Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pán Fico si u nás nepomôže

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike

O tom, že Švajčiari by sa mali vzdať svojho bankového tajomstva, hovorí Európa aj USA. Tamojší politici a ekonómovia si to však nevedia predstaviť. Bankové dáta nepatria banke, ale občanom, tvrdí politik a biznis konzultant Hans Kaufmann.

Martin Hanus
.vo Švajčiarsku už nie je bankové tajomstvo tým, čo bývalo. Pred časom vaše úrady napríklad zmrazili konto vplyvného českého podnikateľa Romana Janouška pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Ako vnímate ako bývalý hlavný ekonom banky Julius Baer Group a súčasne ako politik strany, ktorá sa vehementne zasadzuje za zachovanie bankového tajomstva, jeho postupné zmäkčovanie? 
Naše bankové tajomstvo nechráni ani pred stíhaním kriminálnych trestných činov ani pred daňovými podvodmi, ani neposkytuje žiadne bezpečné útočisko rôznym miestnym potentátom, ak svoje peniaze nenadobudli dokázateľne legálne. Bankové tajomstvo teda nie je absolútne. Ak sa zahraničnému politikovi vyčíta pranie špinavých peňazí, potom to znamená, že súd rozhodol, že ten politik nadobudol peniaze protiprávne. Také účty sa u nás nechránia. Naopak, súkromnú sféru občanov, ktorí sa nedopustili ničoho kriminálneho, treba chrániť. Preto som proti ďalšiemu zmäkčovaniu bankového tajomstva. Bankové dáta totiž nepatria banke, ale občanom. Aj z toho dôvodu nedávno náš spolkový správny súd rozhodol v neprospech švajčiarskeho štátu, ktorý chcel bez platných súdnych rozsudkov vydať USA dáta o amerických klientoch bánk. 
.v tomto prípade žiadali Američania informácie o kontách Američanov, ktorí mali vo švajčiarskej  banke uložené peniaze z daňových únikov. Prečo je pre vás americká žiadosť neprijateľná?
Pokiaľ sa štáty od nás dožadujú informácií o bankových kontách, musí byť najskôr zabezpečené, že je to v súlade s princípmi právneho štátu. Nebezpečenstvo zneužitia verejne nahliadnuteľných bankových účtov je veľké, pretože napríklad z platobného styku sa dá veľa dozvedieť o osobnosti a životných zvykoch majiteľa účtu, čo možno zneužiť. 
.čo vlastne dnes tvorí podstatu bankového tajomstva?
Zodpovedá široko rozšírenej potrebe zachovania súkromnej sféry, čo garantuje naša Ústava. Každá osoba má nárok na rešpektovanie súkromného a rodinného života, bývania ako aj písomnej, poštovej komunikácie a každá osoba má nárok na ochranu pred zneužitím svojich osobných dát. Základom spolužívania v štáte predsa nemôže byť všeobecná nedôvera voči všetkým, ktorí disponujú kontom v banke. Peniaze získané z trestnej činnosti sa dajú skryť aj v byte. Lenže nikto nežiada voľný vstup do všetkých bytov bez konkrétnych podozrení a bez príkazu na domovú prehliadku.  
.švajčiarske bankové tajomstvo je realitou už takmer 80 rokov, ako vlastne vzniklo?
Uzákonené bolo v medzivojnovom období, pretože vtedy sa mnoho takzvaných daňových špiónov z Nemecka snažilo vysliediť svojich krajanov. Neskôr sa o zhabanie peňazí svojich občanov usilovali nacisti. V 80. rokoch viedlo vyvlastňovanie vo Francúzsku, ale aj v Španielsku a Portugalsku k tomu, že majetky veľkých priemyselných rodín sa presunuli do Švajčiarska. Aj dnes ovládajú demokratické režimy menej než 50 percent krajín OSN, stále je mnoho nábožensky, politicky, rasovo prenasledovaných, takzvaných darebáckych štátov, ktoré znehodnocujú majetky občanov vyvlastňovaním či hyperinfláciou. Obete takých štátov by mali mať naďalej vo Švajčiarsku oporu.
.to je síce pravda, ale zároveň je pravda aj opak. Úžitok z vášho systému mali často aj diktátori, ako napríklad Mobutu z Konga, Duvalier z Haiti či Taylor z Libérie. Všetci si vo Švajčiarsku otvorili kontá s tučnými sumami, ktoré pochádzali z korupcie. Nie je to tak, že práve pre tie skutočnosti stratilo vaše bankové tajomstvo už dávno svoju nevinnosť a morálnu povesť?
Na vrcholových politikov sa v rámci bankového tajomstva vzťahuje špeciálna regulácia. Považujeme ich za “political exposed persons” (politicky exponované osoby – pozn. red.), ktoré musia byť nahlásené dozornému úradu. Vo Švajčiarsku už odhalili viacero účtov diktátorov, ktorí si ich založili pod inými menami. Tie peniaze sa do Švajčiarska dostali väčšinou cez francúzske, anglické a nemecké banky, ktoré mohli skutočných pôvodcov finančných prevodov opdhaliť, ale nič nespravili. Naopak, Švajčiarsko je očierňované, hoci  také peniaze u nás vôbec nemajú požívať ochranu. 
