálnych obvinení spáchaných počas uplynulých päťdesiatich rokov, ktoré kongregácia riešila v rokoch 2001 – 2009, sa 60 % týkalo tzv. efebofílie, teda sexuálnej príťažlivosti k neplnoletým príslušníkom rovnakého pohlavia, 30 % heterosexuálnych vzťahov a 10 % pedofílie. Profesor Jenkins, ktorý nie je ani katolík, ani obhajca katolíkov, zdôrazňuje svoje znepokojenie nad tým, „že oprávnený hnev spôsobený niekoľkými otrasnými prípadmi sa môže zmeniť na neodôvodnené útoky proti nevinným duchovným“. Chicagský prieskum navyše hovorí o tom, že väčšina sexuálnych prečinov miestnych kňazov sa týkala kontaktov so 16 – 17-ročnými osobami a často k nim dochádzalo aj so súhlasom tých osôb.
Ďalším mýtom je podľa profesora Jenkinsa zodpovednosť celibátu za sexuálne prečiny. V tomto bode by medzi sexuológmi – psychiatrami došlo k názorovému štiepeniu a časť z nich by sa prikláňala k tvrdeniu, že celibát môže byť jedným z dôvodov zlyhaní. To tvrdí aj nemecký teológ Hans Küng, ktorý pre britský katolícky týždenník The Tablet uviedol: „Teda sexuálne škandály spáchané kňazmi nemajú nič spoločného s celibátom? Námietka! Ako to, že sa vo veľkom objavujú v katolíckej cirkvi vedenej celibátnikmi? Samozrejme, tie problémy nemožno pripísať len celibátu.“ Ak je to tak, pýta sa Jenkins, prečo na čele amerického rebríčka povolaní, kde je percento zneužívaní najvyššie, stoja lekári, farmári a učitelia?
.hodená rukavica
Sexuálne zneužívanie detí je jedným z najodpornejších deliktov, preto je nevyhnutné riešiť ho otvorene, rázne a komplexne. Jednotlivé diecézy už zriaďujú osobitné telefónne linky a vyzývajú veriacich, aby hlásili aktuálne aj minulé prípady zneužívania. Benedikt XVI. vyzval všetkých biskupov na spoluprácu so štátnymi orgánmi pri vyšetrovaní jednotlivých káuz. Monsignor Scicluna pripustil, že lehota premlčania po desiatich rokoch, ktorú pri kánonickom vyšetrovaní zaviedol Ján Pavol II., nebola šťastným riešením a mala by sa zrušiť. Bude zaujímavé sledovať, nakoľko sa dobré, aj keď oneskorene prijaté závery realizujú v praxi a či povedú k rýchlejším a tvrdším postihom vinníkov. Zaujímavé však bude aj to, ako na hodenú rukavicu zareagujú ostatné zložky spoločnosti.
Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com
.exemplárny príklad
Úspešné hnutie, ktoré tvorí 800 kňazov, 2 500 seminaristov a okolo 65 000 laikov sa však v poslednom období topí v škandáloch svojho zakladateľa, mexického kňaza Marciala Maciela Degollada. Obvinenia zo sexuálneho zneužívania mladých seminaristov sa začali objavovať už v roku 1948 a postupne pribúdali ďalšie. Navyše, páter Maciel má na svedomí splodenie minimálne jednej dcéry, aj keď podľa niektorých informácií môže byť otcom až šiestich detí. Až v roku 2006 mu Kongregácia pre náuku viery prikázala stiahnuť sa z verejného diania. „V hnutí panoval názor, že žaloby na zakladateľa sú jednoducho osočovaním. Preto som vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery bral ako poslednú obeť, ktorú musí ,svätec´ priniesť pre dobré dielo,“ hovorí Jozef.
Predminulý týždeň sa skončila prvá fáza hĺbkovej kontroly, ktorú do všetkých 120 komunít hnutia vyslal pápež Benedikt XVI. Ten v nasledujúcom období rozhodne, čo ďalej. Podľa vatikanistu talianskeho týždenníka L´Espresso Sandra Magistera je veľmi pravdepodobné, že pápež odvolá súčasného generálneho predstaveného Álvara Corcueru a generálneho vikára Luisa Garzu Medinu, ktorí boli dlhé roky najbližšími spolupracovníkmi zakladateľa, a nominuje osobitného legáta, ktorý bude zodpovedný za vnútornú očistu hnutia. Jeho rozpustenie nepredpokladá, ale dodáva, že legionárske špičky sa ešte vždy usilujú o záchranu imidžu svojho zakladateľa.
Prípad Kristových legionárov je exemplárnym príkladom „riešenia“ niektorých závažných sexuálnych škandálov kňazov. „Nemôžem nezdieľať zdesenie a pocit zrady, ktorý mnohí z vás zakúsili, keď sa dozvedeli o týchto trestných a hriešnych skutkoch a o tom, ako sa k nim predstavitelia írskej cirkvi stavajú,“ píše sa v spomínanom liste Benedikta XVI. Morálne zlyhanie časti kléru vážne ohrozuje nielen dôveryhodnosť cirkvi, ale aj vieru v Boha, do ktorého si mnoho ľudí projektuje obraz svojho (duchovného) otca. Váhu problému znásobuje to, že v mnohých prípadoch neboli chránené obete, ale vinníci. Spájať tie problémy len s katolíckou cirkvou by však bolo pokrytecké.
.zlaté šesťdesiate
Cirkev žije uprostred sekulárnej spoločnosti, ktorú sa usiluje formovať, ale zároveň je vystavená jej vplyvom. Ak v spoločnosti dominujú trendy, ktoré zo sexuality robia komerčný produkt a v ktorej už od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia nachádzajú pedofili čoraz pevnejšiu pôdu pod nohami (pozri holandské hnutie Martijn bojujúce za legalizáciu pedofílie či blogera obhajujúceho pedofíliu na blogu denníka SME), nemožno sa čudovať, že tá mentalita ovládne aj niektorých členov cirkvi.
„Medzi zelenými sa v roku 1985 objavila požiadavka urobiť sex s deťmi beztrestným a v roku 1989 známe vydavateľstvo Deutscher Artztverlag vydalo knihu, ktorá otvorene hlásala nárok na pedofilné kontakty. V tej dobe sa bojovalo predovšetkým proti katolíckej sexuálnej morálke ako represívnej prekážke ,detskej sexuálnej emancipácie´,“ uviedol vo svojom článku, ktorý minulý mesiac vyšiel v denníku Frankfurter Allegemeine Zeitung, nemecký psychiater a teológ Manfred Lütz.
Rýchla sociálna premena spoločnosti s niektorými škodlivými účinkami, o ktorej píše v liste aj Benedikt XVI., nie je len vnútorným pocitom konzervatívnych skeptikov, ale faktom, ktorý potvrdzujú čísla. Podľa britského Centrálneho štatistického úradu sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia rodilo mimo manželstva len 10 % detí, v roku 1994 ich už však bolo viac ako 30 %; podiel single domácností narástol zo 14 % v roku 1961 na 27 % v rokoch 1994 – 1995. Podľa knihy The Age of Extremes: The Short Twentieth Century 1914 – 1991, ktorej autorom je marxistický historik Eric Hobsbawm, bol v roku 1938 v Británii podiel uzavretých manželstiev k rozvodom 58:1, kým v osemdesiatych rokoch už len 2,2:1. Pedofilné trendy, kríza rodiny, nástup individualizmu. Spoločnosť bez viny?
.pedofilní pastori
Kým sa človek, znepokojený sexuálnymi škandálmi v cirkvi prepracuje k jadru skutočných problémov, musí sa prehrýzť cez hrubú ideologickú škrupinu. Slovné spojenie „pedofilný kňaz“ sa v spoločnosti stalo ustáleným slovným spojením. Profesor Philip Jenkins z Pennsylvania State University publikoval v roku 2002 v Pitsburgh Post Gazette článok s názvom The Myth of the Pedophile Priest. Píše v ňom, že hoci sexuálne škandály majú na svedomí nielen katolíci, ale aj protestanti, mormóni, židia, buddhisti, Svedkovia Jehovovi či členovia Hare Krišna, s termínom „pedofilný pastor“ či „pedofilný rabín“ sa nikde nestretnete. Pritom podiel zneužívania medzi protestantskými pastormi je podľa Jenkinsa vyšší ako medzi katolíckymi kňazmi. Spomína aj prieskum realizovaný v Chicagskej arcidiecéze, do ktorého sa zapojili všetci kňazi, čo v nej pôsobili v rokoch 1950 – 1990. Z výsledkov vyplýva, že z 2 200 kňazov sa zhruba štyridsiati (1,8 %) dopustili sexuálneho násilia, z toho len jeden pedofílie.
Charles Scicluna, ktorý má v rámci Kongregácie pre náuku viery na starosti delicta graviora (najzávažnejšie delikty), v rozhovore pre taliansky denník Avvenire uviedol, že z 3 000 prípadov sexuálnych obvinení spáchaných počas uplynulých päťdesiatich rokov, ktoré kongregácia riešila v rokoch 2001 – 2009, sa 60 % týkalo tzv. efebofílie, teda sexuálnej príťažlivosti k neplnoletým príslušníkom rovnakého pohlavia, 30 % heterosexuálnych vzťahov a 10 % pedofílie. Profesor Jenkins, ktorý nie je ani katolík, ani obhajca katolíkov, zdôrazňuje svoje znepokojenie nad tým, „že oprávnený hnev spôsobený niekoľkými otrasnými prípadmi sa môže zmeniť na neodôvodnené útoky proti nevinným duchovným“. Chicagský prieskum navyše hovorí o tom, že väčšina sexuálnych prečinov miestnych kňazov sa týkala kontaktov so 16 – 17-ročnými osobami a často k nim dochádzalo aj so súhlasom tých osôb.
Ďalším mýtom je podľa profesora Jenkinsa zodpovednosť celibátu za sexuálne prečiny. V tomto bode by medzi sexuológmi – psychiatrami došlo k názorovému štiepeniu a časť z nich by sa prikláňala k tvrdeniu, že celibát môže byť jedným z dôvodov zlyhaní. To tvrdí aj nemecký teológ Hans Küng, ktorý pre britský katolícky týždenník The Tablet uviedol: „Teda sexuálne škandály spáchané kňazmi nemajú nič spoločného s celibátom? Námietka! Ako to, že sa vo veľkom objavujú v katolíckej cirkvi vedenej celibátnikmi? Samozrejme, tie problémy nemožno pripísať len celibátu.“ Ak je to tak, pýta sa Jenkins, prečo na čele amerického rebríčka povolaní, kde je percento zneužívaní najvyššie, stoja lekári, farmári a učitelia?
.hodená rukavica
Sexuálne zneužívanie detí je jedným z najodpornejších deliktov, preto je nevyhnutné riešiť ho otvorene, rázne a komplexne. Jednotlivé diecézy už zriaďujú osobitné telefónne linky a vyzývajú veriacich, aby hlásili aktuálne aj minulé prípady zneužívania. Benedikt XVI. vyzval všetkých biskupov na spoluprácu so štátnymi orgánmi pri vyšetrovaní jednotlivých káuz. Monsignor Scicluna pripustil, že lehota premlčania po desiatich rokoch, ktorú pri kánonickom vyšetrovaní zaviedol Ján Pavol II., nebola šťastným riešením a mala by sa zrušiť. Bude zaujímavé sledovať, nakoľko sa dobré, aj keď oneskorene prijaté závery realizujú v praxi a či povedú k rýchlejším a tvrdším postihom vinníkov. Zaujímavé však bude aj to, ako na hodenú rukavicu zareagujú ostatné zložky spoločnosti.
Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.