.už niekoľko rokov ste na vojnovej nohe s Nemcami, ktorí vo vašej krajine vidia zdroj veľkých nezdanených súm vlastných občanov a žiadajú od vás protiopatrenia. Je Švajčiarsko pripravené na ústupky?   
Koncom roka 2009 u nás deponovali súkromní klienti vo forme cenných papierov 681 miliárd švajčiarskych frankov, teda 463 miliárd eur, čo je 15,6 percent všetkých vo švajčiarskych bankách uložených aktív. Od roku 2000 kleslo toto množstvo o 31 percent. Viac než 90 percent tých peňazí je opäť investovaných do zahraničia, najmä do investičných fondov z Luxemburska. Európska únia by si teda svoje záujmy mohla zaistiť pomocou  zrážky dane bez toho, aby útočila na Švajčiarsko a žiadala od nás zrušenie ochrany súkromia. Pokiaľ teda EÚ a iné štáty majú k dispozícii vlastné nástroje, ako si zabezpečiť daňový príjem, nie je dôvod, aby sme im pomáhali. Mimochodom, najlepšou ochranou proti daňovým únikom sú nízke dane v domovskej krajine daňovníkov. Nehovoriac o tom, že nepoznám žiadny iný štát, ktorý by pre tretie krajiny vyberal také množstvo daní, ako to robí Švajčiarsko.
.ako to myslíte?
Nielen s Nemeckom, ale so všetkými štátmi EÚ sme podpísali dohody, na základe ktorých Švajčiarsko vyberá zo všetkých výnosov z úrokov, ktoré sa týkajú bankových kont súkromných osôb z EÚ, 20-percentnú daň a tri štvrtiny z nej posiela do krajiny pôvodu. Od roku 2012 bude tá daň dokonca tvoriť 35 percent.
.ako však chcete svetu vysvetliť, že podľa vášho práva nie je skrátenie daní žiadnym trestným činom, a preto odmietate pri klientoch podozrivých z tohto činu právnu pomoc?
Pri skrátení daní totiž vo väčšine prípadov nejde ani tak o zabudnuté časti príjmov, ale o rozdielne chápanie toho, či nejaký príjem musí byť zdanený.  Pre také rozdiely názorov medzi daňovými úradmi a občanmi predsa nemožno kriminalizovať poriadnych občanov. Ten, kto podľa predpisov neodvádza nepriame dane ako daň z pridanej hodnoty, sa dopúšťa daňového podvodu. V takom prípade Švajčarsko, samozrejme, poskytuje právnu pomoc.
  .náš premiér Robert Fico pred časom obvinil hlavnú opozičnú stranu SDKÚ, že sa pri stavbe tunela Branisko protiprávne obohatila tým, že sa vystavovali fiktívne faktúry a peniaze boli prevedené na štyroch ľudí  SDKÚ do Švajčiarska. Premiér Fico súčasne oznámil, že vycestuje do Švajčiarska a pousiluje sa o takú úpravu výmeny informácií, aby sa prípad vyjasnil. Čo vlastne môže Fico pri jeho zápase s opozíciou dosiahnuť? Môže rátať s právnou pomocou vašich úradov?
Ak sa také platby uskutočnili, v takom prípade sa neplatila nijaká DPH a tým pádom by Švajčiarsko poskytlo úradnú a právnu pomoc. Nepriame dane nemožno zatajiť, možno o nich len klamať, lebo v takom prípade by muselo dôjsť k falšovaniu účtovných kníh. Ale aj tu je nevyhnutné, aby na stole ležali odôvodnené podozrenia. To, že pán Fico by do Švajčiarska len tak prišiel a dostal dáta, je iluzórne. Musí rešpektovať právnu cestu, teda musí dokázať, že také platby do Švajčiarska prebehli a obžalované firmy a ľudia musia dostať možnosť brániť sa na súde. Fakt, že pán Fico je predsedom vlády, neznamená, že by mohol dostať v našej krajine privilegované informácie. Jeho pokus navštíviť našu vládu s úmyslom získať informácie o bankových kontách je sotva čímsi iným než volebnou propagandou, keďže Švajčiarsko je právny štát. 
.vo Švajčiarsku už existujú banky, ktoré sa pripravujú na budúcnosť bez bankového tajomstva. Myslíte si, že vaše bankové špecifikum prežije ešte ďalších 20 rokov?
Ako som už uviedol, zahraniční súkromní klienti majú vo Švajčiarsku uložených iba 16 percent majetku zo všetkých aktív. Pre naše banky teda už nie sú existenčnou záležitosťou. Lenže zrušenie bankového tajomstva, respektíve čiastočné zrušenie ochrany súkromnej sféry, sa môže udiať sotva inak než zmenou ústavy. Na ňu je potrebné ľudové hlasovanie, ktorého výsledok je nejasný. Preto nepočítam s rýchlym zrušením bankového tajomstva pre našich obyvateľov. 
Hans Kaufmann, (1948), pracoval ako riaditeľ a hlavný ekonóm Julius Baer Group, kde bol zodpovedný za investičné stratégie. Je prezidentom spoločnosti Kaufmann Research AG, ktorá sa zaoberá finančnými analýzami a poradenstvom. Je členom Ľudovej strany (SVP), bol zvolený do švajčiarskej Národnej rady. S manželkou Janou, ktorá pochádza zo Slovenska, majú dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite